Naša  záchrana  je

Ako hľadať a nájsť Pána / Peter Masters

Odpoveď vedie k obráteniu

Niektoré z úžitkov obrátenia sú vynesené na svetlo nasledujúcou Šalamúnovou výzvou - "aby tvoje ucho pozorovalo na múdrosť, a ak nakloníš svoje srdce k umnosti". Uvedomujeme si, čo je nám Boh pripravený darovať? Boh dáva reálnu múdrosť, to jest schopnosť viesť svoj život. Dáva nám spôsobilosť mať s Ním vzťah, modliť sa, rozumieť Jeho Slovu a poznať Jeho vedenie. Boh je pripravený udeliť tieto schopnosti všetkým tým, ktorí počúvajú Jeho slová a odpovedia. Šalamún pokračuje ďalej a opisuje skúsenosť nájdenia Pána týmito slovami: "Vtedy porozumieš bázni Hospodinovej a nájdeš známosť Božiu." Toto je veľký obraz obrátenia. V jeden moment nie som veriaci, nepoznám Boha a nemám s Ním žiaden vzťah. Potom, pri obrátení, zakúšam Jeho moc vo svojom živote a nachádzam večného a svätého Boha plného milosrdenstva a láskavosti. Odrazu viem, prečo pred Ním kresťania stoja v bázni a prečo Ho milujú. Teraz viem, prečo sú pred Ním ich srdcia cele uchvátené. Som schopný to teraz vidieť, pretože som sám uvidel Jeho láskavosť a pocítil veľkú zmenu vo svojej prirodzenosti. Pred obrátením Boh nebol prítomný. Bol iba teóriou alebo možnosťou. No teraz, po obrátení, rozumiem Jeho múdrosti a moci a cením si ich, pretože sa zmenil môj charakter a túžby. Toto je to, čo znamená byť obrátený - "porozumieť bázni Hospodinovej." Ako môžeme teda prísť k tejto skúsenosti? Čo to znamená uveriť v Pána a nájsť Ho? Na tomto mieste sa pozrieme na slovesá, ktoré Šalamún používa, aby nám ukázal cestu.

Uveriť znamená prijať Božie slová

Šalamún nás najprv nabáda - "Môj synu, ak prijmeš moje slová." Hlavné slovo je tu prijať a pôvodné hebrejské slovo má presne ten význam. Znamená akceptovať, osvojiť si, čo začína, keď človek počúva so správnym postojom - postojom úcty. Neznamená to počúvať s podozrievavým postojom, ktorý hovorí, "Čo to tu počúvam? Popremýšľam o tom, no veľmi sa zdráham tomu uveriť a mám v úmysle to spochybniť a skritizovať každú časť, každú vetu." Keď sme ponorení do predsudkov alebo povýšeneckej, cynickej ľahostajnosti, nedokážeme počúvať. Jediný správny postoj pri počúvaní Boha je pokorná otvorenosť. Prijať znamená osvojiť si niečo, ceniť si to a mať to. K tejto Božej Knihe musíme prísť pokorne hovoriac, "Pane, pomôž mi vidieť jej posolstvo.""Toto je pravda," musíme povedať, "a milosrdný Boh ponúka spasenie ako dar. Učí ma osebe samom. A tu som ja, odcudzený Bohu, hriešny vzbúrenec a tento mocný Boh Nebies mi poskytuje informácie o sebe a o tom, ako Ho môžem nájsť. Aká bude moja odpoveď? Prijmem ich a vezmem ich za svoje. Uverím im a osvojím si ich."Toto je jediný spôsob, ako prísť k Božiemu Slovu. Samozrejme, počúvajte aj so všetkými schopnosťami dôvodenia, no nie s nepriateľským, všetko kritizujúcim a neveriacim postojom, ako keby bolo Božie posolstvo nejaká nežiaduca vec. Neprichádzajte ani s nadradeným postojom, ako keby ste boli vy veľká inteligencia a Boh podriadená bytosť. Počúvajte Boha ako svojho Stvoriteľa a Sudcu a buďte vnímavý, a potom jasne uvidíte slová, ktoré vás privedú k životu.

Uveriť znamená vstúpiť do celoživotného zväzku

Šalamúnovo nasledujúce kľúčové sloveso, ktoré nám hovorí, ako uveriť, je - "schováš moje prikázania u seba". Hebrejské slovo preložené ako schovať doslova znamená zhromažďovať ako poklad - a hoci to naznačuje, že sa máme učiť Božie Slovo naspamäť, v prvom rade to znamená toto: vezmi ho za svoje naveky. Božie spasenie mení ľudí na celý zvyšok ich životov a na večnosť. Uvedomujeme si, že je tomu tak a že po tomto musíme túžiť? Keď sa študenti púšťajú do posledného úzkostného opakovania tesne pred skúškou, ich primárnym záujmom nie je to, ako dlho si budú pamätať učivo, ktoré si opakujú. Všetko, na čom im záleží je, aby si ho pamätali na skúške. Božie posolstvo nie je možné prijať týmto spôsobom. Nestačí povedať, "Práve teraz prechádzam ťažkým obdobím a celkom ma zaujíma, čo mi hovoríš. Ak by ma Boh mohol dostať z tejto krízy, stačilo by mi to. Potom by sa videlo, ako veci pôjdu." Toto nie je prijatie Božieho posolstva, pretože Boží cieľ je spasiť ľudí na celý zvyšok ich časného života a na večnosť, nie im pomôcť len na pár týždňov či mesiacov. Uveriť Božiemu posolstvu znamená prijať skutočnosť, že môj život bude úplne zmenený Jeho mocou, a túžbu stať sa Jeho služobníkom a dieťaťom na celý život a na večnosť. Musíme povedať, "Biblia má pre mňa celoživotné a večné dôsledky. Túžim byť Pánov, teraz a navždy. Toto posolstvo je úplne iné ako všetko, čo som doteraz počul. Toto je spasenie pre moju nesmrteľnú dušu." Ak prídeme k Pánovi v tomto nastavení, Boh nám bezpochyby odpustí a prijme nás...→

Prisľúbenie pre vytrvalú prosbu

(Mt. 7,7-11)

Túžili ste už niekedy chytiť zlatú rybku, ktorá by vám vyplnila tri akékoľvek želania? alebo mať k dispozícii takú Aladinovu zázračnú lampu s džinom, ktorý Vám splní čokoľvek si zaželáte? Pravdepodobne väčšina z nás niekedy takúto túžbu mala. Možno si dokonca viete spomenúť, kedy ste mali takú túžbu a čo by ste si priali. Schválne, uvažovali ste niekedy nad tým, ktoré tri želania by ste mali, keby ste chytili zlatú rybku? Tieto prečítané verše z Písma so zasľúbením Pána Ježiša, ako aj viaceré ďalšie miesta, kde sú podobné zasľúbenia vyvolávajú dojem, že my veriaci máme ešte väčšiu a lepšiu šancu. Môžme mať nielen tri želania, ale môžme prosiť o dostať od Pána Boha všetko, o čo prosíme. Funguje Pán Boh ako nejaká "superzlatá" rybka, ktorá plní želania? Z vlastnej skúsenosti vieme, že to tak nie je. Čo však potom s týmito zasľúbeniami, ktoré nám sám Pán Boh dáva. Sú nepravdivé? Keď ich vytrhneme z celku Božieho Slova, tak si môžme na základe nich vytvoriť mylný obraz Pána Boha ako zlatej rybky. Preto je potrebné sa podívať na tieto verše v súvislosti s ostatnými veršami a pravdami Božieho Slova, aby sme ich správne pochopili. Prečítané verše sú zaznamenané v kontexte Pánovej Kázne na hore, v jej záverečnej časti medzi veršami o posudzovaní (7,1-5) a takzvaným "zlatým pravidlom" vo vzťahu k ľuďom vo verši 12. Tieto verše hovoria vlastne o modlitbe a vytvárajú v kontexte celej kapitoly akýsi kontrast, alebo kresťanskú alternatívu ku posudzovaniu a odsudzovaniu, ktoré je nám ľuďom také blízke. Ak sa budeme najprv úprimne modliť za tých, ktorých chceme kritizovať, určite nájdeme správne riešenie problémov. Práve na základe vytrvalej modlitby za druhých ľudí potom dokážeme to, k čomu nás vyzýva 12 verš - miesto posudzovania, robiť im to a správať sa k nim tak, ako chceme, čo chceme, aby oni konali nám. Sotva si možno predstaviť lepší, radostnejší, alebo väčšiu útechu poskytujúci výrok , ktorý vyzbrojuje človeka proti všetkým neistotám a možnostiam na tomto svete tak, ako ten, čo tu čítame. Je to jedno z tých súhrnných a milostivých zasľúbení, aké možno nájsť iba v Biblii. Nieto nič povzbudivejšie, keď sa dívame na život so všetkými jeho úskaliami, v ústrety neznámej budúcnosti. Tento odstavec nie je v Kázaní na hore prvým poučením o modlitbe. Ježiš nás už varoval pred farizejským pokrytectvom a pohanským formalizmom a dal nám svoj model modlitby. Teraz nás však aktívne povzbudzuje, aby sme sa modlili a dáva nám nádherné sľuby. Ježiš sa snaží vyryť svoje sľuby do našej mysle najprv úderným opakovaním "proste, hľadajte, klopte" (dá sa to vykladať aj ako stupňovanie prosieb a naliehania). Aj dieťa, keď je jeho matka, alebo otec nablízku tak prosí, ak je niekde inde – hľadá, ak sú zavretí vo svojej izbe, tak klope. Všetky tri slovesá v prítomnom rozkazovacom spôsobe však majú zdôrazniť vytrvalosť s akou máme predkladať svoje prosby Bohu. Po druhé sú sľuby vyjadrené všeobecným konštatovaním (8 v.). V kontraste s predchádzajúcou naliehavosťou príkazu, pôsobí toto prosté konštatovanie veľmi silne. Po tretie Ježiš ilustruje svoje sľuby prostým podobenstvom o otcovi, ktorý dáva svojim deťom dary (9-11). S podobnou situáciou sa stretávali Ježišovi poslucháči každý deň a aj dnešní rodičia sa s ňou stretávajú denno denne, preto tomuto príkladu môžme veľmi dobre rozumieť. Pri výklade tohoto textu je obzvlášť dôležité nevytrhávať ho z kontextu okolitých odsekov a ani ostatných výrokov Písma. Prečítaný text a aj ďalšie s ním súvisiace výroky Pána Ježiša v Písme o vypočutí všetkých našich prosieb, zvádza niektorých ľudí k domnienke, že to znamená, že čokoľvek budeme od Boha žiadať, to nám dá. Prichádzajú pred Boha so svojimi žiadosťami a keď ich Boh nevyplní podľa ich predstáv obviňujú ho, že neplní svoje zasľúbenia. Tento výrok nie je univerzálnym zasľúbením, že Boh je povinný urobiť všetko, čo len budeme od neho žiadať. Nie je automat na modlitbičky alebo zlatá rybka. Už prvé slovo "proste" vyjadruje spôsob, akým máme a môžme pred Boha pristupovať. Môžeme ho pokorne prosiť, nie žiadať. Modlitba a prosba o milosť k Bohu poskytuje riešenie, keď vo vedomí vlastnej hriešnosti (keď odhalíme brvno vo svojom oku) a keď zistíme, aký sme vo svetle Ježišových slov v kázni na vrchu nedostatoční, stojíme pred Božou svätosťou a nevidíme východisko. Preto nám Pán Ježiš hovorí toto zasľúbenie. Je východisko - proste, hľadajte, klopte vytrvalo o Božiu milosť a dostanete ju. Len človek, ktorý spozná svoju biedu, pozná zúfalstvo nad sebou samým, človek ktorý naozaj spozná ako veľmi potrebuje Božiu milosť, začne naozaj prosiť o túto milosť pre seba, ale aj pre iných ľudí. Druhé slovo je hľadajte nadväzuje na výrok "Hľadajte najprv kráľovstvo Božie". Čo hľadáme vo svojich životoch a vo svojich modlitbách. Ak hľadáme najprv kráľovstvo Božie, určite ho nájdeme a nájdeme aj ostatné veci, ktoré potrebujeme ku svojmu životu. Ak však hľadáme svoj prospech a pominuteľné veci, môžeme stratiť to najdôležitejšie - večný život, Boha, Božie kráľovstvo. Hľadať znamená v tomto kontexte aj hľadať a napĺňať Božiu vôľu. Ak ju skutočne hľadáme, ak ju chceme spoznať, Boh nám ju zjaví. Ak ju spoznáme a prosíme v súlade s Jeho vôľou, určite nám dá všetko, o čo prosíme. Hľadanie však znamená aj trpezlivosť. Možno nenájdeme hneď, môže to trvať dlhšie, ale dôležité je vytrvať v hľadaní a prosbách, Pán Ježiš nám prisľubuje, že určite nájdeme. Tretie slovo hovorí o klopaní. Príkaz klopte dotvára obraz vytrvalých prosieb. Lukáš ho vo svojom evanjeliu ilustruje podobenstvom o priateľovi, ktorý klope o polnoci a neprestane, kým nezíska chlieb, ktorý potrebuje. Aj my máme vytrvalo a až žiadostivo klopať a žiadať od Boha chlieb života - Jeho slovo, aby sme sa ním nasýtili a aby sme ho vedeli poskytnúť aj našim priateľom. Ak chceme byť naozaj Božími mužmi a ženami, ak Boha skutočne chceme poznať, kráčať s ním a okúšať tie Jeho nesmierne požehnania, musíme vytrvať v dennodennom prosení. Musíme cítiť ten hlad a smäd po spravodlivosti, a potom budeme nasýtení. Modlitebný zápas je asi slabinou väčšiny kresťanov. Častokrát sa za veci, alebo ľudí pomodlíme, ale nemodlíme. Vieme sa pomodliť, ale nevieme sa dostatočne vytrvalo modliť. Preto prosme Pána, aby nás naučil modliť sa. A práve preto nás Pán tak dôrazne upozorňuje práve týmito slovami na vytrvalosť v prosbách a modlitbách. Všetko toto môžeme robiť - teda predkladať svoje prosby a žiadosti Bohu vo vedomí, že On je našim Otcom. Predstavenie Pána Boha, ako nášho nebeského Otca bolo čímsi novým, čo priniesol Pán Ježiš. Ani vyvolený izraelský národ neoslovoval predtým Boha slovkom Abba. Žiadny Žid by sa neodvážil takto osloviť Boha. Ježiš to činil a zmocňoval a učil tomu i svojich učeníkov. Toto privilégium, že môžme prichádzať k Pánu Bohu, ako ku svojmu Otcovi sme získali v Jeho Synovi Pánovi Ježišovi Kristovi, lebo "tým, čo ho prijali dal moc stať sa dietkami Božími."(Jn. 1,12). To je ten jednoduchý a pri tom taký úžasný základ a vysvetlenie pre naše modlitby. Boh je náš Otec, my sme Jeho deti a modlitba je spôsob, ako k Nemu prichádzame so svojimi prosbami. Základným problémom v modlitbe je, keď sa vytratí tento rozmer vzťahu dieťa – otec a snažíme sa ho v modlitbe nahradiť nejakým iným prístupom. Mnohým ľuďom sa to zdá príliš naivné a prosté prichádzať pred Boha ako dieťa. Chcú tam byť skôr ako obchodný partner, či podriadený zamestnanec, alebo ako zákazník, ktorý využíva ponúkané služby. Proti tomuto jednoduchému Božiemu zasľúbeniu (v. 7-8) vznášajú mnohí ľudia svoje prešpekulované námietky:

1) Modlitba je nevhodná – Boh nepotrebuje, aby sme mu oznamovali, čo nemáme. Ježiš predsa sám povedal, že náš Otec Nebeský vie, čo potrebujeme a dá nám to. Nemusíme teda prosiť. Jeho dary nezávisia na našich prosbách. Rodičia tiež dávajú deťom, aj keď neprosia. Dôvod prečo Božie dávanie závisí na našich prosbách nie je v tom, že by Boh nevedel, čo potrebujeme, alebo by nechcel dať a musíme Ho prehovárať. Problém nie je v tom, či je Boh pripravený dávať, ale v tom, či sme my schopní prijímať. Nebeský Otec svoje deti nerozmaznáva. Nezahrňuje nás darmi či chceme, alebo nie, či sme pripravení, alebo nie. Modlitbou, tým, že formulujeme svoju potrebu a prosíme o to, vyjadrujeme svoju závislosť na Bohu a pokoru.

2) Modlitba je zbytočná – Mnohí ľudia, kresťania, vidiac ľudí okolo seba, si povedia: "Modlitba je zbytočná. Veď ten, kto sa nemodlí, má bez modlitby tie isté veci, ktoré my dostávame s modlitbou. Majú, čo potrebujú zo svojej práce a nemodlia sa za to." Musíme však rozlišovať medzi Božími stvoriteľskými darmi, ktoré dáva každému človeku (napr. úrodu, potravu, život), ktoré Boh dáva každému človeku, či prosí, alebo nie, a medzi Božími vykupiteľskými darmi, ktoré dáva ako Otec – to nie sú hmotné veci (spasenie, odpustenie, pokoj, rast viery, nádeje a lásky, vyslobodenie od zlého).

3) Modlitba je neúčinná – Opačným problémom mnohých ľudí je, že Boh nedáva mnohým, ktorí prosia a preto považujú modlitbu za zbytočnú. 

Ježišove sľuby nie sú bezpodmienečné. Bolo by absurdné myslieť si, že Boh funguje ako zlatá rybka, alebo duch z Aladinovej lampy. Boh vie, čo človek potrebuje a nakladá s ním ako so svojim dieťaťom. Čo keby nerozumné deti skutočne prosili kameň alebo hada. Ani jeden zodpovedný rodič by nedal dieťaťu niečo, čo by mu uškodilo, lebo je múdry vo svojej láske k dieťaťu. My sa však čudujeme a chceme po Bohu, aby bol takým nezodpovedným Otcom. On nedá kameň a hada, ale chlieb a rybu. Ani jedna prežitá modlitba nie je zbytočná, určite dôjde vypočutia. lenže vypočutie nebude v tom, že Boh splní vôľu modliaceho sa, ale že Jeho vôľa sa stane pri ňom účinná. Boh sa neriadi našou nedokonalosťou, ale svojou múdrosťou. Boh nám nikdy nedá voľačo zlé a pretože je Bohom, nikdy sa nemýli v rozoznávaní dobrého a zlého. Pozemský otec môže urobiť chybu, domnieva sa, že koná pre dobro dieťaťa, ale neskôr zistí, že urobil chybu. To sa nemôže stať nebeskému Otcovi. Môžeme byť vďační, že On nám nedá hada, alebo kameň, keď o to prosíme. Niekedy nám však dá veci, za ktoré prosíme, a ktoré nám neskôr prinesú trápenie, aby sme sa poučili. Vrcholným darom je, že nám dáva Ducha Svätého - s ním nám dáva všetko, všetku milosť, dary a potrebné schopnosti. Len ten rozozná, čo Boh naozaj dá, kto prosí hľadá, klope. Je rozdiel medzi tým, či hľadá a prosí alebo klope u niekoho, o kom nevie, že je dobrý, alebo u Otca nebeského. Je rozdiel, či človek prosí, hľadá a klope zo zúfalstva a bez nádeje, alebo v istote, že Boh dá v pravý čas práve to, čo potrebujeme. Prosenie, hľadanie a klopanie teda neznamená jednoducho, že ak budeme prosiť o čokoľvek, čo sa nám zazdá, ihneď to i dostaneme. Význam toho je: proste o hociktorú z vecí, ktoré sú dobré pre vás, na spasenie vašich duší, na vaše zdokonalenie, za všetko, čo vás bližšie privádza k Bohu, rozširuje váš život a je skutočne dobré pre vás, a On vám to dá. On nám nedá veci, ktoré by nám škodili aj keby sme sa my nazdávali, že sú to dobré veci. Ak túžime viacej sa podobať Kristovi a hľadáme vlastnosti, ktoré boli v Jeho živote, nájdeme ich, On nám ich dá. Prisľúbenie je také, že ak prosíme o dobré veci, náš nebeský Otec nám ich dá.

(Ján Szőllős)

Keď bezbožný prekvitá a nespravodlivý prosperuje

"Keď bezbožný prekvitá a nespravodlivý prosperuje."(Žalm 92)

Božia spravodlivosť oznamuje, že tomu, kto činí spravodlivo a slúži pravde sa povedie dobre, a naopak, toho, kto činí neprávosť a bráni pravde, bude Boh trestať. Často však v živote zažívame pravý opak. Bezbožníkom sa darí, prekvitajú, prosperujú aj so svojimi rodinami. A spravodliví, v Kristovi ospravedlnení, tí, čo sa ho snažia nasledovať a poslúchať, neraz strádajú a prechádzajú všakovakou núdzou a ťažkosťami. Takáto situácia môže priniesť pokušenie klásť si otázku, kde je Boh a jeho spravodlivosť. Vtedy prichádzajú pochybnosti a dolieha na nás slabosť.

Božia spravodlivosť

Božia spravodlivosť je vyjadrená v Božom zákone. Zákon prikazuje konať dobro a spravodlivosť a zakazuje konať zlo a neprávosť. Podľa zákona je spravodlivosť odmenená požehnaniami a neprávosť a bezbožnosť je spravodlivo potrestaná. Božie slovo hovorí aj to, že Boh je dobrý k tým, ktorí sú čistého srdca (Žalm 73,1).

Realita života

Žijeme v časoch a v krajine, kde je veľa zbohatlíkov a mimoriadne majetných ľudí, z ktorých veľmi mnohí neprišli k majetku a prosperite poctivo a spravodlivým spôsobom. Tunely sa viac tunelujú, než stavajú. Diaľnice sa nevinú krajinou, ale predstavami našich očakávaní. V zdravotníctve sa peniaze z daní nás všetkých strácajú cez predražené nákupy ako v čiernej diere. Projekty z eurofondov sú plné "vaty" a často nie je ich účelom vybudovať niečo užitočné, ale bezhlavo prečerpať a rozkradnúť finančné prostriedky občanov, ktorí poctivo platia dane. A v časoch, keď lietame do kozmu a hovoríme o budovaní "smart" miest, mnohé obce nemajú kanalizáciu, prípadne majú problém s pitnou vodou. Nebudeme tu spomínať všetko, čo znižuje kvalitu nášho života, spôsobenú korupciou v našej krajine, poznáme to azda všetci z vlastnej skúsenosti. Cez takéto bezbrehé rozkrádanie prišli mnohí rýchlo a bezprácne k veľkým majetkom. Žijú v luxusných domoch, vlastnia chaty v horách či haciendy pri mori, vozia sa na drahých silných autách, viackrát do roka cestujú na exkluzívne dovolenky. Čakali by sme, že Boh ich za takéto nespravodlivé a bezbožné konanie rýchlo strestá. Ale trest neprichádza a títo ľudia aj so svojimi rodinami prekvitajú, darí sa im, sú zdraví, užívajú si všetko, čo život ponúka. A potom sú tu ľudia, ktorí síce, merané zemskými kritériami, žijú morálne, čestne a spravodlivo, ale v Boha neveria, neočakávajú nádej vzkriesenia z mŕtvych ani večný život a veria, že tento zemský život je všetko, čo jestvuje. Žalmista o takýchto ľuďoch, o jedných aj druhých, ktorých sme opísali vyššie, ktorí neveria v Božiu vládu, jeho stvoriteľskú moc, jeho milosť a dielo vykúpenia, hovorí (Žalm 92,7). Prirovnáva ich k bláznom, ktorí nerozumejú a k dobytku, ktorý nemá vedomosť. Označuje ich pojmami bezbožníci a Boží nepriatelia (Žalm 92,10). A upozorňuje na tú skutočnosť, ktorú často zažívame aj my, o ktorej tu hovoríme: "…rastú bezbožníci ako bylina a kvitnú všetci činitelia neprávosti…"(Žalm 92,8). A naopak, spravodliví, tí, ktorí sú Bohom omilostení a ospravedlnení a namáhajú sa kráčať po úzkej ceste, žiť spravodlivo, trpezlivo a zdržanlivo, často zažívajú núdzu, nedostatok, trpia chorobami a stratami, prechádzajú ťažkosťami. Vtedy sme v pokušení klásť si otázku: Kde je Boh? Prečo to takto nechá? Či to nevidí? Či mu to nevadí? Prečo už nezasiahne? Táto realita nášho života spolu s nebezpečenstvom pokušenia dopustiť sa poklesku je opísaná aj v Žalme 73: "Ale mne by sa bezmála boli pošinuli nohy a už len málo chýbalo a boli by sa skĺzli moje kroky. Lebo som závidel bláznom vidiac pokoj a blaho bezbožných. Lebo nemajú trápenia do svojej smrti a ich brucho je vytučené. V únavnej práci ako iný smrteľný človek nie sú, ani nie sú bití údermi spolu s inými ľuďmi. Preto je pýcha ich nákrčníkom a ako sa niekto odieva rúchom, tak sa oni odievajú ukrutnosťou. Ich oko vyzerá z tuku; majú hojnosť všetkého nad pomyslenie srdca. Rozpustilo sa rúhajú a hovoria v zlobe o útisku; povýšene hovoria. Stavajú svoje ústa proti nebesiam a ich jazyk chodí po zemi. Preto sa sem vracia jeho ľud a keď sa im vytláča plno vody, hovoria: Ako môže o tom vedieť Boh? A či je vôbec u Najvyššieho vedomosť? Hľa, títo bezbožníci a bezpečne žijúci na svete nadobúdajú majetku!"(verše 2-12). Pokušenie tkvie v tom, že môžeme začať zmýšľať spôsobom, že Boh nedbá na to, či človek koná dobro a spravodlivosť alebo naopak. Že mu vlastne na spravodlivosti a odmenení spravodlivého ani nezáleží. Aj žalmista hovorí, že takmer sa pošmykol a začal takto zmýšľať. My si tiež dávajme pozor, aby sme neupadli do rovnakého postoja. Takýto postoj vedie k presvedčeniu a spôsobu života, že na konaní dobra a spravodlivosti vlastne nezáleží (Žalm 73,13-14): "Nuž teda je to daromné, že čistím svoje srdce od zlého a umývam svoje ruky v nevine, keď som pri tom bitý údermi každý deň a káraný každého rána."

Božia pomsta

Ľahko nás môže zachvátiť hnev, že by sme tých bezbrehých zlodejov, korupčníkov a skorumpovaných najradšej chytili pod krk a vydali prísnemu a tvrdému trestu. Alebo nás môže zachvátiť skepsa a zatrpknutosť z toho, koľko nepotrestanej krivdy tu stále zostáva. Možno by sme niekedy najradšej zobrali spravodlivosť do vlastných rúk. Vtedy si musíme pripomenúť, čo nám Boh hovorí vo svojom slove (Rímskym 12,17-19): "Nebuďte rozumní sami u seba, nikomu neodplácajúc zlým za zlé, premýšľajúc o tom, čo je dobré pred všetkými ľuďmi. Ak je to možné, nakoľko to závisí od vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi. Nie sami sa pomstiac, milovaní, ale dajte miesto hnevu, lebo je napísané: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán." A rozumejme aj tomu, že Boh dlho zhovieva aj pri hriešnikoch, či by azda jeho dobrota aj ich nepriviedla k pokániu (Rímskym 2,4). Preto trest neprichádza na bezbožného hneď, ale Boh ho môže odkladať.

Rozhodujúca je večnosť

Keď sa nám aj môže javiť, že bezbožným a nespravodlivým sa vodí dobre a spravodlivý stráda, pripomeňme si, čo o tejto veci hovorí Božie slovo (Žalm 92,8): "Keď aj rastú bezbožníci ako bylina a kvitnú všetci činitelia neprávosti, je to nato, aby boli vyhladení na večné veky." Tu je ten správny návod, čo máme urobiť, keď klesáme na duchu preto, že bezbožnému a nespravodlivému sa darí, kým zbožný a spravodlivý (ospravedlnený konajúci dobré skutky) často prechádza ťažkosťami a utrpením. Vtedy si potrebujeme uvedomiť a pripomenúť: Keď aj prosperujú bezbožní činitelia neprávosti, je to na to, aby boli vyhladení na večné veky. Ich prosperita a bezbožnosť nakoniec vyústia do spravodlivého trestu a večného zatratenia. A nám je potrebné naučiť sa trpezlivosti a zdržanlivosti, aby sme zniesli aj tú skutočnosť, že bezbožný a nespravodlivý na tomto svete často prosperuje, a my nie. Je nám to na upevnenie viery. To, že v časnosti nespravodlivý bezbožný prekvitá a zbožný spravodlivý stráda, neznamená, že Boh je nespravodlivý. Rozhodujúca je večnosť. Časný život sa pominie, svet hynie a zahynie. Bezbožný nakoniec bude spravodlivo potrestaný a spravodlivý (v Kristovi ospravedlnený) bude vyvýšený vo svojom čase (Žalm 92,9-16): "Ale ty, Hospodine, si najvyšší na veky! Lebo hľa, tvoji nepriatelia, Hospodine, lebo hľa, tvoji nepriatelia zahynú. Rozpŕchnu sa všetci činitelia neprávosti. A vyzdvihneš môj roh ako roh jednorožca; budem poliaty čerstvým olejom. A moje oko sa podíva na tých, ktorí ma strežú; moje uši počujú o zlostníkoch, ktorí povstávajú proti mne. Spravodlivý bude kvitnúť ako palma, porastie dovysoka ako céder na Libanone. Tí, ktorí sú zasadení v dome Hospodinovom, budú kvitnúť vo dvoroch nášho Boha. Ešte aj v šedinách ponesú ovocie a budú svieži a zelení, aby zvestovali, že je Hospodin priamy, moja skala, a že niet pri ňom nijakej neprávosti." Aj spravodlivý Boží v Žalme 73 mal veľký zápas a pokušenie v tom, že bezbožnému sa v živote darí, a spravodlivý sa trápi. Až keď sa prestal na vec pozerať z perspektívy tohto časného života a pozrel sa na to z Božej perspektívy a z perspektívy večnosti, porozumel, prezrel a vytriezvel (Žalm 73,17-28): "Až keď som vošiel so svätýň silného Boha, vtedy som porozumel, aký bude ich koniec. Áno, postavil si ich na klzkých miestach a spôsobíš to, aby sa zrútili na hromadu. Ako bývajú razom obrátení na púšť! Miznú a hynú od hrôz. Ako snom, keď sa niekto prebudí, tak ty, ó, Pane, keď sa zobudíš, pohrdneš ich obrazom. Keď sa preto rozhorčovalo moje srdce a bodalo ma v ľadvinách, bol som bez rozumu a nevedel som; ako čo hovädá nerozumejú ničomu, taký som bol u teba. Avšak som bol vždy s tebou, lebo si ma pojal za moju pravú ruku. Veď ma podľa svojej rady a potom ma vezmi do svojej slávy. Koho by som mal na nebi? A popri tebe nemám v nikom záľuby na zemi! Moje telo i moje srdce hynie, ale skalou môjho srdca a mojím dielom je Boh na veky. Lebo hľa, všetci tí, ktorí sa vzďaľujú od teba, zahynú! Vytneš každého, kto cudzoloží odchádzaním od teba. Ale mne je dobre blížiť sa Bohu. Pána Hospodina som učinil svojím útočiskom, aby som, Pane, rozprával všetky tvoje skutky."

Záverečné povzbudenie

Vždy, keď nás prepadne slabosť a zúfame si nad stavom našej krajiny či celého sveta, keď sme nespokojní so svojím časným životom, modlime sa a vyznávajme to svojmu Bohu takto: Veď ma podľa svojej rady a potom ma vezmi do svojej slávy. Koho by som mal na nebi? A popri tebe nemám v nikom záľuby na zemi! Moje telo i moje srdce hynie, ale skalou môjho srdca a mojím dielom je Boh na veky. "Dobre je oslavovať Hospodina a spievať tvojmu menu žalmy, ó, Najvyšší! Zvestovať za rána tvoju milosť a tvoju pravdu po nociach pri nástroji o desiatich strunách, pri harfe, pri ľúbezných zvukoch hudby na citaru. Lebo si ma obveselil, Hospodine, svojím dielom; plesať budem pre skutky tvojich rúk. Aké veľké sú tvoje skutky, Hospodine! Preveľmi hlboké sú tvoje myšlienky."(Žalm 92,2-6).

(Peter Vajda)