Naša  záchrana  je

Zamyslenia nad slovom Božím/Mikuláš Zavilla

Láska

Často počujeme slovo láska. Skúsme si úprimne odpovedať na toto slovo znamená. Predovšetkým aký má význam, čo vyjadruje a predstavuje. Najčastejšie to slovo "láska" počujeme v televízii a to spojení s pohlavným si užitím. Prijemný, alebo vzrušujúci pocit - zážitok sa pokladá za naplnenie lásky. Pritom, alebo potom sa často ľudia znenávidia, ba niektorí aj zabíjajú. K tomu sa ešte vrátime. Kto je kresťan a verí v Pána Ježiša Krista mal by rozhodne hľadať odpoveď na "lásku" v Božom slove. K slovu láska iste patrí aj slovo milovať. Predovšetkým ako vidí, ako ju naplňuje, alebo uskutočňuje priamo Pán Boh. To je jasne vyjadrené v známo zlatom verši v Jn. 3,16 a znie takto: "Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život." Keď si pomyslíme, že Pán Boh všetko stvoril aj človeka. Potom mu dal ten najkrajší a najblahoslavenejší život v raji a človek sklamal a konal svojvoľne. Aj to iba v jedinej skúške lásky tak je to úžasné, že ešte opäť pristúpil k človeku s láskou a obeťou. Si všimnime, že je tu láska - milovanie vyjadrené konkrétnymi skutkami.

1. Pán Boh si všíma, človeka má v pozornosti.

2. Zvažuje ľudskú situáciu, či stav.

3. Sám sa zriekne neba, prijme obmedzenia a zostupuje na zem.

4. Láskavo sa ľudstvu prihovára, vyučuje a presvedčuje o svojej láske a dobrých zámerov s človekom.

5. Napokon sa obetuje, dáva na smrť a utrpenie svojho jediného a milovaného Syna.

6. Kladie pred človeka síce len jedinú podmienku (tak ako v raji) vieru.

Ak pripustíme, že to je láska, to znamená milovať niekoho, tak veľmi jasne vidíme, že tu nie je vôbec reč o sexe. Sex je pridaná "čerešnička na torte," ale s podmienkou - v manželstve. Áno tam patrí. Ak berieme vážne slová, ktoré vyriekol niekto, kto veci dobre rozumel a tie znejú: "Manželsvo je vzájomná obeta a denné odpúšťanie." V tom výroku spoznávame Božiu lásku voči nám. Najkrajšia je láska opätovaná. Tu môžeme prejaviť cez vieru. Vieru potvrdzujeme skutkami. Pán Ježiš nám tiež o tom priamo hovorí. Dáva nám celú lekciu o skutočnej a fungujúcej láske: "Kto prijal moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého." Júda - no nie ten Iškariotský - sa ho opýtal: "Čo sa stalo, Pane, že sa chceš dať poznať nám, a nie svetu?" Ježiš mu odpovedal: "Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otca, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte s vami. No Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká. Počuli ste, že som vám povedal: "Odídem a prídem k vám." Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, pretože Otec je väčší ako ja. Povedal som vám to teraz, prv ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. Už vám nebudem veľa hovoriť. Prichádza totiž knieža tohto sveta. Nič vo mne mu nepatrí. Aby svet poznal, že milujem Otca, robím tak, ako mi prikázal Otec. Vstaňte, poďme odtiaľto!"(Jn. 14,21-31). Takto má vyzerať dobre fungujúca láska ako medzi Pánom Ježišom a Jeho Otcom. Tak isto má fungovať aj láska medzi Pánom Ježišom a Jeho deťmi. Tiež medzi deťmi navzájom. Vidíme, že láska má mať rastúci trend. Ak sa teraz nechceme viac zamýšľať o dare Ducha svätého, tak aspoň toľko si uvedomme, že je to dar. Dar v láske a z lásky. Dar obohacujúci, v ktorom je umožnený a zakotvený vzrast. Rast v láske a vo vzájomnom poznaní. Aj Slovo Božie hovorí o vzťahu v manželstve, napr. z Ef. 5,25-32 toto: "Muži, milujte svoje ženy tak, ako aj Kristus miloval Cirkev a vydal za ňu samého seba, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom; aby si pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet poškvrny ani vrásky, ani nič podobné, aby bola svätá a bez poškvrny. Tak aj muži majú milovať svoje ženy ako vlastné telá. Kto miluje svoju ženu, miluje samého seba. Veď nikdy nikto nemal svoje telo v nenávisti, ale živí ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, pretože sme údmi jeho tela. Preto opustí človek otca i matku a priľne k svojej žene a budú dvaja jedno telo. Toto tajomstvo je veľké, no hovorím to vzhľadom na Krista a Cirkev." Uvažovali ste o tom ako a v čom má byť zakotvená manželská láska? Nuž predovšetkým v tom, aby váš životný partner mal život večný. Preto prišiel Pán Ježiš na zem. Preto nás vyučoval a usmerňoval, čo je pre náš život to najlepšie a nakoniec sa preto obetoval. Takým je príkladom Pán Ježiš pre nás. To však platí nielen v manželstve, ale to platí aj všeobecne vo vzťahu lásky voči všetkými ľuďom, ktorí prichádzajú do nášho života a chceme povedať o nich, že ich milujeme. Predchádzajúce slová nám dopĺňa text z 1.Jn. 5,1-3 takto: "Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha; a každý, kto miluje otca, miluje aj jeho dieťa. Podľa toho poznávame, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania. Lebo láska k Bohu je v tom, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú ťažké." A ak chceme prehĺbiť naše poznanie o láske a milovaní v bežnom živote, tak si prečítajme aj z Božieho slova o láske a milovaní ďalší text...→

Ten, čo činí vôľu Božiu, trvá naveky

Ešte strávme nejaký čas pohľadom na to, čo v Božom pláne dokopy nejde. Ide dokopy byť ospravedlnený zo skutkov a byť ospravedlnený z viery? Teraz sa už pýtame, ako človek získava postavenie spravodlivého pred Bohom. Sú to skutky alebo viera v Kristovo dokončené dielo? Môžeme sa tiež opýtať, čo je základom nášho spasenia? Sú to naše skutky, hoci aj vykonané po obrátení, alebo Kristovo vykupiteľské dielo? Písmo nás opakovane vedie k jednoznačnej odpovedi: "Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť, pretože skutok už nie je skutkom"(Rímskym 11,6). Pavol v tomto verši hovorí o spasení, o záchrane, o vykúpení v Kristovi, a ak parafrázujeme to, čo hovorí, potom odpoveď na našu otázku znie: "Vylúčené, nikto nemôže byť spasený naraz (súčasne, kombináciou) z milosti a zo skutkov a nikto nemôže byť na tom tak, že by bol vôbec spasený zo skutkov. A keď je to raz z milosti, nie je to už zo skutkov". Teda hovorí, buď si v tej pozícii, že si hľadal ospravedlnenie z viery, a aj si ho získal a máš ho, alebo sa snažíš vo svojej naivite a vo svojom nepochopení pravdy o Bohu byť ospravedlnený so skutkov, ale to sa ti nikdy nepodarí. Takže vidíme, že toto sa naozaj vylučuje. Pozrime iný verš: "No, že zákonom nebol a nebude nikto ospravedlnený u Boha, je zrejmé, pretože spravodlivý bude žiť z viery"(Galatským 3,11). Vidíme, že zákon (teda zoznam povinností, ktoré človek má voči Bohu do bodky naplniť, aby ho Boh mohol prijať za jeho skutky) a viera sa vylučujú. Byť ospravedlnený zákonom znamená, že som zmluvne naplnil to, čo Boh odo mňa chce. Takto nebude nikto u Boha ospravedlnený, lebo už Stará zmluva hovorí, že spravodlivý bude žiť z viery. Pavol pokračuje: "A zákon nie je z viery, ale vraj: Človek, ktorý to všetko učinil, bude tým žiť"(Galatským 3,12). Opäť vidíme, že tieto dve veci nejdú dokopy. Ale pozor, tieto verše nás neučia a nehovoria, že viera v Boha a poslušnosť Bohu, ktorá z tejto viery pramení, sa vylučujú. Hovoria o tom, že sa vylučuje spasenie zo skutkov a spasenie z viery, že sa vylučuje ospravedlnenie z viery a ospravedlnenie zo skutkov.

Záverečné konštatovania 

Apoštol Pavol nám hovorí, že človek, ktorý nemŕtvi skutky tela, nie je na ceste do neba a apoštol Ján nám hovorí, že človek, ktorý nekoná Božiu vôľu, nie je na ceste do neba. Písmo je v tomto v harmonickej jednote. Strom nie je proti ovociu a koreň nie je proti kmeňu a vetvám. Všetka poslušnosť kresťana, ak má mať pred Bohom akýkoľvek zmysel, musí prameniť z viery, ktorá je dennodenne udržiavaná na Kristovej dokonalosti a dostatočnosti. Kresťan verí v Kristovo dokončené dielo vykúpenia. Pre dosiahnutie večného života sa spolieha iba na Kristove zástupné utrpenie a jeho celoživotnú dokonalú poslušnosť Otcovi. Keď toto vieme, nebojme sa zároveň povedať, že človek, ktorý Boha návykovo neposlúcha (teda jeho život ako celok charakterizuje neposlušnosť), na ceste do neba nie je. Práve tak ako človek, ktorý sa nikdy nemodlí, nie je na ceste do neba a ani človek, ktorému život preteká pomedzi prsty bez toho, aby zápasil o posvätenie a duchovný rast, nie je na ceste do neba. Modlime sa denne, aby sme žili vierou v Krista cieľom poslušnosti. Spasiteľná viera totiž ide ruka v ruke s poslušnosťou, ktorá pramení z tejto spasiteľnej viery. Kristus je jediný základ pre naše ospravedlnenie a jediná moc pre naše posvätenie. Jemu patrí sláva.

(Ján Šichula)

Bdelé očakávanie na Pánov príchod

(1.Pt. 5,8-9)

Čítal som v novinách, že v USA vymysleli tabletku, po ktorej užití dokáže človek vydržať 40 hodín bez spánku, dokáže bdieť. Nepíšu však, že aké to má následky potom. Bdelosť teda znamená stav, keď človek nespí. Pravdepodobne ak nie každý, tak väčšina z nás už niekedy v živote bdela. Príčiny toho prečo občas bdieme môžu byť rôzne. Buď sme niečo dôležité nestihli urobiť, alebo máme nočnú smenu v práci, niečo strážime cez noc, či sa proste zabávame a preto bdieme. V prenesenom význame však bdelosť znamená aj byť ostražitý, dávať pozor, byť pripravený. Niekedy je bdieť ľahké, inokedy ťažké, závisí to od toho kvôli čomu bdieme, čo robíme. Božie Slovo nás kresťanov, ale vlastne každého človeka na viacerých miestach vyzýva, aby sme boli bdelí. Preto sa dnes budeme spoločne zamýšľať na podklade Písma práve nad touto nevyhnutnou súčasťou života kresťana. Pán Ježiš Kristus nám sám viackrát prikazuje, aby sme bdeli. Je to jedno z jeho základných doporučení, alebo priamo príkazov, ktoré dal svojim učeníkom. Keď im hovoril o posledných časoch zdôrazňoval: "Vtedy dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý ostane; dve budú mlieť na mlyne, jedna bude vzatá, druhá ostane. Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvedomte si, keby hospodár vedel, o ktorej nočnej stráži príde zlodej, bdel by a nedal by sa mu vlámať do domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte!"(Mt. 24,40-44). Evanjelista Marek zachytil tieto slová Pánove: "Majte sa napozore, bdejte, lebo neviete kedy príde čas. Ako človek, vzdialený na cestách, keď opúšťal dom a svojim sluhom dal moc, každému určil jeho prácu a vrátnemu naložil, aby bdel, tak aj vy bdejte; lebo neviete kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či keď kohút spieva a či ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane. A čo vám hovorím, hovorím všetkým: Bdejte!" (Mk. 13,35-37). Tieto aj ďalšie výzvy Pána Ježiša znejú veľmi naliehavo. Niekoľkokrát opakuje príkaz BDEJTE!, ilustruje to rôznymi príkladmi a zdôrazňuje, že to nehovorí len svojim učeníkom, ale všetkým. Prečo to tak naliehavo zdôrazňuje? Preto, lebo tu ide o život. O tvoj a môj život, o život každého človeka. Tento druhý príchod Pána Ježiša bude spojený s koncom tohto sveta. Možno si teraz poviete: Koniec sveta, to je ešte ďaleko, to sa ma netýka, nad tým neuvažujem. Je však možné, že to nemusí byť až tak ďaleko. Viaceré znamenia môžu svedčiť o tom, že žijeme v posledných časoch. Nikto však nevie dňa ani hodiny, kedy to nastane. Tvoj alebo môj koniec sveta však môže nastať kedykoľvek. Pán môže prísť pre teba osobne a odvolať ťa z tohto sveta. Pán Ježiš preto naliehavo upozorňuje, aby sme boli bdelí a pripravení stále na túto možnosť. Znamená to byť pripravený vydať účet, počet – správu o svojom živote, o tom ako si ho prežil. Si na to pripravený? Čo to vlastne znamená, ako môže byť človek pripravený, bdelý týmto spôsobom? Každý človek, ktorý uveril v Pána Ježiša Krista ako vo svojho Spasiteľa a vyznal svoju vieru v Neho v krste, je už v tom základnom pripravený. Tí, ktorí odovzdali svoje životy Pánovi Ježišovi, vyznali svoju vieru v Neho, uznali Ho za Pána svojho života sa môžu tešiť na stretnutie s ním. Do svojej správy o živote by mohli napísať: Áno som hriešny, zhrešil som, urobil som tie a tie hriechy, ale Pán Ježiš zomrel za moje hriechy a tie hriechy sú odpustené, zmazané a preto sa môžem postaviť pred Božiu tvár. To je základ prípravy, bez tohto základu nemajú ďalšie kroky žiaden zmysel. Ak si to ešte neurobil, potom nie si bdelý, nie si pripravený na príchod Pána. Môžeš to však urobiť ešte dnes. Môžeš odovzdať panstvo nad svojim životom do rúk Pána Ježiša Krista a urobiť tak ten najzákladnejší krok prípravy na Jeho druhý príchod. Pán Ježiš nás upozorňuje, akými rôznymi konkrétnymi spôsobmi sme my ľudia odvádzaní od toho, aby sme boli bdelí, pripravení na Jeho príchod. Hovorí: "Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, a znenazdania prikvačil by vás ten deň ako osídlo, lebo príde na všetkých, ktorí bývajú na celej zemi. Bdejte teda každého času a modlite sa, aby ste mohli ujsť všetkému, čo sa má stať, a postaviť sa pred Synom človeka."(Lk. 21,34-36). Koľko ľudí je obťažených nadmernými starosťami o živobytie, nič iné nevidia len to, ako zabezpečiť svoj dočasný život tu na tejto zemi. Vôbec nemyslia na to, ako zabezpečiť ten trvalý, večný život po smrti a potom ich ten deň náhle prikvapí. Ten deň konca príde na všetkých. Si pripravený, alebo kvôli jedeniu a pitiu, kvôli konzumnému spôsobu života, ktorý si si dal nanútiť reklamou, ktorá ti našepkáva, čo všetko ešte nevyhnutne potrebuješ, ani nemáš čas pomyslieť na prípravu, nieto sa ešte aj pripravovať. Ktoré hodnoty víťazia v tvojom živote? Tie večné, alebo ti časné? Bdelosť v tomto zmysle, pripravenosť na príchod Pána, totiž nie je prirodzený stav, do ktorého sa človek narodí. Prirodzená je nebdelosť, spánok. Pavel apoštol, keď hovorí o dni, keď príde Pán, vyzýva veriacich v Tesalonikách: "Nespime teda ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi. Lebo tí čo spia, v noci spia, a opilci sa v noci opíjajú."(1.Tes. 5,6-7). Ľudia vo svojej prirodzenosti spia v hriechoch, "opíjajú sa" rozkošami tohto sveta. Nevnímajú, že majú byť pripravení na koniec. Je prirodzené, že aby človek mohol bdieť, musí sa najprv prebudiť. Božie Slovo preto vyzýva: "Prebuď sa, kto spíš, vstaň z mŕtvych, a zaskvie sa ti Kristus."(Ef. 5,14). Odkedy sme uverili a dali sme sa pokrstiť, tak sme tým vyznali, že starý človek so svojimi hriechmi je mŕtvy a prebudili sme sa, vstali z mŕtvych spolu s Kristom do nového života, ktorého centrom už nie sú oni, ale v ktorého centre sa skvie Pán Ježiš Kristus. Stav bdelosti však neznamená pre nás, ktorý sme sa už prebudili nečinnosť. Poznáte to, keď máte v noci bdieť a nič nerobíte, veľmi rýchlo zaspíte. Mnoho kresťanov zaspí, lebo nič nerobia. Nestačí sa teda len zobudiť a byť bdelí, dôležité je zotrvať v bdelosti. Preto Pavel upozorňuje: "A toto čiňte, keďže vidíte príhodnú chvíľu, že vám je už čas prebudiť sa zo sna..."(Rim. 13,11). Bdelosť to je aktivita. Preto Pavel pokračuje: "Odložme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Ako vo dne slušne choďme, nie v hodovaní a opilstve, nie v smilstve a chlípnosti, nie v sváre a závisti."(Rim. 13,12-13). "Prísne teda dbajte, ako konáte, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale rozumejte, čo je vôľa Pánova. A neopíjajte sa vínom, v ktorom je rozpustilosť, ale naplnení buďte Duchom."(Ef. 5,15-18). Tieto slová apoštol Pavel nepísal nejakým neveriacim hriešnikom, ale veriacim kresťanom v cirkevných zboroch v Ríme a v Efeze. Ukazujú na fakt, že o bdelosť musíme aj neustále zápasiť. Satan, ten Boží aj ľudský nepriateľ , čaká na príležitosť, "obchádza ako revúci rev a hľadá koho by zožral". Bdelosť teda znamená aj to, že sa máme na pozore, sme na stráži pred útokmi diabla. On neútočí na tých, ktorí sú jeho, ktorých má vo svojej moci. Zúrivo útočí práve na tých, ktorí sa vymanili z jeho moci, na znovuzrodených kresťanov, ktorí prijali Pána Ježiša za Pána vo svojom živote. Byť bdelý znamená skutočne byť bdelý každú chvíľu, v zápase proti bežným pokušeniam, znamená to bdieť, aby Božie dielo nebolo ničené, znamená to strážiť naše vzťahy, znamená to bdieť aj nad svojou mysľou, aj nad falošnou istotou a sebauspokojením a nad mnohými inými vecami. Formou Satanovho útoku je aj to, že sa nás snaží pri čakaní uspať. "Všetko je v poriadku, však si už uveril, dal si sa pokrstiť, si celkom fajn, už máš večný život, už nemusíš nič robiť, len spokojne čakaj". Koľko veriacich počúva túto satanovu uspávanku a spokojne spí, ako tie panny v Ježišovom podobenstve, ktorých nakoniec príchod ženícha prekvapil. Diabol sa snaží využiť každý spôsob, každú príležitosť, aby nám ublížil. Môže nám však len ublížiť, zraniť nás, vyradiť nás na čas, alebo natrvalo z radov Božích bojovníkov. Ak skutočne patríme Pánovi Ježišovi, ak sme Bohu odovzdali svoj život, už nás nikto a nič nemôže vytrhnúť z Jeho ruky (Jn. 10,28-29). Náš Pán je mocnejší ako diabol, On už nad ním definitívne zvíťazil pri svojom zmŕtvychvstaní a my môžeme žiť v moci Jeho víťazstva. Pán Ježiš nám nielen prikazuje, aby sme bdeli, ale On nám ukázal počas svojho pozemského života aj príklad ako bdieť, ako odolávať pokušeniu a útokom diabla. Vidíme to napríklad pri pokúšaní na púšti, pri zápase v Getsemanskej záhrade. Preto tam vyzýva učeníkov, ktorý nedokázali s ním bdieť: "Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia."(Mt. 24,41). Bdelých nás v tom duchovnom zmysle neudrží nič iné len modlitba a Božie Slovo. Bez nich nedokážeme ostať bdelí. Ak sa vytratia z nášho života, tak zaspíme. Modlitba a Božie Slovo nás udržia nielen bdelých, ale aj duchovne triezvych. Je zaujímavé, že triezvosť je na mnohých miestach spojená s bdelosťou. Bdelý človek totiž stojí reálne na zemi a nedá sa uchvátiť rôznym blúznením, alebo snami. Poslednou vecou, ktorú chcem spomenúť v súvislosti s bdelosťou je, že tak ako pri akejkoľvek inej veci, ani pri bdelosti nestačí, ak kresťan bdie len nad samým sebou. Našou úlohou je bdieť aj jeden nad druhým, povzbudzovať sa a upozorňovať, ak niekto nezbadá nejaký útok, chrániť jeden druhého. Špeciálne to platí pre ľudí, ktorí vedú ostatných, pre vodcov, ale aj pre tých vedených: "Poslúchajte si vodcov a buďte im povoľní, veď oni bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú účtovať z toho."(Žid. 13,17). Tí z nás, ktorí ešte spia, dnes je čas prebudiť sa zo spánku a začať bdieť, lebo čas sa kráti a Pánov príchod je blízko. Tí z nás, ktorí sme už sa zobudili z mŕtvoty hriechu, nesmieme zaspať, ale Pán nás vo svojom slove vyzýva, aby sme bdeli a boli pripravení na príchod Pána Ježiša. Pripravovať sa na Jeho príchod a aj pripravovať Jeho príchod je naša hlavná úloha. Náš zápas sa neskončil tým, že sme sa obrátili, znovuzrodili a dali sa pokrstiť, ale pokračuje ďalej. Pridali sme sa na Kristovu stranu a to znamená, že sme vystavení rôznym rafinovaným útokom diabla. Viacerých sa mu podarí uspať, ďalších zraniť. Prajem nám všetkým, aby sme boli bdelými bojovníkmi Kristovej armády, aby sme dokázali žiť život v bdelom očakávaní konečného víťazstva, ktoré nastane pri Pánovom príchode. Bdelosť a očakávanie na Pánov príchod nám pripomína aj pamiatka Večere Pánovej. Máme jesť tento chlieb a piť z kalicha a tým zvestovať Pánovu smrť, kým nepríde (1.Kor. 11,26).

(Ján Szöllöš)