Naša  záchrana  je

Zamyslenia nad slovom Božím/Mikuláš Zavilla

Skúmanie sveta, seba - tvorba názoru

Niekedy sa nám môže zdať, že ľudia nemajú žiadny názor, alebo tzv. vlastný názor. V Matúšovom evanjeliu máme niektoré udalosti, ktoré sa viac dotýkajú iba učeníkov. Akoby Pánovi záležalo na tom, aby sa správali určitým spôsobom, alebo venovali viac pozornosti určitý charakterovým vlastnostiam. Takouto udalosťou sa nám zdá, že je aj príhoda, ktorá je napísaná v Mt. 16,13-19 a znie takto: "Keď Ježiš prišiel do končín Cézarey Filipovej, opýtal sa svojich učeníkov: "Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?" Odpovedali: "Jedni za Jána Krstiteľa, druhí za Eliáša, iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov." Opýtal sa ich: "A vy ma za koho pokladáte?" Šimon Peter odpovedal: "Ty si Kristus, Syn živého Boha." Ježiš mu odpovedal: "Blahoslavený si, Šimon, syn Jonáša, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tej skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Dám ti kľúče od nebeského kráľovstva; čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi." Vtedy učeníkom prikázal, aby nikomu nehovorili, že on je Kristus." Ak zvážime, že je to Pán Ježiš, ktorý je iniciátor tejto udalosti. Tak si musíme najprv uvedomiť kto je a čím je Pán Ježiš. On je, Ten, ktorý všetko vie a netreba Mu už nič hovoriť. Viď Jn. 16,30 kde je napísané: "Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa niekto na niečo pýtal. Preto veríme, že si vyšiel od Boha." Aj výpoveď ap. Petra: "Ty si Kristus, Syn živého Boha." Poukazuje na to, že On nepotrebuje vedieť názor učeníkov, aby vedel, aká je o Ňom mienka v dave ľudí a začo Ho majú učeníci. Otázky sú kladené pre potreby učeníkov. Učeníci sa s touto otázkou majú zaoberať a žiť takým spôsobom, aby sledovali, čo sa deje v ich okolí a aj v ich srdciach (myslení a vedomí). Oni sú tými otázkami doslova konfrontovaní v tom, aby mali názor a vedeli sa k nemu vyjadriť. .

Mať vlastný názor

V živote človeka je dôležité mať o "veci", o udalostiach určitý názor. Ten potom ovplyvňuje naše postoje a rozhodovanie, ako sa zachováme. Pán Ježiš, ktorý bol pravým Bohom a pravým človekom zároveň. Zostúpil na zem, aby nám zjavil, že existuje a že smrťou život nekončí. Smrť je určitou vstupnou bránou do duchovného života. Ten má tiež svoje kladné, dobré, ba vynikajúce hodnoty a pokračovanie. To čo je napísané v 1.Kor. 2,9, takto: "Ale ako je napísané: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú." A existuje aj peklo, večný - duchovný život oddelený od Pána Ježiša, ktorý má samé negatívne hodnoty. Ako sú bolesť, utrpenie, trápenie, nepokoj a mnoho ďalších nepríjemných vlastností. Taký, akých nám vykresľuje Božie slovo v Mt. 13,49-51 tak: "Tak to bude aj na konci sveta: Vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?" Odpovedali mu: "Áno." Mať názor je dobre pre život, nežiť, ako ľudia bez názoru. Ako ľudia, ktorí nepozorujú, čo sa deje okolo nich, vo svete a čo sa odohráva v nich. To znamená žiť určitým spôsobom života. Nuž a mať názor na Pána Ježiša Krista to je to najdôležitejšie v našom živote a práve k tomu vedie Pán aj svojich učeníkov. To je užitočné nielen pre pozemský život, ale hlavne pre život večný. Keď je to tak, tak by sme z toho mali niečo vyvodiť pre nás osobne. Napr.:

1. Ako nazerám na osobu Pána Ježiša? Iba ako môjho Spasiteľa, či aj Pána môjho života?

2. Je pre mňa Pán Ježiš "Jedinou cestou, pravdou a životom"?

3. Jeho slová sú pre mňa platné doslova a do písmenka?

4. Sú slová Biblie mojím jediným radcom a orientáciou v živote?

5. Čím sú pre mňa Božie prikázania, požiadavky a usmernenia?

Možno je to pre teraz dosť, aj keď tých otázok môže byť aj viac a s narastajúcou vierou a dôverou by mali prísť aj ďalšie. Mali by vyústiť v slová Pána Ježiša Krista z evanj. Jn. 17,3, ktoré sú tieto: "A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista." Toto bol aj hlavný zámer Pána Ježiša v tejto príhode, ktorú inicioval Pán. A kladol tieto otázky s týmto zámerom, aby oni - učeníci dbali aký názor na Pána má tento svet a aký majú oni vo svojom srdci (vedomý s vedomý). Čo aj nás oslovuje, aby sme mali podobný postoj a konanie. Takéto myslenie a vedomie vedie k blahoslavenstvu a je to dar od Pána Boha -Ducha svätého. Teraz hovoríme už aj o Duchu svätom, lebo v čase keď sa odohrala táto udalosť. Ešte nebol zoslaný Duch svätý. Týmto zamyslením sme sa dostali po verš 17. Veršom 18. začína nová myšlienka.

Ľudia na pevnom základe

Tým základom je Pán Ježiš Kristus. Peter, s ktorým jednal priamo Pán Boh. Po zoslaní Ducha svätého priamo s ním jednal ako aj s ostatnými apoštolmi. Jednal s nimi tak, že to bolo zjavné a účinné. Viď Sk. 2,1-36 . Na nich zaznamenávame zrod a začiatky Cirkvi. To nad čím sa tu zamýšľame, v našom sledovanom texte. Je v Skutkoch realitou. Cirkev po stáročia zažila už rôzne prenasledovania a bola v ohrození a je tu stále. Doslova sa slová Pána Ježiša naplnili a plnia. Nielen, že na ľuďoch viery, na služobníkoch vo viere stojí Cirkev, ale má aj svoju moc. Moc, ktorú tento svet nedoceňuje. Ani ich nevníma. V mnoho si ich ani neuvedomuje. Napr. vo sviatosti manželstva majú služobníci moc zviazať zväzok dvoch ľudí - v stav manželský. Pri vyznaní viery a vyznaní hriechov ma služobník moc odpúšťať hriechy. To sú veci, ktoré sa prejavujú tu na zemi, ale hlavne majú platnosť v nebi. To sú kľúče dané najprv ap. Petrovi a následne aj ďalším služobníkom. Preto by sme ako veriaci, ako deti Božie mali veľmi vážne brať to, čo je služobníkom Božím dané, aby konali. K tomu nech Pán dá múdrosť a vedenie Ducha svätého služobníkom. My by sme sa mali za to modliť...→

Čo hovorí písmo o vzkriesení

(1.Tes. 4,13-18)

Okamžité prenesenie do neba, alebo pekla

Podobenstvo o boháčovi a Lazarovi: "Bol bohatý človek, obliekal sa do šarlátu a jemného ľanu a hodoval každý deň skvostne. A bol akýsi chudobný muž, menom Lazár, ktorý ležiaval pred jeho bránou vredovitý a žiadal si nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, (ale nikto mu ich nedal), len čo psy prichádzali a lízali mu vredy. Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. Umrel aj boháč a pochovali ho. Potom v mukách podsvetia pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a v jeho lone Lazára; zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si koniec prsta omočil vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo sa veľmi trápim v tomto plameni. Ale Abrahám mu odpovedal: Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé; teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš. Okrem toho, medzi nami a vami je veľká priepasť, aby tí, čo odtiaľto chcú prejsť k vám, nemohli, ani odtiaľ nedostali sa k nám. Nato povedal (boháč): Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca; mám totiž päť bratov; nech im svedčí (o tých veciach), aby neprišli aj oni na toto miesto múk. Abrahám [mu] povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, kajali by sa. Odpovedal mu: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal."(Lk. 16,19-31).

"Uskladnenie" mŕtvych a postupné zmŕtvychvstanie

"lebo keď (zaznie) povel a hlas archanjela a Božia trúba, sám Pán zostúpi z neba, a najprv vstanú tí, čo umreli v Kristovi, potom my, ktorí zostaneme nažive, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch do vzduchu v ústrety Pánovi"(1.Tes. 4,16-17). "Ajhľa, poviem vám tajomstvo: všetci neumrieme, ale všetci sa premeníme, razom, ihneď, len čo zaznie hlas poslednej trúby. Lebo zaznie trúba a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme."(1.Kor. 15,51-52). Všetci ľudia budú nakoniec vzkriesení. Jedni pre večný život, ďalší pre večnú smrť, druhú smrť (zatratenie, peklo). "Nedivte sa, že prichádza hodina, v ktorú všetci v hroboch počujú Jeho hlas, a tí, čo dobre činili, vyjdú na vzkriesenie k životu, tí však, ktorí páchali zlo, na vzkriesenie k súdu."(Jn. 5,28-29). Vzkriesenie bude mať zrejme viac etáp (a aj posledný súd) – najprv budú vzkriesení veriaci a vytrhnutí v ústrety Pánovi, spolu s nimi budú vytrhnutí tí veriaci, ktorí budú v čase druhého príchodu Pána Ježiša Krista nažive. V druhej etape budú vzkriesení ostatní mŕtvi a prídu pred súdnu stolicu Kristovu. Ján obe etapy podrobnejšie opisuje vo svojom Zjavení: "Potom som videl tróny: posadili sa na ne, dostali moc súdiť, a videl som duše zabitých pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na svoje čelá ani na ruky, ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕši tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie."(Zj. 20,4-5). Podrobnejšie tú druhú časť vzkriesených opisuje potom Ján vo svojom Zjavení: "Videl som mŕtvych, veľkých i malých: stáli pred trónom a knihy sa otvorili. Aj iná kniha, kniha života, sa otvorila, a mŕtvi boli súdení podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov. Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i podsvetie vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. Smrť a podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera. To je druhá smrť, ohnivé jazero. A ak niekto nebol zapísaný v knihe života, zvrhli ho do ohnivého jazera."(Zj. 20,12-15). Odpoveď na otázku, kde sú mŕtvi je, že môžu naraz platiť oba možnosti: čakajú na vzkriesenie a zároveň sú hneď prenesení. Po smrti totiž už zrejme neexistuje čas. To čakanie na vzkriesenie, ktoré z tejto strany, života v čase môže trvať tisícročia sa v bezčasovej večnosti odohráva zároveň so smrťou. Pre nás je to ťažko predstaviteľné, lebo žijeme v čase. Preto je pre nás ľahšie pochopiteľná jedna, alebo druhá možnosť, že mŕtvi čakajú na vzkriesenie, alebo, že sú okamžite prenesení do neba, alebo do pekla, ako to, že to platí všetko naraz, lebo sa to deje mimo času. Písmo uvádza oba pohľady – pohľad odtiaľto z časnosti, aj pohľad akoby z druhej strany – z večnosti.

Záver

Táto otázka o tom, kde sú mŕtvi po smrti, čo sa s nimi deje, nie je len teoretická otázka vhodná na teologické dišputy. Znie osobne pre každého z nás: "Kde budem ja po smrti?" Tí ľudia, ktorí sme už teraz prijali Pána Ježiša za svojho Záchrancu a Spasiteľa, odovzdali sme mu svoje životy a nasledujeme Ho, máme zasľúbenie, že Ho nasledujeme a budeme nasledovať v smrti a aj vo vzkriesení. Už teraz, od okamihu nášho znovuzrodenia pre nás začal večný život. Už teraz môžme vedieť, čo bude po smrti a kam pôjdeme: "Kto verí v Syna Božieho, má svedectvo v sebe; kto neverí Bohu, urobil Ho klamárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi. A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život. Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život."(1.Jn. 5,10-13). Ak si dnes ešte nemáš túto nádej vzkriesenia k večnému životu, lebo neveríš, že Ježiš umrel aj za Tvoje hriechy a vstal z mŕtvych, tak Ťa pozývam, aby si teraz v modlitbe vyznal Bohu svoje hriechy, poprosil Ho o dar viery a odovzdal Mu vládu nad svojim životom a môžeš oddnes patriť medzi tých, ktorí vedia, že majú večný život. Spomínanie na zosnulých, ktorí zomreli ako veriaci v Krista a uvažovanie o našej vlastnej smrteľnosti, teda nemusí byť v beznádeji, ale môže byť v nádeji večného života. Pripomienkou tejto nádeje nám má byť aj pamiatka Večere Pánovej, ktorú ustanovil sám Pán Ježiš a prikázal, aby sme prijímali chlieb a víno až dovtedy, kým sa táto nádej nestane skutočnosťou, kým opäť nepríde.

(Ján Szőllős)

Dostatok oleja

Ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Prijali obeť Pána Ježiša Krista a prijali pečať Ducha svätého - "lampy." Žalmista hovorí: "Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlo mojim chodníkom."(Ž. 119). My môžeme s istotou zotrvať v tom, že niet dokonalejšieho a lepšieho svetla (smernicou) pre náš život ako Božie slovo. Toto máme zapísané v Biblie a preto je to pre nás jedinou a úplnou smernicou života. Úplnou vtedy, keď študujeme, doslova a jeme - prežúvame texty Písma svätého, od A do Z, t.j. od prvého verša z 1. kn. Mojžišovej až po posledný verš, poslednej knihy Zjavenia. K tomu sa ešte vrátime. Oni, ale "vyšli naproti," vyšli v ústrety, pripravili sa, chceli sa svojmu "ženíchovi" zapáčiť. Urobiť Mu všetko po vôli, všetko to čo Mu vidia na očiach, ani vysloviť to nemusí. Toto je to vychádzanie naproti. Zamyslime sa, že na každom jednom slove, vyjadrení tu záleží. Preto akási formálnosť, ale povrchný prístup je ničím, iba "bystrou vodou," ktorá preskakuje, dotýka sa iba povrchu. Dotýka sa toho čo ona sama uzná za dobré a vhodné. Nepýta sa na to Pána, Vládcu nad všetkým, Vládcu dokonalého.

Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej. Už s zo správania a postojov je možné vybadať, kto je aký. "Päť"- polovica, t.j. hrozne veľké číslo, ne ide o číslo, ale skutočné množstvo veriacich, znovuzrodených ľudí. Tu je namieste, aby si každý sám, aby si každý zbor položil otázku: "Ako to je so mnou? Ako to je s nami?" Som, sme celý zahrúžený do Písma svätého? Preberáme a rozumieme celému Písmu svätému? Aký prístup máme k jeho porozumenie, k jednotlivých kníh či statí? Kam patríme k tým čo rozumieme, alebo k tým čo je Písmo ľahostajné. Či sa správame ako "rozumné, alebo pochabé". Pretože to percento nerozumnosti je hrozivé a tu ide o "život či smrť." Tu niet šedej farby, tu niet strednej cesty, tu je iba "buď, alebo." O tom však máme možnosť samy rozhodnúť, je nám daná možnosť slobodného rozhodnutia, aby nad nami bolo možné vyriecť oprávnené a spravodlivé rozhodnutie "súd." Buď súd na odsúdenie, alebo ohodnotenie pre odmenu. Pre odmenu pred "Kristovou stolicou"(2.Kor. 5,10).

Tie rozumné si však vzali s lampami aj olej v nádobách. Rozumné si zobrali úplne celé Slovo Božie, šli hĺbky, do úplného a doslovného porozumenia. Také niečo dáva dostatok oleja spolu so štúdiom Písma a s pokornou modlitbou. "Olej" - Duch svätý, je predovšetkým to sväté myslenie a úsudok. To čo nám dáva predovšetkým Písmo sväté. Bez Toho a Tej znalosti Písma je nemožné, aby sme správne posúdili a prijali rôzne "zjavenia, hlasy, alebo dojmy" v našom vnútri,alebo z vonka, tie nás môžu bez Písma môžu oklamať a zviesť. Nie tradícia, ale Písmo sväté, Zjavenie Božie, ktoré cez toto Slovo k nám prichádza. To je smerodajné. Tak ako hlas Ducha svätého, ktorý je v súlade s Písmom, tak aj hlas toho "nepravého - satana" sa nám môže pre v nás prejaviť. Keď dostatočne nie sme zorientovaný Písmom svätým, tak rôzne iné úkazy nás môžu zaviesť na scestie - priamo do pekla. Majme to na pamäti, že i falošný tzv. "olej" môže na nás zapôsobiť. "Olej v nádobách" - celá a úplná výzbroj Božia tak ako nám ju podáva Sväté Písmo cez ap. Pavla napr. aj v liste Efezanom: " Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie"(6,10-17). Teda toto všetko je Olej aj k tomu sú nutné a potrebné nádoby.

Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali. Ženích, Jeho kroky ako aj jeho príchod k svojej neveste sú naozaj veľmi zaujímavé, živé a konkrétne. Prejavujú sa aj ako "vytrhnutie, alebo náhle premenenie" a ako zjavný, zreteľný "druhý príchod," ktorý "uvidí každé oko"(Zj. 1,7). On príde, prejaví sa jasne a zreteľne. Ten prvý menej zjavný krok Jeho prídu bude rozruch, ako medzi "pannami" tu opísaný. Teda tieto udalostí, ktoré nastanú v budúcnosti a budú skutočne. Nad tými sa práve zamýšľame, pretože tento text nás do toho uvádza. Sú to fakty a skutočnosti - vytrhnutia, alebo náhlej premeny. Zamysleli sme sa aj my už nad tým, takto, že aj nás sa môže konkrétne dotýkať? Môže byť pre nás ľudí skutočnosťou, ako žijúcich v tomto pozemskom tele, ale aj sa nás môže a nemusí dotýkať ako tých, už "zosnulých v Pánovi?" (Viď 1.Tes. 4,13-18). Slovo Božie nás na niekoľkých miestach vyzýva k "bdelosti," tak to platí práve aj pre tento Boží prejav. Pre tento prejav a skutočnosť Božieho kráľovstva, aby nás učinilo bdelými. Pán nemešká, ale zhovieva ešte mnohým, tak tomu slovu "meškanie" rozumieme aj my. Vieme však, že sú tu aj tí čo tomu chcú rozumieť inak a toto všetko znevažujú...→

(Zmena a Rast)