Naša  záchrana  je

Zamyslenia nad slovom Božím/Mikuláš Zavilla

Moc Božia - moc slova

Máme dojem, že si niekedy nedostatočne uvedomujeme Božiu moc. Tá, ako často vidíme je v slove. Slovo je stotožnené v osobe Pána Ježiša Krista. Jn.1,1,14, takto: "Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh." A: "To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy." Možno mnohí z nás máme radi kávu. Najmä ráno keď vstaneme, ako prvé si dáme väčšiu či menšiu šálku kávy. Ak nám ju k tomu všetkému ráno prinesie až do postele to už veľký prejav a zážitok lásky. Nepochybne, že ju pijeme preto, že má na náš telesný organizmus dobrý účinok. Robíme cieľavedome, to čo na nás a v nás vypôsobí niečo pozitívneho. Niekoho to preberie, konečne prebudí, iného vzpruží, občerství, ale rozhodne je to účinok pozitívny, účinok po ktorom túžime, ktorý si prajeme. Pán Ježiš vyslovil raz aj takúto poučku. Je v Mk. 4,26-32 takto napísaná: "Ďalej povedal: "S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje zrno do zeme. Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase. Keď potom vydá úrodu, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva." A pokračoval: "K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko, ktoré je po zasiatí do zeme najmenšie zo všetkých semienok na zemi, ale zasiate vzíde a býva mohutnejšie ako všetky iné rastliny a vyháňa také veľké konáre, že v jeho tieni môžu hniezdiť nebeské vtáky."

Božie kráľovstvo

Niektorí autori Božieho slova používajú výraz nebeské kráľovstvo. Jedno i druhé je niečo čo je prezentované Pánom Ježišom Kristom. Tiež čo je vložené do nášho srdca (vedomia a svedomia). Tým je dané, že túžime po niečom večne trvajúcom, čo by sme večne chceli mať, prežívať, v tom existovať. Dôkazom toho sú aj tzv. nesmrteľné, večné diela, ktoré sa snaží človek vytvoriť, postaviť, napísať, alebo namaľovať ap. Ale, Pán Ježiš v Lk.17,20-21 povedal aj toto: "Keď sa ho farizeji pýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, odpovedal im: "Príchod Božieho kráľovstva sa nedá spozorovať. Ani nepovedia: "Hľa, tu je!" alebo: "Tamto je!" Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami." Božie kráľovstvo teraz ukryté v srdciach (vo vedomí a svedomí) znovuzrodených ľuďoch. To bol stav od čias prvého príchodu Pána Ježiša Krista. Pre tých a v tých čo uverili v Neho. Farizejovia tento stav nepoznali preto sa Ho pýtali. Nebolo to však vždy samozrejmé, ani u Jeho učeníkoch. Tým túto skutočnosť utvrdzoval sám Pán Ježiš, skrze vieru. Preto tak často a rôznym spôsobom ich upriamoval na vieru, na vieru v Neho a v Jeho skutky a slová. Nalieval im kávu, prinášal im ju na podnose až pod nos. Len aby zavoňali a sa napili, aby v nich pôsobila.

Áno vráťme sa ešte ku káve

Ak ju máme v skrinke zatvorenú. Ak nevieme, že je tam, alebo nechceme veriť, že ak má mať účinok, takže ju treba užiť. Potom jej účinok nemôžeme očakávať. Ak ju užijeme iba pri sviatočných príležitostiach tak potom má účinok iba vo sviatok. Ak ju užívame denne tak má na nás účinok každý deň. Každý deň a v pravý čas. Ráno, áno. Večer nám môže pokaziť nočný odpočinok. Možno je veľmi dobre a správne keď si večer spomenieme na kávu a už sa tešíme na raňajšiu kávu. Stáva sa nám užitočnou a prináša radosť. Tu sa ešte zamyslime, že má účinok. Kto do nej vložil tieto vlastnosti? Asi odpoveď nebudeme hľadať v evolúcii, ale ju nájdem u Pána Ježiša Krista. Ten bol už na počiatku pri stvorení sveta a ustanovení všetkých zákonitostí a vlastností. Je potrebné ešte niečo dodať čo je podobné medzi užívaním kávy a Božím slovom? Áno.

Moc a účinnosť

Medzi kávou a Božím slovom je rozhodne podobnosť, ktorú by sme si mali veľmi všimnúť a vážiť. Vlastnosti, či účinnosť kávy tiež dáva Stvoriteľ. To je aj nám známe a dokonca samozrejmé. Je mnoho vecí a Božích darov, ktoré prospievajú telu, zdraviu kondícii i pocitom. Nie sú tu preto, aby sme ich zavrhli, zanedbali, ale ich z vďakou a primerane užili. Sú tu však účinky dočasné a pre telo. Pominuteľné. Moc a účinok Božieho slova nám už nie je tak samozrejmá. Aspoň nie každému. Niekedy sa prejaví, tak povediac ihneď. Niekedy sme potom z toho tak prekvapení, že tomu ani nechceme veriť. Inokedy je účinok menej zrejmý, pôsobí menej výrazne, ale dlhodobo. Hlavný účinok je pre večný život, pre život nikdy nekončiaci, pre život s Pánom Ježišom Kristom. Pretože platia slová, z ev. Jn. 15,3-5 tieto: "Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Zostaňte vo mne a ja vo vás. Podobne ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak nezostane na viniči, tak ani vy, ak nezostanete vo mne. Ja som vinič a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nemôžete nič urobiť." To je dôvod, aby sme sa vážne a zodpovedne rozhodli, čo je pre nás najdôležitejšie a tak si stanoviť priority života. K tomu si môžeme vyprosiť múdrosť a silu len od Pána Ježiša Krista...→

Čo hovorí písmo o vzkriesení

(1.Tes. 4,13-18)

Okamžité prenesenie do neba, alebo pekla

Podobenstvo o boháčovi a Lazarovi: "Bol bohatý človek, obliekal sa do šarlátu a jemného ľanu a hodoval každý deň skvostne. A bol akýsi chudobný muž, menom Lazár, ktorý ležiaval pred jeho bránou vredovitý a žiadal si nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, (ale nikto mu ich nedal), len čo psy prichádzali a lízali mu vredy. Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. Umrel aj boháč a pochovali ho. Potom v mukách podsvetia pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a v jeho lone Lazára; zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si koniec prsta omočil vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo sa veľmi trápim v tomto plameni. Ale Abrahám mu odpovedal: Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé; teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš. Okrem toho, medzi nami a vami je veľká priepasť, aby tí, čo odtiaľto chcú prejsť k vám, nemohli, ani odtiaľ nedostali sa k nám. Nato povedal (boháč): Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca; mám totiž päť bratov; nech im svedčí (o tých veciach), aby neprišli aj oni na toto miesto múk. Abrahám [mu] povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, kajali by sa. Odpovedal mu: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal."(Lk. 16,19-31).

"Uskladnenie" mŕtvych a postupné zmŕtvychvstanie

"lebo keď (zaznie) povel a hlas archanjela a Božia trúba, sám Pán zostúpi z neba, a najprv vstanú tí, čo umreli v Kristovi, potom my, ktorí zostaneme nažive, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch do vzduchu v ústrety Pánovi"(1.Tes. 4,16-17). "Ajhľa, poviem vám tajomstvo: všetci neumrieme, ale všetci sa premeníme, razom, ihneď, len čo zaznie hlas poslednej trúby. Lebo zaznie trúba a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme."(1.Kor. 15,51-52). Všetci ľudia budú nakoniec vzkriesení. Jedni pre večný život, ďalší pre večnú smrť, druhú smrť (zatratenie, peklo). "Nedivte sa, že prichádza hodina, v ktorú všetci v hroboch počujú Jeho hlas, a tí, čo dobre činili, vyjdú na vzkriesenie k životu, tí však, ktorí páchali zlo, na vzkriesenie k súdu."(Jn. 5,28-29). Vzkriesenie bude mať zrejme viac etáp (a aj posledný súd) – najprv budú vzkriesení veriaci a vytrhnutí v ústrety Pánovi, spolu s nimi budú vytrhnutí tí veriaci, ktorí budú v čase druhého príchodu Pána Ježiša Krista nažive. V druhej etape budú vzkriesení ostatní mŕtvi a prídu pred súdnu stolicu Kristovu. Ján obe etapy podrobnejšie opisuje vo svojom Zjavení: "Potom som videl tróny: posadili sa na ne, dostali moc súdiť, a videl som duše zabitých pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na svoje čelá ani na ruky, ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕši tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie."(Zj. 20,4-5). Podrobnejšie tú druhú časť vzkriesených opisuje potom Ján vo svojom Zjavení: "Videl som mŕtvych, veľkých i malých: stáli pred trónom a knihy sa otvorili. Aj iná kniha, kniha života, sa otvorila, a mŕtvi boli súdení podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov. Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i podsvetie vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. Smrť a podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera. To je druhá smrť, ohnivé jazero. A ak niekto nebol zapísaný v knihe života, zvrhli ho do ohnivého jazera."(Zj. 20,12-15). Odpoveď na otázku, kde sú mŕtvi je, že môžu naraz platiť oba možnosti: čakajú na vzkriesenie a zároveň sú hneď prenesení. Po smrti totiž už zrejme neexistuje čas. To čakanie na vzkriesenie, ktoré z tejto strany, života v čase môže trvať tisícročia sa v bezčasovej večnosti odohráva zároveň so smrťou. Pre nás je to ťažko predstaviteľné, lebo žijeme v čase. Preto je pre nás ľahšie pochopiteľná jedna, alebo druhá možnosť, že mŕtvi čakajú na vzkriesenie, alebo, že sú okamžite prenesení do neba, alebo do pekla, ako to, že to platí všetko naraz, lebo sa to deje mimo času. Písmo uvádza oba pohľady – pohľad odtiaľto z časnosti, aj pohľad akoby z druhej strany – z večnosti.

Záver

Táto otázka o tom, kde sú mŕtvi po smrti, čo sa s nimi deje, nie je len teoretická otázka vhodná na teologické dišputy. Znie osobne pre každého z nás: "Kde budem ja po smrti?" Tí ľudia, ktorí sme už teraz prijali Pána Ježiša za svojho Záchrancu a Spasiteľa, odovzdali sme mu svoje životy a nasledujeme Ho, máme zasľúbenie, že Ho nasledujeme a budeme nasledovať v smrti a aj vo vzkriesení. Už teraz, od okamihu nášho znovuzrodenia pre nás začal večný život. Už teraz môžme vedieť, čo bude po smrti a kam pôjdeme: "Kto verí v Syna Božieho, má svedectvo v sebe; kto neverí Bohu, urobil Ho klamárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi. A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život. Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život."(1.Jn. 5,10-13). Ak si dnes ešte nemáš túto nádej vzkriesenia k večnému životu, lebo neveríš, že Ježiš umrel aj za Tvoje hriechy a vstal z mŕtvych, tak Ťa pozývam, aby si teraz v modlitbe vyznal Bohu svoje hriechy, poprosil Ho o dar viery a odovzdal Mu vládu nad svojim životom a môžeš oddnes patriť medzi tých, ktorí vedia, že majú večný život. Spomínanie na zosnulých, ktorí zomreli ako veriaci v Krista a uvažovanie o našej vlastnej smrteľnosti, teda nemusí byť v beznádeji, ale môže byť v nádeji večného života. Pripomienkou tejto nádeje nám má byť aj pamiatka Večere Pánovej, ktorú ustanovil sám Pán Ježiš a prikázal, aby sme prijímali chlieb a víno až dovtedy, kým sa táto nádej nestane skutočnosťou, kým opäť nepríde.

(Ján Szőllős)

Dostatok oleja

Ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Prijali obeť Pána Ježiša Krista a prijali pečať Ducha svätého - "lampy." Žalmista hovorí: "Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlo mojim chodníkom."(Ž. 119). My môžeme s istotou zotrvať v tom, že niet dokonalejšieho a lepšieho svetla (smernicou) pre náš život ako Božie slovo. Toto máme zapísané v Biblie a preto je to pre nás jedinou a úplnou smernicou života. Úplnou vtedy, keď študujeme, doslova a jeme - prežúvame texty Písma svätého, od A do Z, t.j. od prvého verša z 1. kn. Mojžišovej až po posledný verš, poslednej knihy Zjavenia. K tomu sa ešte vrátime. Oni, ale "vyšli naproti," vyšli v ústrety, pripravili sa, chceli sa svojmu "ženíchovi" zapáčiť. Urobiť Mu všetko po vôli, všetko to čo Mu vidia na očiach, ani vysloviť to nemusí. Toto je to vychádzanie naproti. Zamyslime sa, že na každom jednom slove, vyjadrení tu záleží. Preto akási formálnosť, ale povrchný prístup je ničím, iba "bystrou vodou," ktorá preskakuje, dotýka sa iba povrchu. Dotýka sa toho čo ona sama uzná za dobré a vhodné. Nepýta sa na to Pána, Vládcu nad všetkým, Vládcu dokonalého.

Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej. Už s zo správania a postojov je možné vybadať, kto je aký. "Päť"- polovica, t.j. hrozne veľké číslo, ne ide o číslo, ale skutočné množstvo veriacich, znovuzrodených ľudí. Tu je namieste, aby si každý sám, aby si každý zbor položil otázku: "Ako to je so mnou? Ako to je s nami?" Som, sme celý zahrúžený do Písma svätého? Preberáme a rozumieme celému Písmu svätému? Aký prístup máme k jeho porozumenie, k jednotlivých kníh či statí? Kam patríme k tým čo rozumieme, alebo k tým čo je Písmo ľahostajné. Či sa správame ako "rozumné, alebo pochabé". Pretože to percento nerozumnosti je hrozivé a tu ide o "život či smrť." Tu niet šedej farby, tu niet strednej cesty, tu je iba "buď, alebo." O tom však máme možnosť samy rozhodnúť, je nám daná možnosť slobodného rozhodnutia, aby nad nami bolo možné vyriecť oprávnené a spravodlivé rozhodnutie "súd." Buď súd na odsúdenie, alebo ohodnotenie pre odmenu. Pre odmenu pred "Kristovou stolicou"(2.Kor. 5,10).

Tie rozumné si však vzali s lampami aj olej v nádobách. Rozumné si zobrali úplne celé Slovo Božie, šli hĺbky, do úplného a doslovného porozumenia. Také niečo dáva dostatok oleja spolu so štúdiom Písma a s pokornou modlitbou. "Olej" - Duch svätý, je predovšetkým to sväté myslenie a úsudok. To čo nám dáva predovšetkým Písmo sväté. Bez Toho a Tej znalosti Písma je nemožné, aby sme správne posúdili a prijali rôzne "zjavenia, hlasy, alebo dojmy" v našom vnútri,alebo z vonka, tie nás môžu bez Písma môžu oklamať a zviesť. Nie tradícia, ale Písmo sväté, Zjavenie Božie, ktoré cez toto Slovo k nám prichádza. To je smerodajné. Tak ako hlas Ducha svätého, ktorý je v súlade s Písmom, tak aj hlas toho "nepravého - satana" sa nám môže pre v nás prejaviť. Keď dostatočne nie sme zorientovaný Písmom svätým, tak rôzne iné úkazy nás môžu zaviesť na scestie - priamo do pekla. Majme to na pamäti, že i falošný tzv. "olej" môže na nás zapôsobiť. "Olej v nádobách" - celá a úplná výzbroj Božia tak ako nám ju podáva Sväté Písmo cez ap. Pavla napr. aj v liste Efezanom: " Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie"(6,10-17). Teda toto všetko je Olej aj k tomu sú nutné a potrebné nádoby.

Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali. Ženích, Jeho kroky ako aj jeho príchod k svojej neveste sú naozaj veľmi zaujímavé, živé a konkrétne. Prejavujú sa aj ako "vytrhnutie, alebo náhle premenenie" a ako zjavný, zreteľný "druhý príchod," ktorý "uvidí každé oko"(Zj. 1,7). On príde, prejaví sa jasne a zreteľne. Ten prvý menej zjavný krok Jeho prídu bude rozruch, ako medzi "pannami" tu opísaný. Teda tieto udalostí, ktoré nastanú v budúcnosti a budú skutočne. Nad tými sa práve zamýšľame, pretože tento text nás do toho uvádza. Sú to fakty a skutočnosti - vytrhnutia, alebo náhlej premeny. Zamysleli sme sa aj my už nad tým, takto, že aj nás sa môže konkrétne dotýkať? Môže byť pre nás ľudí skutočnosťou, ako žijúcich v tomto pozemskom tele, ale aj sa nás môže a nemusí dotýkať ako tých, už "zosnulých v Pánovi?" (Viď 1.Tes. 4,13-18). Slovo Božie nás na niekoľkých miestach vyzýva k "bdelosti," tak to platí práve aj pre tento Boží prejav. Pre tento prejav a skutočnosť Božieho kráľovstva, aby nás učinilo bdelými. Pán nemešká, ale zhovieva ešte mnohým, tak tomu slovu "meškanie" rozumieme aj my. Vieme však, že sú tu aj tí čo tomu chcú rozumieť inak a toto všetko znevažujú...→

(Zmena a Rast)