Naša  záchrana  je

Millosť vyučujúca/J.F.Strombeck

Kapitola 3

Milosť v budúcom veku

To, čo bolo vyššie uvedené, nevyčerpáva milosť za milosť plnosti Kristovej. Ešte väčšia milosť príde so zjavením Ježiša Krista (1.Petr. 1,13). Aj keď nie je výslovne uvedené, že je to milosťou, predsa je zrejmé, že zmrtvýchvstanie tých, ktorí zosnulí v Kristu, premenenie veriacich, ktorí budú nažive a vytrhnutie všetkých, aby boli spolu s Pánom po celú večnosť (1.Kor.15,52 a 1.Tes. 4,16-17) musí byť výsledkom nekonečnej milosti. Určite nieto ani jedného, ktorý by si zasluhoval toto konečné a slávne vyslobodenie z následkov a prí­tomnosti hriechu. Avšak nielen to: byť pripodobnený obrazu Syna Božieho (Rim. 8,29); byť mu podobný (1.Jn. 3,2); mať telo podobné jeho slávnemu telu (Fil. 3,21); byť jedno s Otcom a Synom tak ako oni sú jedno (Jn. 17,21) a konečne, podielať sa s Ním na sláve danej Otcom (Jn. 17,22) - to môže byť uskutočnené iba pôsobením Božej milosti, ktorá sa nedá k ničomu prirovnať. Ničím iným sa nedá vysvetliť také veľké vyvýšenie stvorenstva, ktoré stálo kedysi v nepriateľstve a vzbure proti Bohu. Avšak aj keď je to všetko akokoľvek slávne, nevyčerpáva to nekonečné a neobmedzené pôsobenie lásky Božej. Konečným cieľom Božím pri spasení človeka je: "aby ukázal v nasledujúcich vekoch prenesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou na nás v Kristu Ježišovi"(Ef. 2,7). Od­pustenie hriechov je "podľa bohatstva jeho milosti"(Ef. 1,7); ale milosť, ktorá má byť ukázaná v budúcich vekoch, je "prenesmierne bohatstvo jeho milosti". Milosť Božia nájde svoj plný výraz iba po tom, čo bude navždy odstrá­nená posledná stopa hriechu so smrťou ako jeho dôsledkom. To zaiste bude plnosť milosti za milosť. V Ef. 5,25-27 čítame slová, ktoré sú súhrnom celého diela milosti : "ako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu, aby ju posvätil očistiac ju kúpeľom vody, slo­vom, aby si ju postavil pred seba slávnu, cirkev, nemajúcu škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého, ale aby bola svätá a bezvadná." Tu je vyjadrený význam milosti za mi­losť. Je to nielen prostriedok Boží na odpustenie hriechu, ale zahrňuje všetko čo On koná s veriacim a pre neho v tom, že ho vykupuje z jeho zahynutia a zatratenia, očisťuje a zdokonaľuje, a konečne povyšuje ako oslávenú bytosť vysoko nad ostatné stvorenstvo v dokonalej jednote so sebou samým...→

Podstatná zmena

V našom živote zažívame rôzne zmeny. Niektoré sú iba také na "oko," iné ako kozmetická úprava. Sú však aj zmeny, ktoré idú do základu, alebo do "podstaty vecí." Ján nám opisuje takúto: "Tým však, čo ho prijali a veria v Jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi; tí, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli Jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján vydal o Ňom svedectvo a volal: To je ten, o ktorom som povedal: Ten, čo prichádza po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Z Jeho plnosti sme my všetci prijali, milosť za milosťou. Zákon bol totiž daný skrze Mojžiša, no milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista"(Jn. 1,12-17).

Prijali vierou v Pána Ježiša Krista, dostali moc stať sa Božími deťmi

Toto je kardinálny problém - pretože jedni, tomu porozumeli a plne to chápu, lebo prijali a veria a iní nie. O čo ide o: "prijať a veriť". Spoznávate v týchto slovách to osobné oslovenie - prijať niečo, za svoje, uznať to ako najvyššiu hodnotu v svojom živote a to všetko cez a jedine cez vieru. Cez vieru, ktorá je viac ako iba akási nereálna, ale ktorá je v človeku, ako úplná dôvera. Ako riadiaca a usmerňujúca celý život a pôsobí ako zásadná zmena v myslení a konaní človeka. Človek v podstate k tejto zmene buď povie to svoje a úprimné áno, alebo nie. Keď povie "to áno,"tak si ihneď uvedomí, že to nefunguje iba tak vo vlastnej sile, schopnostiach, či réžii - že je tu nutná pomoc a sila, ktorá môže prísť iba z vonka. Tá aj prichádza, tú dáva Boh, cez Ducha svätého. Tomuto procesu, každý nerozumie, ale môže si ho každý "na vlastnej koži" vyskúšať a iste zistí, že to tak aj funguje. To čo sme si tu uvedomili, to nie je z nás, ale je to Pán Ježiš Kristus, ktorý nám to ukazuje. Ukazuje to na príklade "Nikodémovom". Keďže je tento prípad opísaný aj v tomto Jánovom evanjeliu, tak si ho rozoberieme neskôr, keď k nemu dôjdeme. Tu a teraz to uzavrieme tým, že podstatná zmena v myslení, konaní, v podstate ľudského života je možná a je uskutočniteľná. Udeje sa tým, že Pán Ježiš Kristus - teda Boh, prišiel na túto zem, aby vykonal dielo, ktoré takúto zmenu v ľudskom živote umožňuje. Človek tomu aj plne dôveruje - v to uveril/a viera takého človeka je tak zmenená, že ani inak o sebe nemôže hovoriť - iba ako o človeku, ktorý je Pán Ježiš Kristus spasený, či zachránený pre večnosť.

Nová identita

Nová nie iba tak akosi "na oko", ale zmena, ktorá má aj právny účinok. Zmena, ktorá ide do základov ľudského bytia, či neexistencie. Uvedomuje si vôbec niekto čím a kým je a čím a kým môže byť?! To by sme si, ale mali uvedomiť, odkiaľ sme prišli, prečo sme tu a kam ideme. Iba zvieratko, ktoré sa pasie si to nemôže uvedomiť, ani neuvedomuje, ale dvojnohý človek by to v skutku mal urobiť. Ak nechce byť podobný tomu to zvieratku, ktoré sa pasie na tráve. Ak nemáme istotu, že sme deťmi Božími, tak by sme túto identitu mali čo najskôr prijať a žiť vierou, skrze vieru v Pána Ježiša Krista. Je možné, že sa nám to ťažko verí, ale o túto vieru môžeme prosiť. Prosiť úprimnou modlitbou a iste ju dostaneme. Je pravdou, že Pán Ježiš Kristus chce, aby každý človek bol spasený, aby každý uveril v Neho a prijal Ho za svojho záchrancu a Pána života. Pravdou však ostáva to, že deťmi Božími a spasenými ľuďmi sa stávajú iba tí, ktorí vierou odpovedali súhlasne. Ten správny postup je takýto: "Čo teda hovorí? Blízko teba je Slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci, to znamená slovo viery, ktoré hlásame. Pretože ak svojimi ústami vyznáš Ježiša ako Pána a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme v spravodlivosť, ale ústami vyznávame spásu. Písmo totiž hovorí: "Nikto, kto verí v neho, nebude zahanbený"(Rím. 10,8-11). Napriek tomu, že vieme, že Pán Ježiš K prišiel na zem, aby človek lepšie porozumel Bohu, aby vykonal to ťažké a krvavé dielo spasenia a zmierenia človeka z Bohom. Napriek tomu je to milosť Božia a láska, že človek prichádza k tejto živej viere a k dôvere v Pána Ježiša Krista. Je to milosť, že sa človek znova narodí - premení v myslení a konaní. Nestane sa to ani z vôle muža, ani z vôle ženy. Ak sa dieťa narodí, keď prichádza nový život na svet, aj to Božia milosť a Boží zázrak. Samy odborníci - lekári, to jasne a často zdôrazňujú.

Fakt - skutočnosť 

Dokonca takým spôsobom, že za túto formuláciu by sa nemusel hanbiť ani človek s niekoľkými titulmi. To, ale súčasne dokazuje to, že kto zostáva hlboko zakotvený v Pána Ježiša Krista, kto Ho miluje z celého srdca, ten rastie po každej stránke, aj intelektuálne. To tiež poukazuje na to, že kresťania nie sú nevzdelanci a menej inteligentní, ako svetskí ľudia. Opak je skôr pravdou. Veriaci nie je obmedzenec - iba na tento život, čo teraz žijeme, tu na zemi. Veriaceho rozhľad je oveľa širší a hlbší, kompletnejší ako tých čo veria iba v existenciu "materiálu - hmoty"! Nielen vo viere, ale aj v spôsobe vyjadrovania myslení, prejavuje sa to v praktickom živote. Mnohí mysliaci ľudia, vedci a vynálezcovia, prišli k záveru, že ten kto neverí v Boha, v Jeho stvoriteľskú a spravujúcu moc, ten často vo svojom myslení a konaní dochádza k veľmi mylným krokom. Ľudstvo, ktoré v globále odmieta existenciu Boha "podpiľuje konár, na ktorom sedí." Takéhoto stavu a vývoja sme práve dnes my svedkami. Pretože platí, že ľudstvo, ako celok, neprijalo "pravdu a milosť k nám prichádzajúcu skrze Pána Ježiša Krista" Pán Ježiš Kristus prišiel na zem, aby ľudia v Neho uverili, nestalo sa tak vo väčšine, ale uverila iba menšina. Preto väčšinové rozhodovanie, nie je tým správnym rozhodovaním. V našej spoločnosti, v našich veriacich zboroch je málo úprimne veriacich a tým aj rozmýšľajúcich ľudí. Ako z Božieho slova vieme, múdrosť a vernosť Bohu, majú kráčať spolu, ako ruka v ruke. Preto pravda a milosť, alebo ak chcete láska, tvorí jednotu v Pánovi Ježišovi. Keďže máme byť takí ako On, Jemu podobní, tak aj v tejto oblasti duchovných a praktických hodnôt máme Jemu byť podobní...→

(Zmena a Rast)

Choroba uponáhľanosti

Jednou z obrovských ilúzií dnešnej doby je to, že náhlením získame viac času. Nedávno som autom vošiel do servisu, na ktorom bol takýto reklamný slogan: "Pomôžeme vám pohybovať sa rýchlejšie." Ale čo ak mojou prvoradou potrebou nie je pohybovať sa rýchlejšie? Časopis Time uviedol, že v šesťdesiatych rokoch bola zverejnená správa expertov z oblasti časového manažmentu. Jej podstatou bolo to, že vďaka pokrokom v technológii budú ľudia musieť zhruba o dvadsať rokov radikálne znížiť počet odpracovaných hodín v týždni, alebo týždňov v roku, inak budú musieť odchádzať do dôchodku skôr. Tvrdili, že hlavným problémom človeka bude to, ako naloží s voľným časom, ktorý mu tento technologický pokrok vytvorí. A predsa by ani teraz, asi nikto z nás nepovedal, že jedným z jeho najväčších problémov je nadbytok času a že nevie, čo s ním. Sme ochotní kúpiť si čokoľvek, čo nám má pomôcť ešte viac sa ponáhľať. Najpredávanejší šampón v Amerike vynieslo na vrchol popularity práve to, že v sebe spája šampón s kondicionérom, čím sa jedno zdĺhavé oplachovanie vlasov ušetrí. Dominos sa stali menom číslo jeden medzi pizzeriami, pretože spoločnosť sľúbila, že jedlo dodá do tridsiatich minút. "My nepredávame pizzu,"povedal ich generálny riaditeľ, "my predávame dodávku." Denník USA Today uvádza: "Podľa vzoru spoločnosti Dominos Pizza garantuje Detroitská nemocnica, že pacienti nebudú na pohotovosti čakať dlhšie ako dvadsať minút. A ak náhodou áno, budú ošetrení zadarmo." Noviny píšu, že od vyhlásenia tejto ponuky stúpol zisk nemocnice o tridsať percent. Klaniame sa vo svätyniach rýchleho občerstvenia nie preto, že by azda predávali "dobré jedlo", či dokonca "lacné jedlo", ale preto, že je to "rýchle jedlo". Ibaže aj po tom, čo sa objavili reštaurácie rýchleho občerstvenia, človek musel zaparkovať auto, vojsť dovnútra, objednať si a odniesť si jedlo k stolu, čo stále zaberalo veľa času. A tak sme vymysleli Drive-Through (a skrátili to na DrivThru), aby sme z auta nemuseli ani vystúpiť. Všetko sa dá vybaviť cez spustené okienko a rodiny sa môžu najesť priamo v autách - presne tak, ako to príroda zamýšľala. Náš svet sa stal svetom Červenej kráľovnej z knihy Lewisa Carrolla "Alica v krajine zázrakov", kde "aj keď bežíš ako najrýchlejšie vieš, si stále na tom istom mieste. Ak sa chceš dostať niekde inde, musíš bežať aspoň dvakrát tak rýchlo"! Iróniou je, že všetky tieto snahy nám nepriniesli to, po čom tak túžime: pocit "časového dostatku", pocit, že sa nemusíme ponáhľať. Často zažívame pravý opak. Robert Banks píše, že kým americká spoločnosť je bohatá na tovar, je až extrémne chudobná na čas. Naproti tomu ľudia v mnohých spoločnostiach tretieho sveta sú na naše pomery materiálne chudobní, no na čas bohatí. Nie sú ničím poháňaní a ani sami sa za ničím neženú. Žijú s pocitom, že majú dostatok času na to, aby každý deň urobili toľko, koľko treba. Meyer Friedman definuje túto chorobu uponáhľanosti ako "nepretržitý zápas a neutíchajúcu snahu získať čo najviac vecí a zúčastniť sa čo najviac udalostí za čo najkratší čas." Náhlivosť nám nedovolí vymaniť sa zo zovretia "starostí, bohatstva a rozkoší života", ako to vyjadril Ježiš. Ustavičný chvat navyše bráni Ježišovým spôsobom zakoreniť sa v našich srdciach. Ježiš si bol už vo svojej dobe tohto problému vedomý. Ako vieme, opakovane sa uťahoval preč od zástupov a ruchu. Aj svojich učeníkov k tomu viedol. Keď sa po hektickom období misie vrátili napumpovaní adrenalínom, Ježiš im povedal: "Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu." Marek ešte na objasnenie situácie dodáva, že "toľkí prichádzali a odchádzali, že sa nemali kedy ani najesť"(Mk. 6,31). Tieto Ježišove slová by sa dnes mohli stať mottom pre viacerých z nás. Niektorí si totiž myslia, že je to dobrá vec, ktorú snáď Boh jedného dňa odmení: "Aký život si ty mal! Bol si až natoľko vyťažený, že si sa nemohol ani najesť. Výborne!" Ale Marek tento výrok nemyslel ako pochvalu. Ježiš vyzýva svojich učeníkov, aby si vzali oddychový čas. Nasledovanie Ježiša nie je možné v behu.

Ak chceme niekoho nasledovať, nemôžeme Ísť rýchlejšie ako On

Potreba samoty. Tradičnějším cvikom je samota. Ježiš sa jej často oddával. Na začiatku svojej služby odišiel do púšte na dlhší čas pôstu a modlitby. Utiahol sa do samoty aj vtedy, keď sa dopočul o smrti Jána Krstiteľa, keď sa chystal vyvolit' si učeníkov, keď uzdravil malomocného, alebo keď Jeho učeníci vstúpili do služby. Takto to pokračovalo až do posledných dní Jeho života, keď opäť šiel do samoty v Getsemanskej záhrade k modlitbe. Svoju službu skončil tak, ako ju aj začal: vyhľadávaním samoty. Ježiš učil svojich učeníkov, aby konali podobne. Hovorieval im: "Poďte na osamelé miesto," to isté hovorí aj nám. Múdri nasledovníci Kristovej cesty vždy chápali nevyhnutnosť a prospešnosť samoty. Je to, citujem starú frázu, "ohnisko transformácie". Čo robí samotu takou dôležitou? Samotu je jediným miestom, kde môžeme získať slobodu od tlakov spoločnosti, ktoré nás inak nemilosrdne formujú. Podľa často používaného príkladu žaba, ktorú vložíme do hrnca vriacej vody, okamžite vyskočí. Ale ak ju dáme do hrnca s vodou izbovej teploty a pomaly ju zohrievame, uvarí sa. Ak ju do smrteľného nebezpečného prostredia vložíme náhle, utečie. Ale ak jej je nebezpečenstvo predstavované postupne, ani si to nevšimne. Pravdou je, že vo všeobecnosti nás najviac neohrozujú nebezpečenstvá náhle, dramatické alebo zjavné, ale naopak tie, ktoré sa k nám zakrádajú nenápadne a sú natoľko súčasťou nášho prostredia, že si ich ani nevšimneme. Ešte hlbšou pravdou je, že žijeme v smrteľne nebezpečnom prostredí. Moderná spoločnosť je plná tlakov a pokušení vyplývajúcich z myšlienok a hodnôt úspechu, bezpečnosti, pohodlia a šťastia, ktoré si ani nevšimneme, ak sa občas neutiahneme do samoty. Ap. Pavol to v 12. kapitole Listu Rímskym vyjadril takto: "A nepripodobňujte sa tomuto svetu..." "Tlak zaneprázdnenosti je ako čary," napísal Kierkegaard. "Jeho sila narastá... rozpína sa v snahe polapiť stále mladšie obete, aby detstvo a mladosť nemohli mať pokoj a ústranie, v ktorom ten Večný môže rozvinúť ich duchovný vzrast."

Rekapitulácia dňa s Bohom

1. Na chvíľu sa stíšte a upokojte svoju myseľ.

2. Uvedomte si, že Ježiš je prítomný. Pozvite Ho, aby vás vyučoval.

3. Premietnite si v mysli chvíľu, keď ste sa ráno zobudili. Sledujte ju ako na videu. To vás možno privedie k modlitbe za trpezlivosť, viac lásky, odvahy, odpustenia a tak ďalej.

4. Pokračujte v premietaní dňa, jednu scénu za druhou. Keď nad nimi budete premýšľať, niektoré scény vás naplnia vďačnosťou, iné ľútosťou.

5. Povedzte to priamo Bohu. Možno vás ďalej povedie k tomu, aby ste sa modlili za ľudí, s ktorými ste v ten deň prišli do styku.

6. Chvíľu zakončite ďakovnou modlitbou za Božiu milosť a lásku. Poproste Ho, aby vás v spánku občerstvil.

(Zmena a Rast)