Naša  záchrana  je

Zamyslenia nad slovom Božím/Mikuláš Zavilla

Blížny?

Kto je blížny? Touto otázkou ako vidíme sa ľudstva zaoberá dlhé stáročia a mame za to, že ani dnes táto otázka nie každému jednoznačne jasná. Máme aj za to, že kto nechce pochopiť, ten ani nepochopí. V Božom slove máme zapísanú takúto príhodu v Lk. 10,25-37. Čítame: "Tu vystúpil jeden znalec Zákona a skúšal ho: "Učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?" Ježiš sa ho opýtal: "A čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?" On odpovedal: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou, a svojho blížneho ako seba samého." "Správne si odpovedal," povedal mu Ježiš. "Toto rob a budeš žiť!" Ale on, aby sa ospravevedlnil, ďalej sa pýtal Ježiša: "A kto je môj blížny?" Nato Ježiš začal rozprávať: "Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a dostal sa do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel touto cestou kňaz, ktorý ho síce videl, no obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, obišiel ho. No prišiel k nemu aj istý pocestný, Samaritán. Keď ho uvidel, prišlo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno a obviazal mu ich. Potom ho vyložil na svoje dobytča, zaviezol do hostinca a postaral sa o neho. Na druhý deň vybral dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: "Staraj sa oňho; ak na neho vynaložíš viac, na spiatočnej ceste ti to zaplatím." Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?" On povedal: "Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo." A Ježiš povedal: "Choď a rob podobne!"

Tu vystúpil

Nie, že pristúpil, ale "vystúpil" vyjadruje nie len obyčajný prístup k Pánovi s otázkou, ale určitý protichodný výstup. Výstup z radov "znalcov zákona" voči Pánovi to skrýva v sebe útočný protichodný útok. Pisateľ chce týmto slovom práve vyjadriť to, čo zákonníci a farizejovia mali vo svojom ustanovení. Totiž ak sa v Izraeli objavila osoba vystupujúca ako Mesiáš, alebo prišla s novým učení mali ustanovené pravidlo. Pravidlo určovalo ako sa správať voči takému javu. Toto pravidlo bolo takéto. Prvým krokom bolo poslať medzi poslucháčov tichých nenápadných pozorovateľov a načúvajúcich. Tí potom mali s tým prísť za zákonníkmi. Druhým krokom bolo, že prišli medzi poslucháčov a mali klásť otázky. Otázky provokujúce, odhaľujúce podstatu veci. S odpoveďami a reakciami boli opäť zákonníci oboznámení. Tretím krokom bolo dotyčného priviesť do diskusie, ktorú viedli skúsení zákonníci a farizejovia. Tie mali skúšaného priviesť k odpovediam a postojom, za ktoré by mohol byť obvinený a odsúdený. Počas týchto krokov prebiehali vždy porady a diskusie, kde sa vyhodnocovala činnosť a obsah toho čo nový mesiáš priniesol. Prípadne sa navrhovalo, čo s nim a s jeho činnosťou. Práve uvedený výstup zákonníkom voči Pánovi je tretím z týchto krokov. O takomto postupe sa v tichosti všeobecne vedelo, len nik voči tomu nič nenamietal. Dobrý pozorovateľ toto zrejme aj postrehol a preto to nevyjadruje ako obyčajný prístup s otázkou, ale ako "výstup." Dá sa predpokladať, že aj Pán Ježiš Kristus to postrehol a preto pristupuje k opisu hypotetickej udalosti, ale v nej uvádza osoby a situácie, ktorej sa chce dotknúť. Pozrime sa najprv na diskusiu, ktorá predchádza opisu ilustračnej udalosti predostrenej Pánom Ježišom.

Diskusia

Zákonník vystupujúci voči Pánovi Ježišovi. Prísť k Pánovi s provokáciou nie je dobrým krokom pre žiadneho človeka na svete. I keď oslovenie a otázka o večnom živote vyzerajú celkom nevinne, úctivo ba až sväto predsa v tom bolo skrytý útok. Pán Ježiš odpovedal proti otázkou, čo možno pokladať aj za jemný protiútok. Tiež ako výzvu, zamysli sa. Zamysli sa nad tým čo vieš a máš vedieť. Čo máš aj konať - uviesť do svojho života a to ešte, ako zákonník, jeden z popredných vodcov národa. Zákonník sa nerozumne obhajuje. V krátkosti hovorí, viem čo viem, ale niečomu nerozumiem. To čo nerozumiem je: "Kto mi je blizny?" Pán Ježiš mu odpovedal, teda rob to čo vieš a budeš spasený. A aby nebolo výhovorky. Aby patričnú lekciu dostal nielen zákonník, ktorý s ním hovorí, ale aj jeho "kumpáni". Začne Pán Ježiš opisom dlhej ilustračnej udalosti, v ktorej hovorí: Istý človek (ktokoľvek z hriešnikov) schádza zo svätého mesta a z mesta pokoja. Schádza, ide dole, v tom je tiež skrytý význam, ktorí mnohí viac rozoberajú. My sa obmedzíme na to, že zo svätého upadá do hriešnejšieho. Tak sa rozhodol, tak vykročil, tak konal. Neznámo odkiaľ, neznámo kto, ale zlo ho potrestalo. Potrestalo tak, že nad tým možno smútiť, plakať i nariekať. Možno mať námietky voči miere, či veľkosti tohto trestu. Ale stalo sa - na poučenie. To je to hlavné. Prichádza však aj ďalšie a veľmi závažné poučenie. Hlavné poučenie z hľadiska otázky kto je: "skutočne blízky." Vstupujú do deja ľudia, ktorí sú situácii, v ktorej môžu pomôcť postihnutému - tým sa im aj stáva teoreticky blízkym. Ale skutočne blízkym je ten, čo sa rozhodne pomôcť a aj skutočne pomôže. Teda je to samaritán, ktorý má svoje povinnosti. Možno závažne podnikateľské jednanie. Okrem toho stojí v pozícii zaznávanej triedy, národa, alebo postavenia. Napriek tomu nielen, že pomôže z danej situácie, ale má aj starosť o budúce dni postihnutého. Vyvoláva v nás obraz Pána Ježiša, iste je to po odstupe času a udalostí. Niektorí vykladači rozoberajú spôsob a účinnosť ošetrenia, ktoré vykonal samaritán. Doplňme si myšlienku, že pomoc a spôsob bol dostatočný k záchrane života. A keď ide o starostlivosť pre budúcnosť tak je to pre nás aj poukaz na pomoc k životu večnému. Nakoniec takto znela pôvodná otázka zákonníka. Nielen ten je nám blížny, kto má potrebu pomoci k životu tu na zemi. Ale predovšetkým a na prvom mieste ide o pomoc k večnému životu. Večný život a otázka kto je komu blížny, to je to, čo nám táto udalosť chce zdôrazniť. To je to pravé a najhodnotnejšie milosrdenstvo, ktoré aj nám preukázal Pán Ježiš Kristus. Tu odpoveď obdŕžal aj ten, čo proti Pánovi vystúpil. Ďalej obdŕžali lekciu všetci poslucháči vtedy a ktorá má platnosť do dnes. Ak chceme zhrnúť a niečo si z tohto príbehu zobrať pre seba tak môžeme vidieť:

1. Vybrať sa a odísť zo svätého miesta, pozície, alebo možnosť smerom preč. Isť dolu od svätosti do hriešneho, do nesvätého tak v tom prípade má k nám prístup zlodej, ten zlý. On iba zraňuje a ohrozuje život - život večný

2. Nech máme akékoľvek aj sväto vyzerajúce postavenie, či povolanie nie sme ochránený od hriešneho myslenia a konania.

3. Nie sme tí čo vyjadrujeme našim postavení, povolaní, ale tými ako zmýšľame a konáme. Aj nevykonať to čo máme a môžeme je hriechom.

4. Blížnym nám je ten, ktorému môžeme akokoľvek pomôcť (hlavne k životu večnému). Ak nepomôžeme, neprejavíme lásku a milosrdenstvo, či odpustenie. Nezáleží na fyzickej vzdialenosti, ktorá medzi nami môže byť. Neprejavili sme lásku k blížnemu. Záleží na príležitosti pomôcť.

5. Pomôcť takým spôsobom, akým môžeme, čo zvládneme nehľadieť na našu stratu, alebo škodu. t.j. priniesť obetu...→

Kto je najväčší?

Aký je najrozšírenejší pohľad na veľkosť v súčasnej spoločnosti? A čo predstavuje skutočnú veľkosť z Božej perspektívy? Pokúsim sa zodpovedať na tieto otázky v tomto zamyslení. "A keď bol v dome, pýtal sa ich: O čom ste to rozmýšľali medzi sebou na ceste? Ale oni mlčali. Lebo sa zhovárali medzi sebou na ceste o tom, ktorý je väčší. A sadnúc si zavolal dvanástich a povedal im: Ak chce niekto byť prvým, bude od všetkých najposlednejším a všetkých služobníkom."(Marek 9,33-35). Ježiš práve vysvetlil učeníkom, že čoskoro bude zradený, zatknutý a usmrtený. Chcel, aby boli čo najlepšie pripravení na mučivé udalosti, ktoré ich onedlho zasiahnu. V 32. verši tejto kapitoly však čítame: "Ale oni nerozumeli tomu slovu a báli sa ho opýtať sa." Z paralelnej pasáže Matúšovho evanjelia sa predsa len dozvedáme, že sa veľmi zarmútili. Hoci nechápali presný význam Ježišových slov, rozumeli im dosť na to, aby si uvedomili, že ich milovaný Majster im bude vzatý, a to ich veľmi zarmútilo. Tento smútok však čoskoro vystriedala iná emócia: mohli by sme si pomyslieť, že toto hrozivé odhalenie malo u učeníkov vyvolať pocit hlbokého dojatia a že mali ďalej kráčať po ceste v tichosti a uvažovať o slovách Spasiteľa. Žiaľ, toto sa vôbec nestalo! Ako kráčali po ceste do Kafarnauma, sporili sa. O čom sa dohadovali? Ježiš si všimol, že sa medzi sebou zhovárali, ale nič im nepovedal, až kým nedorazili do cieľa svojej cesty. Potom, keď boli v dome, kde bývali, sa ich Pán spýtal: "O čom ste to rozmýšľali medzi sebou na ceste?" Čítame, že učeníci mlčali. Nechceli povedať Pánu Ježišovi, že mali spor o tom, kto je najväčší. Tvárou v tvár tejto priamej otázke sa teraz za seba hanbili a nikto z nich neprehovoril. Bolo však zbytočné zostať ticho, pretože ich Majster dokonale vedel, o čom sa cestou zhovárali. Všimnite si, aký bol Ježiš trpezlivý s týmito pyšnými, samoľúbymi mužmi. Pokarhal ich azda slovami: "Tak ja mám čoskoro zomrieť rukami zlých ľudí a jediné, o čom vy viete premýšľať, je, kto je najväčší!? Nezaujímate sa o mňa? Vôbec vám na mne nezáleží?" To by bola prirodzená a rozumná odpoveď za daných okolností, ale Ježiš to takto nepovedal. Skôr využil príležitosť, aby ich poučil o tom, čo je to skutočná veľkosť. A aká odlišná je jeho predstava veľkosti od názorov väčšiny ľudí na túto tému. Na to, aby ste zistili, koho svet pokladá za veľkého, stačí si prečítať historické knihy a pozrieť, kto v nich vystupuje. O kom ľudia píšu životopisy? Kto je namaľovaný na slávnych portrétoch? Koho sochy vidíme v našich mestách? Mená ktorých ľudí sa pravidelne objavujú v dennej tlači a tváre ktorých ľudí vidíme v populárnych časopisoch alebo v masmédiách všeobecne? Sú to svetoví vodcovia a vojenskí velitelia, slávni vedci a vynálezcovia, nositelia Nobelovej ceny a obchodní magnáti. Sú tam ešte aj športoví hrdinovia, filmové hviezdy, spisovatelia, umelci, atď. V každom prípade, sú to muži a ženy, o ktorých sa predpokladá, že zanechali svoju stopu v spoločnosti a dosiahli v nej popredné miesto. To sú typy ľudí, ktorých svet bežne pokladá za veľkých, však? Ale učeníci sa medzi sebou dohadovali o tom, koho z nich treba pokladať za najväčšieho. Napokon, mohli by sa pokladať za veľmi vyvolenú skupinu, nie? Mesiáš si ich špeciálne vyvolil, aby ho sprevádzali na jeho cestách. Výnimočne s nimi zaobchádzal, posluhovali mu, keď učil a činil zázraky; oni sami dostali moc konať zázraky a kázať evanjelium mužom a ženám. Ale možno po tom, ako počuli o blížiacom sa odchode Pána, rozprúdila sa diskusia o tom, kto nastúpi na Ježišovo miesto a keď sa medzi sebou zhovárali, výber sa zúžil na troch mužov: Petra, Jakuba a Jána. To boli tí traja, ktorých Pán vzal nedávno so sebou na vrch a bol pred nimi premenený, keď mu žiarila tvár ako slnko. Videli Kristovu slávu, a dokonca počuli hlas Boha Otca, ktorý označil Ježiša ako svojho milovaného syna. Možno Peter by mohol vyhlásiť, že je zo všetkých najväčší, pretože okrem toho, že bol jedným z troch vyvolených, bol aj tým, ktorého meno Ježiš zmenil na Peter, skala. Aký bol teda Ježišov verdikt? Koho nazval najväčším? Nebol to ani Peter, ani Jakub, ani Ján. V skutočnosti ako najväčšieho neoznačil nikoho z dvanástich. Vlastne, dal im ponaučenie o tom, čo znamená skutočná veľkosť, a to nie z pohľadu sveta, ale z pohľadu Boha. "Ak chce niekto byť prvým", povedal Ježiš, "bude od všetkých najposlednejším a všetkých služobníkom." Ako vidíte, Boží spôsob merania veľkosti je priamym opakom ľudského spôsobu. Človek má sklon uvažovať o veľkosti z hľadiska hierarchie: na hornej úrovni je človek, ktorý dosiahol vrchol vo svojom povolaní, vo svojej firme, vo svojej oblasti výskumu, vo svojom vzdelaní, atď. Pod ním sú pravdepodobne ostatní, ktorí medzi sebou súťažia a súperia v tom, kto sa dostane čo najbližšie k vrcholu. Aké je však odlišné Ježišovo hodnotenie veľkosti: "Ak chce niekto byť prvým, bude od všetkých najposlednejším a všetkých služobníkom." Ale Ježiš nielen vysvetlil, čo je veľkosť v Božích očiach, ale ju aj ukázal vo svojom živote. Skutočne, on sám, ktorý je najväčší zo všetkých, stal sa posledným a služobníkom všetkých. V tomto sa mnohé inštitucionalizované cirkvi mýlia. Na vrchole majú muža alebo skupinu mužov, ktorí riadia a ovládajú ostatných. Často nosia honosné posvätné rúcha a žijú v kniežacích sídlach, kde majú služobníkov, ktorí sa k nim správajú s úctou a oslovujú ich zvláštnymi menami. Často hovoria, že slúžia druhým, ale v skutočnosti tí druhí slúžia im. Aký odlišný bol Ježiš, ktorý o sebe povedal: "Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých." Priateľu, položím ti túto otázku. Aká je tvoja životná ambícia? Chceš dosiahnuť vrchol vo svojom povolaní, nech je to čokoľvek, alebo chceš byť veľkým v Božích očiach? To posledné je oveľa hodnotnejšou ambíciou. Ak však hľadáš veľkosť pred Bohom, musíš začať zdola a uvedomiť si, že si hriešnik a potrebuješ vykúpenie. Musíš prísť pod ten krutý kríž, kde Spasiteľ sveta zomrel za bezmocných, nehodných hriešnikov ako ty a ja. Musíš si pred ním ľahnúť do prachu a prosiť ho o odpustenie. Počúvaj tieto slová novozákonného pisateľa Jakuba zo štvrtej kapitoly jeho listu: "Priblížte sa Bohu, a priblíži sa vám. …Bedárte, žiaľte a plačte! Váš smiech nech sa obráti v žalosť a radosť v zronenosť! Ponížte sa pred tvárou Pánovou, a povýši vás." Toto je jediná prijateľná cesta, ako prísť pred Pána, považovať seba samého za posledného, najhoršieho z hriešnikov, prejaviť hlboké a úprimné pokánie a dôverovať celým srdcom dielu Ježiša Krista na kríži. Priateľu, zabudni na veľkosť v tomto svete a zameraj sa na osobnú potrebu spásy. Potom, keď prijmeš dar záchrany skrze Krista, budeš ohromený z toho, čo Pán vykoná v tvojom živote.

(Michael Steedman)

Dostatok oleja

Ako ľudia poznáme aj zo skúsenosti, že v niektorých činnostiach či aspektoch života treba mať "dostatok oleja." Keď klesneme pod toto minimum výsledkom býva katastrofa. Dostaví sa nežiaduci výsledok, alebo dokonca škoda. Kuchárky to dobe poznajú ak nieje dostatok oleja, výsledok je, že sa jedlo pripečie a znehodnotí. Motoristi zasa, že sa zničil, alebo poškodil motor. V kolene, ak nie dostatok maziva, prídu bolesti a nakoniec sa vyradí funkčnosť kolena, tým sa poškodí chôdza, pohyb. Tak by sme mohli pokračovať a zamyslieť sa nad množstvom prípadov a príkladoch o nedostatku oleja. Máme však aj jeden príbeh s Písma svätého, ktorý túto skutočnosť dokazuje, že to funguje aj v duchovnom svete. Čítame: "Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej; tie rozumné si však vzali s lampami aj olej v nádobách. Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali. O polnoci nastal krik: Ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti! Vtedy prebudili sa všetky panny a pripravovali si lampy. Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! Ale rozumné povedali: Aby potom nestačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúpte si. Keď však odišli kupovať, prišiel ženích; pripravené vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Neskoršie prišli aj ostatné panny a hovorili: Pane, pane, otvor nám! Ale on odvetil: Veru vám hovorím, nepoznám vás! Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny, kedy príde Syn človeka"(Mt. 25,1-13). Tieto reči Ježiša Krista sú určitým stupňovaním. Blíži sa jeho utrpenie smrť, zmŕtvychvstanie a odchod z tejto zeme. Nie je to podobenstvo. Je to priama Božia reč, ktorú mnohí teológovia hodnotia ako k reči záverečné a konečné. Toto však tiež nie je úplná pravda, pretože o 40 - 50 rokov zjavuje Pán Ježiš Kristus Jánovi, hovorí a ukazuje mu ďalšie detaily, na ktoré v tomto čase Jeho učeníci neboli ešte pripravení.

Vtedy bude kráľovstvo nebeské. Žijeme v období kedy je nebeské kráľovstvo medzi nami. Je v srdciach a mysliach nasledovníkov Pána Ježiša Krista, v znovuzrodených v Kristovi. Jeho zjavné prejavy sú závislé na ich spôsobe a vyjadrovania toho čo je vôľa Božia. Ďalej zjavným žitím a prejavom Jeho pravidiel života, Jeho vôle, proste toho, čo sa môžeme dozvedieť a čo môžeme vedieť z Jeho slova - Písma svätého. Je to, to ako rozumieme, ako to všetko uvádzame do života. Toto však nie je predmetom tohto zamyslenia. Je to konštatovanie, čo žijeme ako žijeme pre kráľovstvo nebeské teraz a tu. V tejto reči však Pán Ježiš Kristus hovorí o tom aké skutočne «bude» toto kráľovstvo. Toto je smerodajné pre naše zamyslenie.

Podobné desiatim pannám. Podobné bude, je tu použitá obrazná reč pre lepšie pochopenie existujúcej a budúcej skutočnosti. Budúcich dejov, stavu a udalostí. Slovo desať zahrňuje všetkých veriacich. Tých, ktorí majú možnosť uveriť a obrátiť sa. Panny, alebo tiež nevesty je slovo, ktoré hovorí o znovuzrodených v Ježišovi Kristovi a vykúpených a teda Jemu patriacich veriacich. Inými slovami je to tá pravá všeobecná a ťažko vnímateľná i neohraničená Cirkev cez všetky denominácie. Hlavne cez tie denominácie, ktorý patrí charakteristika opísaná v knihe Zjavenia a to číslom sedem, teda žijúcich v Božej spravodlivosti a dokonalosti.

Ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Prijali obeť Pána Ježiša Krista a prijali pečať Ducha svätého - "lampy." Žalmista hovorí: "Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlo mojim chodníkom."(Ž. 119). My môžeme s istotou zotrvať v tom, že niet dokonalejšieho a lepšieho svetla (smernicou) pre náš život ako Božie slovo. Toto máme zapísané v Biblie a preto je to pre nás jedinou a úplnou smernicou života. Úplnou vtedy, keď študujeme, doslova a jeme - prežúvame texty Písma svätého, od A do Z, t.j. od prvého verša z 1. kn. Mojžišovej až po posledný verš, poslednej knihy Zjavenia. K tomu sa ešte vrátime. Oni, ale "vyšli naproti," vyšli v ústrety, pripravili sa, chceli sa svojmu "ženíchovi" zapáčiť. Urobiť Mu všetko po vôli, všetko to čo Mu vidia na očiach, ani vysloviť to nemusí. Toto je to vychádzanie naproti. Zamyslime sa, že na každom jednom slove, vyjadrení tu záleží. Preto akási formálnosť, ale povrchný prístup je ničím, iba "bystrou vodou," ktorá preskakuje, dotýka sa iba povrchu. Dotýka sa toho čo ona sama uzná za dobré a vhodné. Nepýta sa na to Pána, Vládcu nad všetkým, Vládcu dokonalého...→

(Zmena a Rast)