Naša  záchrana  je

Viera a práca/Timothy Keller

Kresťanský svetonázor formuje každú prácu

Keď teda povieme, že práca kresťanov vychádza z kresťanského svetonázoru, neznamená to, že v práci neustále hovoria o kresťan­skej náuke. Niektorí ľudia rozmýšľajú o evanjeliu ako o niečom, čo by sme mali v práci neustále hľadať. Znamenalo by to, že kresťanskí hudobníci by mali hrať kresťanskú hudbu, kresťanskí spisovatelia by mali písať príbehy o obrátení a kresťanskí obchod­níci by mali pracovať pre spoločnosti, ktoré vytvárajú kresťanské produkty a služby pre kresťanských zákazníkov. Je pravdou, že niektorým kresťanom v týchto odvetviach by niekedy prospelo robiť tieto veci, je ale omyl myslieť si, že kresťanský svetonázor sa prejavuje len vtedy, keď robíme zjavne kresťanské aktivity. Namiesto toho by sme sa mali pozerať na evanjelium ako na súbor okuliarov, skrze ktoré sa "pozeráme" na všetko ostatné. Keď kresťanskí umelci tvoria verne, nie sú úplne závislí ani na zisku, ani na sebarealizácii, môžu vďaka tomu interpretovať širokú škálu príbehov. Kresťania v podnikaní budú vidieť zisk iba ako jeden z viacerých cieľov a budú so zápalom pracovať pre akúkoľvek spo­ločnosť, ktorá slúži všeobecnému dobru. Kresťanskí spisovatelia môžu neustále ukazovať ničivé účinky toho, čo sa stane, keď sa stredobodom života stane niečo iné ako Boh, dokonca bez toho, aby Ho priamo spomenuli.

Aj keď Biblia nie je podrobná príručka, ako riadiť podnikanie, robiť vodoinštaláciu alebo slúžiť pacientom, venuje sa širokej škále kultúrnych, politických, ekonomických a etických otázok, ktoré sú dôležitou súčasťou toho, ako žijeme. Kresťanský svetonázor zásadne prispel k našej kultúre, čo tiež nemusí byť ihneď očividné. Hlboký základ práce, obzvlášť v západnej spoločnosti - vzostup modernej techniky, demokratického étosu, ktorý je základom úspechu moderného kapitalizmu, myšlienka neodmysliteľnej ľudskej slobody ako základu pre ekonomickú slobodu a rozvoj trhov - je vo veľkej miere výsledkom kultúrnych zmien, ktoré prinieslo kresťanstvo. Historik John Sommerville argumentuje, že prenikavé myšlienky západnej spoločnosti, ako je napríklad myš­lienka, že odpustenie a služba sú dôležitejšie ako zachovať si tvár a pomsta, majú hlboké biblické korene. Mnohí argumentovali, a ja súhlasím, že samotný vzostup modernej vedy mohol nastať iba v spoločnosti, v ktorej prevládal biblický pohľad na jediného a osobného Stvoriteľa. Unikátnym črtám kresťanského sveto­názoru a jeho sile teda dlhujeme oveľa viac, ako si uvedomujeme.

Premýšľaš o svojej práci skrze objektív kresťanského svetoná­zoru? Kladieš si otázky ako:

⦁ Aká je príbehová línia kultúry, v ktorej žijem a odvetvia, v ktorom pracujem? Kto sú hlavné postavy a kto protivníci?

⦁ Aké sú zásadné predpoklady zmyslu, morálky, pôvodu a osudu?

⦁ Aké sú modly? Očakávania? Obavy?

⦁ Ako moja konkrétna profesia prerozpráva túto príbehovú líniu a aká je úloha samotnej profesie v tomto príbehu?

⦁ Aké časti dominantného svetonázoru v podstate súhlasia s evanjeliom a môžem s nimi súhlasiť a správať sa podľa nich?

⦁ Ktoré časti dominantného svetonázoru sa bez Krista nedajú vyriešiť? Kde, inými slovami, musím svoju kultúru konfrontovať? Ako dokáže Kristus tento príbeh dokončiť iným spôsobom?

⦁ Ako tieto príbehy ovplyvňujú formu a obsah mojej práce? Ako môžem v práci pracovať nielen excelentne, ale taktiež charakteristicky kresťansky?

Aké príležitosti sú v mojej profesii pre: a) službu jednotli­vým ľuďom, b) službu spoločnosti, c) službu môjmu pra­covnému odvetviu, d) modelovanie kompetencie a jedi­nečnosti, e) svedectvo o Kristovi?

Zo všetkých spôsobov, ktorými kresťanská viera ovplyvňuje prácu, je oblasť svetonázoru najvyhľadávanejšou a taktiež najťaž­šie sa praktizuje. Všetci kresťania žijú v kultúrach a pracuj u v od­vetviach, kde sa pracuje s mocnými príbehovými líniami, ktoré sa ostro odlišujú od podania evanjelia. Tieto príbehy ale pracuju na takej hlbokej úrovni, že ich vplyv na nás sa dá ledva rozoznať. Američanku, ktorá sa prvýkrát presťahuje do cudzej krajiny, šokuje zistenie, že mnohé názory a zvyky, ktoré považovala za zdravý rozum a bežnú prax, sú v skutočnosti typicky americké - a pre mnohých iných ľudí sú smiešne. Život v inej kultúre jej dá nový východiskový bod, z ktorého môže byť voči sebe kritická, a výsledkom bude, že sa pomaly začne meniť, niektorých postojov sa vzdá, iné príjme. Keď sa stanete kresťanom, je to akoby ste sa presťahovali do novej krajiny. Je to však oveľa hlbšie, pretože nám to dáva novú perspektívu všetkých kultúr, svetonázorov a každého odvetvia práce. Evanjelium nám napokon všetko pomôže uvidieť v novom svetle, ale bude nám chvíľu trvať, kým uchopíme a včleníme túto novú informáciu do spôsobu, ako žijeme a ako pracujeme. Môžeme si byť istí, že tento jedinečný zážitok z výučby sa nikdy nekončí. V Biblii čítame, že samotní anjeli sa nikdy nenabažia pohľadu na evanjelium, aby objavili nové zázraky (1.Pt. 1,10-12).

Stvorenie - Božia dokonalosť v praxi

(Ge. 2,4-25)

1. Človek je stvorený ako závislý na Bohu. "Vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou"(v.7). Kultúra dnešnej spoločnosti nám hovorí, že správny človek je človek nezávislý. Závislosť od niekoho, alebo niečoho sa považuje automaticky za slabosť. Áno, v určitom rozmere to je pravda. Ak je človek závislý na alkohole, alebo na drogách. Alebo sa stáva, že mladý kresťan sa stane závislý na svojom mentorovi. Tak takéto závislosti sú prejavom toho, že niekde sa stala chyba. Človek sa naviazal na niečo, na čo sa naviazať nemal. Avšak prečo sa človek tak ľahko stane na niečom závislý? Preto, lebo bol stvorený ako osoba, ktorá má byť závislá na Bohu a ak sa človek nevydá do závislosti na Bohu, tak sa ľahko vydáva iným závislostiam. Človek je stvárnený Bohom. Hebrejské slovo, ktoré je použité pre slovo "stvárnený" sa bežne používa v spojitosti s prácou hrnčiara. To znamená, že keď Boh stvárňuje človeka, taký je človek ako hlina, ktorá je závislá na svojom hrnčiarovi. Je vytvarovaná hrnčiarom, podľa Jeho prianí a podľa Jeho vôle. To nám dokazuje aj text z Iz. 64,7: "Teraz však, Hospodin, ty si náš Otec, my sme hlina a ty si náš tvorca, všetci sme dielom tvojej ruky." Boh každého človeka trpezlivo, starostlivo a dôkladne formuje do výslednej podoby tak, aby bol schopný naplniť Božie poslanie, ktoré mu je dané. Preto je Boh nad našimi životmi zvrchovaný, pretože len keď sa staneme závislý na ňom, tak nájdeme naplnenie našich životov. Je zaujímavé, že je mnoho mytológií, ktoré hovoria o vzniku sveta, dávajú človeku božský, prípadne polobožský pôvod. Božie Slovo sa však od nich odlišuje. Hneď na začiatku hovorí, že človek nie je Boh, ale osoba Bohom stvorená a teda na Bohu závislá. Túto závislosť potvrdzuje aj forma do ktorej nás Boh stvoril. Človek je totiž stvorený ako prach zeme. Ak máte vo svojich Bibliách napísané, že Boh stvoril človeka z prachu zeme, tak ide o zlý preklad. Správne má byť: stvárnil človeka, ktorý je prach zeme. Tak ako to hovorí aj Genezis 3,19: "Veď prach si a do prachu sa vrátiš." Kto je teda človek, aby sa nad Boha vyvyšoval? Kto je teda človek, aby hovoril, že on vie, čo je pre neho najlepšie? Už dokonalý človek bol stvorený, aby bol závislý na Bohu. O čo viac my, ktorí žijeme vo svete porušenom hriechom. O čo viac my, ktorí sme boli plní skazenosti, ale len skrze Kristov kríž sa nám dostalo milosti, aby sme mohli žiť a nemuseli sme kvôli našich hriechom zomrieť?

2. Človek je stvorený aby pracoval. "Hospodin Boh vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil"(v.15). Keď ľudia hovoria o dokonalosti, tak jedna z ich predstáv siaha k predstave, kedy človek nebude musieť pracovať a len tak si bude môcť užívať život. Avšak ani Eden nie je miestom blaženosti bez práce. Človek je totiž stvorený k tomu, aby pracoval a aby svojou prácou uctieval Boha. Boh hovorí, že človek má záhradu obrábať a strážiť. Tieto dve hebrejské slová sú použité aj na opis kňazskej práce v chráme. Keď má teda človek obrábať a strážiť záhradu, vykonáva tým bohoslužobný úkon a naplňuje tým poslanie, ktoré mu bolo dané, pre ktoré bol na svet poslaný. Preto keď sa hovorí o poslaní človeka, tak sa hovorí o práci alebo o službe, ktoré oslávia Boha. Človek nie je stvorený aby nepracoval, ale je stvorený aby slúžil. Preto je dôležité, aby sme každý poznali svoje schopnosti, možnosti a dary a našli miesto, kde my máme slúžiť a pracovať na Božom kráľovstve. Poslaním prvého človeka bolo strážiť a obrábať záhradu. Vidíme, že Adam ju neustrážil, ale nechal sa zvodcom sám zviesť. Avšak v Ježišu Kristovi je naše poslanie znovu obnovené, ale tentokrát sa nestaráme o túto zem, ale staráme sa, aby ľudia okolo nás mohli poznať Pána Ježiša Krista. Ak sme uverili v Neho, tak sme poslaní, aby sme pracovali na Božej vinici. Sme stvorení, aby sme Bohu slúžili a svoj život žili pre Neho.

3. Človek je stvorený aby mal hranice. "Hospodin Boh prikázal človekovi: Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš"(v. 16). Dnes sa vo svete veľa rozpráva o slobode. Každý má svoju slobodu. Avšak človek nebol stvorený pre bezbrehú slobodu, ale bol stvorený, aby žil v určitých hraniciach. Pravá sloboda sa definuje ako schopnosť žiť v rámci definovaných hraníc. Lenže to znamená, že je pre človeka určité obmedzenie a prispôsobenie sa. To znamená, že si nebudeme môcť robiť vždy to, čo práve chceme. Človek je stvorený, aby žil podľa určitých noriem. Avšak tie nemajú človeka obmedziť, ale práve naopak, majú mu pomôcť, aby si mohol plne vychutnať vzťah s Bohom. Napríklad úplne prosté obmedzenie pre ženatých ľudí, aby nespali s nikým iným nie je preto, žeby to nebolo príjemné, ale slúži to ako ochrana a pomoc k tomu, aby sme plnosť lásky mohli dosiahnuť so svojim partnerom. Človek, ktorý ide z postele do postele, nikdy nenájde spriaznenosť duší a lásku, ktorú ani roky nezlomia. Dokonalý život nie je bez pravidiel. To je vidno pri výchove detí. Pokiaľ dieťaťu nedávate žiadne hranice a žiadne pravidlá, alebo ho nikdy za porušenie pravidiel jasne nepotrestáte, tak vyrastie z neho človek, ktorý nikdy nebude schopný rešpektovať vaše hranice ani hranice iných ľudí. Bude druhých zneužívať iba pre svoje dobro a pre svoje potreby a potom ich odhodí. Preto nás Pán Ježiš Kristus nenecháva len tak, ale mocou svojho Ducha nás premieňa do svojej podoby, aby sme mohli dodržať Božie hranice. Pavol totiž síce hovorí, že ako kresťania môžeme všetko, ale zároveň dodáva, že nie všetko prospeje. Preto vo svojich listoch jasne definuje hranice toho, čo je Božie a toho, čo je ľudské. Aké sú hranice toho, čo je Božie? "Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie"(Gal. 5,22-23). Človek bol stvorený, aby dodržoval hranice nového života. Avšak musíme si dať pozor, aby sa tieto hranice pre nás nestali Bohom, alebo útekom pred túžbou po dokonalosti, ktorá je naplnená iba v Bohu a nie v našich skutkoch.

4. Človek je stvorený aby nebol sám. "Potom Boh povedal: Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná"(v.18). Ešte posledná charakteristika dokonalého človeka. Je stvorený tak, aby nebol sám. K tomu, aby človek mohol naplniť svoje poslanie potrebuje pomoc. Avšak vidíme, že pre človeka nie je vhodná akákoľvek pomoc, potrebuje niekoho, kto by mu bol rovný, v kom by sa mohol poznávať a pri kom by mohol nachádzať svoju celistvosť. Táto potreba druhej bytosti pomáha človeku okúsiť hĺbku a krásu spoločenstva, ktoré je odleskom vzťahu s Bohom. Preto človek nemôže žiť sám, ale k svojmu životu potrebuje spoločenstvo svojho partnera, v ktorom by vzájomne žili a zdieľali svoje životy. Vidíme však, že pádom človeka je aj toto puto nalomené. Avšak vďaka Pána Ježišovi Kristovi, ktorý nám v moci svojho Ducha Svätého dal cirkev, v ktorej môžeme prežívať Božiu lásku a lásku ľudí okolo nás.

Záver

Závislosť na Bohu, práca, pravidlá a potreba pomoci. Je toto dokonalosť, akú si predstavujeme a po akej túžime? Toto je dokonalosť Bohom stvorená. Takto si Boh predstavuje dokonalého človeka. Ako: osobu, ktorá si uvedomuje, že žije len z Božej milosti. Ktorá si uvedomuje, že je postavená do sveta a že má svoje poslanie. Osobu, ktorá dodržuje Božie pravidlá, ktoré ju oslobodzujú a robia z nej osobu podobnú Kristovi. A osobu, ktorá potrebuje pomoc a preto nemôže žiť sama. Toto je dokonalosť, ktorá bola hriechom porušená a od ktorej nás tento svet odvádza. O každej z týchto vecí svet hovorí, že sú bláznovstvom a že sú hlúpe a že sú prejavom slabosti. Ale pravda je opačná, ony sú prejavom ľudskosti. Keby neboli, tak by ani Pán Ježiš Kristus nebol oddaný svojmu Otcovi, nenaplnil by svoje poslanie, neprijal by svoje obmedzenie a nepotreboval by naplnenie Duchom Svätým, ktorý ho sprevádzal až na kríž. Kristus na kríži obnovuje ľudskú možnosť dokonalosti, aby sme sa znovu mohli stať tým, čo pre nás Boh zamýšľal a aby zase mohol byť obnovený náš vzťah s Ním. Avšak dokonalosť kríža nie je ako dokonalosť stvorenia. Stvorenie od kríža je novým stvorením. Preto sa naša závislosť na Bohu a vzťah Stvoriteľ - stvorenie mení do vzťahu Otec a dieťa. Preto sa naša práca netýka spravovania tejto zemi, ale poslania hlásať o novej zemi, o novom domove, o nebeskom kráľovstve. Preto sa mení naša potreba plniť Božie pravidlá. Už ich neplníme preto, aby sme prežili, ale plníme ich z lásky k Bohu, preto že sme prežili znovuzrodenie. Preto sa mení naša potreba pomoci, kedy cirkev sa stáva našou pomocou, kedy cirkev je našou rodinou, ktorá je s nami v čase radosti, ale i v čase smútku. Toto je dokonalosť ku ktorej máme smerovať. Prosím, aby sme si podľa nej nasmerovali kompasy svojich životov, aby sme náhodou netúžili po tom, že my niečo dokážeme bez Boha a bez modlitieb k Nemu. Aby sme si nemysleli, že nemusíme nič robiť. Aby sme si nemysleli, že máme bezbrehú slobodu konať podľa svojej momentálnej nálady. A aby sme si nemysleli, že my pomoc nepotrebujeme, že všetko zvládneme sami.

(Zmena a Rast)

Pancier spravodlivosti

Životne dôležité orgány ako srdce a pľúca sú chránené hrudným košom. V čase apoštola Pavla bol známy košeľový pancier, ktorý vojakovi poskytoval ochranu pred pôsobením nepriateľských zbraní. V duchovnom boji sme odkázaní na podobný ochranný odev. Časť verša: "... oblečení v pancieri spravodlivosti"(Ef. 6,14) vystihuje teda to, že túto časť výzbroje sme si už obliekli. Inak sme pôsobeniu nepriateľa úplne vydaní. Ako pancier máme na sebe nosiť spravodlivosť. Biblia, ako od Boha spoľahlivá pravda nám k tomu dáva jasné usmernenia, ako aj povzbudzujúce prísľuby.

Kto je spravodlivý?

Božie Slovo nedáva priestor žiadnym pochybnostiam tom, že každý človek je od narodenia pod hriechom. Nik teda nie je spravodlivý. Ani celým naším snažením sa Bohu nemôžeme páčiť. V Rím. 3,10-12 čítame: "Niet spravodlivého ani jedného, nieto rozumného, nikoho, čo by hľadal Boha, všetci sa odklonili, napospol stali sa neužitočnými, nieto, čo by činil dobré, niet ani jedného." Aj samospravodlivým farizejom to ukázal raz Pán Ježiš, keď opravil ich obviňujúci postoj voči žene, ktorá porušila manželský sľub: "Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom"(Jn. 8,7). Keď to počuli, odišli - jeden po druhom. Tým činom, títo muži bez slov priznali, že aj oni napriek svojej pyšnej samospravodlivosti spadajú pod Boží rozsudok: Niet spravodlivého ani jedného! V Rím. 3,21-26 ďalej píše Pavol o takej spravodlivosti, ktorú nám, padnutým ľuďom Boh vo svojej láske ponúka: "... totiž Božia spravodlivosť, ktorá je tu v Ježišovi Kristovi pre všetkých a patrí všetkým, ktorí v Neho veria. Lebo tu nie je žiaden rozdiel; všetci totiž zhrešili a chýba im sláva (alebo: úctivé uznanie) u Boha; takto budú zdarma skrze Jeho milosť ospravedlnení na základe vykúpenia, ktoré je v Kristu Ježišovi, ktorého dal Boh v Jeho krvi ako prostriedok zmierenia pôsobiaceho skrze vieru, aby on dosvedčil svoju spravodlivosť ... a každého, kto má vieru v Ježiša, uznal spravodlivým." "Ospravedlnení skrze Jeho milosť", znamená asi toľko ako "nezaslúžene uznaný za spravodlivého, očistený a oslobodený od hriechu a viny". Tento vzácny dar dostanú ale len tí, ktorí s Ježišom Kristom ako svojím Pánom a Vykupiteľom žijú v záväznom vzťahu viery.

Problém viny

Žiadna filozofia, ideológia alebo náboženstvo nedokáže ľudí natrvalo oslobodiť od nimi nahromadenej viny. To môže, ako sme už videli, uskutočniť len Boh, náš Stvoriteľ. Na druhej strane túži hriechom a vinou preťažený človek po pomoci a vyslobodení. V Žalme 32,1-5 nachádzame tomu odpovedajúce vyznanie kráľa Dávida: "... Blahoslavený, komu je odpustený priestupok a hriech prikrytý! Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu, a v jeho duchu nieto ľsti! Keď som mlčal, trúchliveli mi kosti počas môjho ustavičného stenania, lebo dňom nocou ťažko doliehala na mňa Tvoja ruka, životná sila sa mi obrátila na letnú vyprahlosť. Vtedy som ti vyznal svoj hriech a nezastrel som svoju vinu. Riekol som: Vyznám Hospodinu svoje priestupky! A ty si odpustil vinu môjho hriechu." Dávid držal v tajnosti svoje ťažké previnenie a tým musel zažívať ťažké vnútorné trápenie. Jeho svedomie ho neustále obviňovalo a nedovoľovalo mu prísť k pokoju. Predovšetkým v nočných hodinách bez spánku bol stále napomínaný týmto tajuplným vnútorným nástrojom, ktorý Boh vložil do každého človeka. Toto neznesiteľné obviňovanie prestalo až vtedy, keď konečne pred Bohom kapituloval a bol pripravený priznať celú vinu svojho hriechu a zo srdca ju oľutovať. Takto mohol nájsť znova pokoj srdca. Aj v Rimanom 5,1 nachádzame jedno zasľúbenie: "Ospravedlnení teda z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista." To je Božia ponuka milosti pre všetkých, ktorí sú pod mocou pokušenia a neposlušnosti voči Nemu a zapletení do viny. Boh vie veľmi dobre o našom beznádejnom stave. Preto On sám vytvoril predpoklad na to, aby nás so sebou zmieril. "Totiž Boh bol v Kristu, zmieril svet so sebou, nepočítal ľuďom ich priestupky a ustanovil medzi nami zvestovanie zmierenia. Miesto Krista sme teda poslovia, ako by vás Boh napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriechu, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom."(2.Kor. 5,19 -21). Aký nepochopiteľne veľký dar je nám ponúkaný! Právom je napísané: "Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil"(Ef. 2,8-9). Ospravedlnení sme skrze Krista - "Aby sa nikto nemohol chválil pred Bohom. Jemu máte teda čo ďakovať, že ste v Ježišovi Kristovi, ktorého nám Boh učinil...spravodlivosťou."(1.Kor. 1,29-30). Keď Ján Krstiteľ vo svojom čase vyzýval celý národ, aby vyznali a oľutovali svoje hriechy, poukázal na Toho, ktorý prichádzal po ňom: "Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta."(Jn. 1,29). V tom leží odpoveď na otázku, ako má byť po páde človeka do hriechu, stratené spoločenstvo medzi ľuďmi a Bohom znova obnovené. Keďže hriech vedie k smrti a tým k večnému oddeleniu od Boha, musel niekto na obnovu a vykúpenie padlých ľudí, obetovať svoj život. Božia milujúca vôľa to tak určila, že namiesto hriešnych ľudí má byť potrestaný bezchybný zástupca a ním bol Ježiš Kristus. Hriešnik, ktorý je plný ľútosti, nepotrebuje teda konať nič iné, len sa veriac tomuto zástupcovi zdôveriť. To množstvo baránkov, ktoré dovtedy každodenne museli obetovať svoj život, mali len poukazovať na Toho, ktorého neskôr Ján Krstiteľ popísal ako: "Baránka Božieho, ktorý nesie hriechy sveta". O Ňom píše apoštol Peter: "On nikdy hriechu neučinil, ani lesti nebolo v Jeho ústach; keď mu zlorečili, nezlorečil; keď trpel nehrozil, ale porúčal tomu, ktorý spravodlivo súdi; na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti; Jeho krvavé rany nás uzdravili. Boli ste ako blúdiace ovce, ale navrátení ste Pastierovi a Biskupovi vašich duší."(1.Pt. 2,22-25). Skrze Ježišovu smrť bola tak zaťažujúca vina z hriechu zmierená, zaplatená a odsunutá na bok. "Dlžobný úpis, ktorý s predpismi zákona proti nám bol a nám prekážal, Boh vymazal a odstránil, pribijúc ho na kríž."(Kol. 2,14), "Veľmi draho ste boli kúpený"(1.Kor. 6,20). Keď Ježiš vykonával túto obeť na kríži, úplne sa podriadil v poslušnosti Bohu. Záleží teda teraz na našej odovzdanosti voči Bohu, ktorá sa preukáže na tomu odpovedajúcom postoji srdca. Ide pritom o uznanie vlastnej viny (1.Jn. 1,9), o uvedomenie si hriešnosti, plné ľútosti (Mt. 5,4; 2.Kor. 7,9-10) a o úprimnú túžbu po odpustení. Tým môžeme pred Bohom obstáť ako ospravedlnení a zachránení (Rím. 5,9).

Denné kráčanie v Božej spravodlivosti

Apoštol Ján uvádza k tomuto nasledujúci predpoklad: "Ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu. Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti"(1.Jn. 1,7-9). Takýmto spôsobom je teda to "nie" preškrtnuté a zostáva len "spravodlivosť" ako plne nezaslúžený zázrak Božej milosti. Platí pre všetkých, ktorí chcú žiť vo viere v Krista. V súlade s tým píše apoštol Peter o privilégiu veriacich, toto: "ktorých Boh Otec predurčil, Duch posvätil, aby boli poslušní a skropení krvou Ježiša Krista"(1.Pt. 1,2). Očisťujúca sila Ježišovej krvi nás ospravedlňuje pred Bohom. V detskej dôvere v môjho milostivého Pána počítam s tým, že vo mne skrz na skrz pôsobí svojím Duchom. A práve to vytvára ten "hrudný pancier", ktorý moje srdce chráni pred obviňovaním, pochybnosťami a ostatnými útokmi. Keď ma chcú takéto myšlienky znepokojiť, tak chválim a slávim môjho Pána Ježiša, ktorý za mňa na kríži zaplatil a dnes koná v mojom srdci úplné odpustenie. Vo mne pôsobiaci Boží Duch ma vedie k radostnej istote o prijatej spravodlivosti z viery. Z písiem apoštolov uzatváram, že práve túto istotou viery mali na zreteli, keď hovorili o "tajomstve evanjelia", ako aj o "tajomstve viery" a nakoniec o nás chrániacom "pancieri spravodlivosti."

(Zmena a Rast)