Naša  záchrana  je

Zamyslenia nad slovom Božím/Mikuláš Zavilla

Moc Božia - moc slova

Máme dojem, že si niekedy nedostatočne uvedomujeme Božiu moc. Tá, ako často vidíme je v slove. Slovo je stotožnené v osobe Pána Ježiša Krista. Jn.1,1,14, takto: "Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh." A: "To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy." Možno mnohí z nás máme radi kávu. Najmä ráno keď vstaneme, ako prvé si dáme väčšiu či menšiu šálku kávy. Ak nám ju k tomu všetkému ráno prinesie až do postele to už veľký prejav a zážitok lásky. Nepochybne, že ju pijeme preto, že má na náš telesný organizmus dobrý účinok. Robíme cieľavedome, to čo na nás a v nás vypôsobí niečo pozitívneho. Niekoho to preberie, konečne prebudí, iného vzpruží, občerství, ale rozhodne je to účinok pozitívny, účinok po ktorom túžime, ktorý si prajeme. Pán Ježiš vyslovil raz aj takúto poučku. Je v Mk. 4,26-32 takto napísaná: "Ďalej povedal: "S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje zrno do zeme. Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase. Keď potom vydá úrodu, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva." A pokračoval: "K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko, ktoré je po zasiatí do zeme najmenšie zo všetkých semienok na zemi, ale zasiate vzíde a býva mohutnejšie ako všetky iné rastliny a vyháňa také veľké konáre, že v jeho tieni môžu hniezdiť nebeské vtáky."

Božie kráľovstvo

Niektorí autori Božieho slova používajú výraz nebeské kráľovstvo. Jedno i druhé je niečo čo je prezentované Pánom Ježišom Kristom. Tiež čo je vložené do nášho srdca (vedomia a svedomia). Tým je dané, že túžime po niečom večne trvajúcom, čo by sme večne chceli mať, prežívať, v tom existovať. Dôkazom toho sú aj tzv. nesmrteľné, večné diela, ktoré sa snaží človek vytvoriť, postaviť, napísať, alebo namaľovať ap. Ale, Pán Ježiš v Lk.17,20-21 povedal aj toto: "Keď sa ho farizeji pýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, odpovedal im: "Príchod Božieho kráľovstva sa nedá spozorovať. Ani nepovedia: "Hľa, tu je!" alebo: "Tamto je!" Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami." Božie kráľovstvo teraz ukryté v srdciach (vo vedomí a svedomí) znovuzrodených ľuďoch. To bol stav od čias prvého príchodu Pána Ježiša Krista. Pre tých a v tých čo uverili v Neho. Farizejovia tento stav nepoznali preto sa Ho pýtali. Nebolo to však vždy samozrejmé, ani u Jeho učeníkoch. Tým túto skutočnosť utvrdzoval sám Pán Ježiš, skrze vieru. Preto tak často a rôznym spôsobom ich upriamoval na vieru, na vieru v Neho a v Jeho skutky a slová. Nalieval im kávu, prinášal im ju na podnose až pod nos. Len aby zavoňali a sa napili, aby v nich pôsobila.

Áno vráťme sa ešte ku káve

Ak ju máme v skrinke zatvorenú. Ak nevieme, že je tam, alebo nechceme veriť, že ak má mať účinok, takže ju treba užiť. Potom jej účinok nemôžeme očakávať. Ak ju užijeme iba pri sviatočných príležitostiach tak potom má účinok iba vo sviatok. Ak ju užívame denne tak má na nás účinok každý deň. Každý deň a v pravý čas. Ráno, áno. Večer nám môže pokaziť nočný odpočinok. Možno je veľmi dobre a správne keď si večer spomenieme na kávu a už sa tešíme na raňajšiu kávu. Stáva sa nám užitočnou a prináša radosť. Tu sa ešte zamyslime, že má účinok. Kto do nej vložil tieto vlastnosti? Asi odpoveď nebudeme hľadať v evolúcii, ale ju nájdem u Pána Ježiša Krista. Ten bol už na počiatku pri stvorení sveta a ustanovení všetkých zákonitostí a vlastností. Je potrebné ešte niečo dodať čo je podobné medzi užívaním kávy a Božím slovom? Áno.

Moc a účinnosť

Medzi kávou a Božím slovom je rozhodne podobnosť, ktorú by sme si mali veľmi všimnúť a vážiť. Vlastnosti, či účinnosť kávy tiež dáva Stvoriteľ. To je aj nám známe a dokonca samozrejmé. Je mnoho vecí a Božích darov, ktoré prospievajú telu, zdraviu kondícii i pocitom. Nie sú tu preto, aby sme ich zavrhli, zanedbali, ale ich z vďakou a primerane užili. Sú tu však účinky dočasné a pre telo. Pominuteľné. Moc a účinok Božieho slova nám už nie je tak samozrejmá. Aspoň nie každému. Niekedy sa prejaví, tak povediac ihneď. Niekedy sme potom z toho tak prekvapení, že tomu ani nechceme veriť. Inokedy je účinok menej zrejmý, pôsobí menej výrazne, ale dlhodobo. Hlavný účinok je pre večný život, pre život nikdy nekončiaci, pre život s Pánom Ježišom Kristom. Pretože platia slová, z ev. Jn. 15,3-5 tieto: "Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Zostaňte vo mne a ja vo vás. Podobne ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak nezostane na viniči, tak ani vy, ak nezostanete vo mne. Ja som vinič a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nemôžete nič urobiť." To je dôvod, aby sme sa vážne a zodpovedne rozhodli, čo je pre nás najdôležitejšie a tak si stanoviť priority života. K tomu si môžeme vyprosiť múdrosť a silu len od Pána Ježiša Krista...→

Čo hovorí písmo o vzkriesení

(1.Tes. 4,13-18)

Kresťanské chápanie vzkriesenia

Kresťanské chápanie vzkriesenia je úplne odlišné ako všetky pohanské. Vychádza z Kristovho vzkriesenia, ktorý skutočne zomrel, ale premohol smrť a vstal z mŕtvych. Naše vlastné vzkriesenie je dôsledkom Kristovho vzkriesenia, Jeho víťazstva nad smrťou: "Keď sme sa stali jedno s Ním podobnosťou Jeho smrti, práve tak jedno s Ním budeme aj podobnosťou vzkriesenia."(Rim. 6,5). Kresťania veria, že telo bude vzkriesené, ale zároveň premenené, aby mohlo byť nástrojom pre úplne iný život, ktorý nastane: "Ale niekto povie: Ako sú mŕtvi kriesení? V akom tele prídu? Ó, nemúdry! Čo ty rozsievaš, neožije, ak neodumrie. A keď rozsievaš, nerozsievaš telo, ktoré má vzniknúť, ale holé zrno, ako príde, pšeničné alebo nejaké iné. A Boh mu dáva telo, aké sám chce, a každému semenu jeho vlastné telo. Nie je každé telo to isté telo; veď iné je telo ľudské, iné telo zvieracie, iné zase telo vtáčie a iné rybie. Sú aj nebeské telá, sú aj zemské; ale iný je lesk nebeských a iný zemských; iný je lesk slnka, iný mesiaca a iný hviezd; veď leskom líši sa hviezda od hviezdy. Tak aj pri zmŕtvychvstaní. Rozsieva sa porušiteľné, vzkriesené je neporušiteľné; rozsieva sa neslávne, vzkriesené je slávne; rozsieva sa slabé, vzkriesené je silné; rozsieva sa telo telesné, vzkriesené je telo duchovné. Lebo ako je telesné telo, tak je aj duchovné. Tak je aj napísané: Adam, prvý človek, stal sa živým tvorom, posledný Adam oživujúcim Duchom. Nie je však skôr duchovné, ale telesné, a len potom duchovné. Prvý človek bol zo zeme, zemský, druhý človek je z neba. Aký je ten zemský, takí sú aj ostatní zemskí, a aký je ten nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. A ako sme niesli obraz zemského, tak ponesieme aj obraz nebeského."(1.Kor. 15,35-49). Budeme mať teda po vzkriesení (alebo premenení) oslávené telá, také ako mal po svojom vzkriesení Pán Ježiš Kristus. To telo bude mať odlišné vlastnosti, ako naše terajšie telo. Niečo z vlastnosti osláveného tela môžme vypozorovať z diania po vzkriesení Pána Ježiša Krista. (Mohol sa v tom tele zjavovať aj náhle miznúť, mohol prechádzať stenami. Na druhej strane prijímal pokrm, mohli sa ho dotýkať. V niektorých veciach sa podobal predchádzajúcemu telu – učeníci ho rozpoznali, mohli Ho jasne identifikovať, že je to On. Mal rany na rukách a nohách. Otázka je, ktoré tieto prejavy a znaky platia všeobecne, pre všetky oslávené telá a či boli niektoré platné len špecificky pri Ježišovi). Kresťanská koncepcia osobného vzkriesenia, zjavená v Písme je jednou zo základných ideí kresťanskej viery. Má dve charakteristické črty: úplné zachovanie identity človeka a plnú zodpovednosť človeka za svoj predsmrtný život na zemi vo fyzickom tele. Písmo Sväté nás na mnohých miestach upozorňuje, že bude posledný súd a že život každého človeka posúdi Boh ako spravodlivý Sudca. Táto koncepcia sa odlišuje od ostatných náboženských a filozofických koncepcií pokračovania života po smrti práve tým, že ide o pokračovanie života tej, konkrétnej osoby, ktorá žila tu na zemi. Je úplne zachovaná identita toho človeka. Bez úplného zachovania identity by nebolo možné brať toho človeka na zodpovednosť za jeho predchádzajúci život na zemi. Po smrti teda pokračuje život mňa ako konkrétnej osoby, ktorý si pamätám to, čo bolo pred smrťou a plne za to zodpovedám. Som vzkriesený v novom tele, ale je to moje telo, nie som prevtelený do nejakého zvieraťa, alebo iného človeka. Aj po vzkriesení som to stále ja a som rozpoznateľný od iných ľudí. Jasne o tom svedčí podobenstvo Pána Ježiša Krista o boháčovi a Lazarovi (Lk. 16,19-31). To, že vzkriesení sú tí, čo zosnuli ako konkrétne osoby so svojou identitou – dáva nádej, na rozdiel od tých, ktorí tomu neveria a tvrdia niečo iné. Dáva nádej, že sa opäť stretneme s tými konkrétnymi osobami, ktorí nás predbehli, ktorí zomreli a dáva aj nádej, že ich aj budeme môcť spoznať, že sú to oni. Toto zdôrazňoval apoštol Pavel svojim gréckym čitateľom a to isté zdôrazňuje Božie Slovo dnes nám. Nemáme sa utápať v beznádeji a rmútiť sa ako tí ostatní, ktorí nemajú nádej (v. 13). Základom našej nádeje je viera v smrť a zmŕtvychvstanie Krista (v. 14). Kvôli Kristovej obeti na Golgotskom kríži a kvôli Jeho slávnemu zmŕtvychvstaniu aj my môžme mať nádej, z Božej strany dokonca istotu, že keď veríme v Neho, prejdeme tou istou cestou ako Kristus, cez smrť, ale aj cez vzkriesenie tela. Poriadok vzkriesenia a otázka kde sú mŕtvi: V týchto veršoch Božie Slovo hovorí zároveň niektoré detaily aj o poriadku a priebehu vzkriesenia. Hovorí o to, že Boh privedie s Kristom pri druhom príchode všetkých, ktorí umreli v Ježišovi (v. 14) a zároveň hovorí, že prví budú vzkriesení tí, čo umreli v Kristovi (v. 16). Tieto slová, ale aj iné texty Písma vyvolávajú diskusie o tom, či sú po smrti mŕtvi niekde "uskladnení" a čakajú na vzkriesenie a súd, alebo idú rovno do neba. Biblické texty nám hovoria o jednom aj druhom...→

(Ján Szőllős)

Dostatok oleja

O polnoci nastal krik: Ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti! Pre niektorých to bude krik - rozruch. Prejaví sa tak, že mnohí budú kričať a lamentovať: "Veď teraz tu boli a už ich niet." Kde sú, ale tie "pochabé, nemúdre" budú vedieť o čo sa jedná. Budú to nedôslední, alebo formální kresťania. Svet a tí, čo vôbec nepoznajú Slovo Božie, nebudú vedieť o čo ide. Prípadne si nájdu akési "vedecké" vysvetlenie a zdôvodnenie, ale skutočnosť bude taká, že časť vernej a rozumnej Cirkvi bola vytrhnutá, či náhle premenená a už pre tento svet sa stávajú neviditeľnými a vchádzajú k Pánovi naproti do oblakov, tam sa s Nim stretnú a budú navždy s Nim. Pre nich budú slová, alebo "hlas trúby" niečim zrozumiteľným. Bude to hlas sily a premenenia, ktorý vypôsobí takúto skutočnosť: "Počuli mohutný hlas z neba, ktorý im hovoril: Vystúpte sem hore! I vystúpili na nebo v oblaku a ich nepriatelia hľadeli na nich"(Zj. 11,12). Nie je to sila zvuku, ale sila, ktorú dá Pán a tá spôsobí premenu. Je to moc, ktorá vzkriesi k prvému vzkrieseniu (Viď Zj. 20,6).

Vtedy prebudili sa všetky panny a pripravovali si lampy. Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! Ale rozumné povedali: Aby potom nestačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúpte si. Keď však odišli kupovať. Jedna z veľkých tragédii, ktorá sa dotýka vlažnej cirkvi je, zostať tu na zemi, nemať účasť na prvom vzkriesení, nebyť na "svadbe Baránkovej, pretože sa nepripravila Jeho manželka, či nevesta"(Zj. 19,7). Zostať tu na zemi pre budúce hrozné súženie, akého tu ešte nebolo. Tu nejde o nelásku, o neporozumenie, či bezcitnosť tých, ktorí sú pripravení a odídú k ženíchovi jemu v ústrety. Tu ide o nemožnosť už iného riešenia. Tu je už iba čas a pre slova doporučujúce iné možné riešenie. Iné vysvetlenie pre dôsledok nerozumného konania. Mať dostatok "oleja" tzn. mať múdrosť a porozumieť týmto slovám: "A urobím zázraky hore na nebi a znamenia dolu na zemi: krv, oheň a dymovú paru. Slnko sa premení na tmu a mesiac na krv skôr, ako príde veľký a slávny deň Pánov. A vtedy každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude zachránený."(Sk. 2,19-21). Hrozné dni, ale ešte možnosť záchrany. Záchrana v neuveriteľných ťažkých podmienkach a okolnostiach. To dáva možnosť vytušiť aj to, kto bude a kto nebude vytrhnutý, či premenený.

Vtedy bude kráľovstvo nebeské. Žijeme v období kedy je nebeské kráľovstvo medzi nami. Je v srdciach a mysliach nasledovníkov Pána Ježiša Krista, v znovuzrodených v Kristovi. Jeho zjavné prejavy sú závislé na ich spôsobe a vyjadrovania toho čo je vôľa Božia. Ďalej zjavným žitím a prejavom Jeho pravidiel života, Jeho vôle, proste toho, čo sa môžeme dozvedieť a čo môžeme vedieť z Jeho slova - Písma svätého. Je to, to ako rozumieme, ako to všetko uvádzame do života. Toto však nie je predmetom tohto zamyslenia. Je to konštatovanie, čo žijeme ako žijeme pre kráľovstvo nebeské teraz a tu. V tejto reči však Pán Ježiš Kristus hovorí o tom aké skutočne bude toto kráľovstvo. Toto je smerodajné pre naše zamyslenie.

Podobné desiatim pannám. Podobné bude, je tu použitá obrazná reč pre lepšie pochopenie existujúcej a budúcej skutočnosti. Budúcich dejov, stavu a udalostí. Slovo desať zahrňuje všetkých veriacich, tých, ktorí majú možnosť uveriť a obrátiť sa. Panny, alebo tiež nevesty je slovo, ktoré hovorí o znovuzrodených v Ježišovi Kristovi a vykúpených a teda Jemu patriacich veriacich. Inými slovami je to tá pravá všeobecná a ťažko vnímateľná i neohraničená Cirkev cez všetky denominácie. Hlavne cez tie denominácie, ktorý patrí charakteristika opísaná v knihe Zjavenia a to číslom sedem, teda žijúcich v Božej spravodlivosti a dokonalosti...→

(Zmena a Rast)