Naša  záchrana  je

Millosť vyučujúca/J.F.Strombeck

Kapitola 6

Chlieb a víno

Nádhernou ilustráciou pravdy, že milosť Božia vyučuje veriaceho odriekať sa bezbožnosti a svetských žiadostí, je skúsenosť zo života Abrahámovho, popísaná v 1.Mojž. 14,17-24. Stojí za pozornosť, že to bola práve skúsenosť Abrahámova, ktorý je nazvaný "otcom všetkých veriacich" a o ktorom je napísané: "A uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť"(1.Mojž. 15,6). Bola to tedy skúsenosť veriaceho, a to, čo zobrazuje, malo by byť skú­senosťou všetkých veriacich. Čitatelia Biblie dobre poznajú príbeh Abraháma a jeho synovca Lota. Pre nezhody medzi ich pastiermi ponúkol Abrahám Lotovi voľbu; aby si vybral tú zem, ktorú chce. Lot si zvolil úrodnú rovinu pred Sodomou. Neskôr nachád­zame Lota v Sodome už ako jej obyvateľa a dokonca, sedáva aj v bráne mesta. Potom vyšli do boja proti Sodome štyria králi, dobyli ju a vzali majetok mesta, i Lota vzali s jeho majetkom. Keď sa to dozvedel Abrahám, začal prenasledo­vať kráľov a porazil ich; potom vyslobodil Lota a všetok ľud a majetok Sodomy. Svojím víťazstvom sa Abrahám stal neúmyselne dobrodincom kráľa bezbožnej Sodomy. Keď sa vracal od porážky kráľov, vyšiel mu kráľ Sodomy v ústre­ty, aby sa mu odmenil. A toto bola chvíľa, keď mal Abra­hám podstúpiť skúšku. Tu sa na scéne objavila tretia osoba, úplne neohlásená, Melchisedech, kráľ Sálema. Prišiel s chlebom a vínom, aby občerstvil a posilnil Abraháma po ťažkom boji. Dôležité je, že Melchisedech nebol iba kráľ Sálema, ale aj kňazom Najvyššieho Boha. V okamihu, keď mal byť Abrahám postavený pred skúšku, poslal k nemu Boh kňaza. Poslal kňaza, a nie zákonodarcu ani proroka, ktorý by ho napomenul a upozornil na súd, ktorý by mohol prísť, keby sa uchýlil od cesty spravodlivostí. A prečo kňaza? Kňaz je prostredník, ktorý sa blíži Bohu na základe obeti prinesenej na zhladenie hriechu a ktorý sa prihovára u Boha za človeka. Vďaka obetí, požiadavky svätosti a spravodlivosti Božej boli uspokojené a preto Boh môže slobodne udeliť milosť v odpoveď na prímluvu kňaza. Obete levítskeho kňazstva spolu so Zákonom bolí, ako už bolo spomenuté, opatrením Boha, aby mohol preukázať milosť tým, ktorí porušili Zákon. Bola to teda milosť Božia, ktorá prišla k Abrahámovi v osobe Melchisedecha. Celá udalosť sa odohrala na báze milosti - čistej milostí. Bola to milosť, vyučujúca Abraháma. Ale je tu ešte čosi viac, čo hovorí o milosti; Melchisedech priniesol chlieb a víno. Toto boli predobrazy, poukazujúce na smrť Kristovu, tak isto ako sú dnes chlieb a víno sym­bolmi, ktoré pripomínajú veriacim smrť Kristovu. Keďže smrť Kristova uspokojila spravodlivosť Božiu a uviedla milosť do akcie, celý tento príbeh jasne hovorí o milosti. S prinesením chleba a vína Melchisedech zároveň požehnal Abraháma v mene Najvyššieho Boha, majiteľa nebies a Zeme. Požehnania "majiteľa nebies a Zeme" boli pridané k požehnaniu z účastenstva na chlebe a víne. Keďže chlieb a víno poukazujú na Syna, ktorého Boh neušetril, ale ho vydal za nás za všetkých, požehnania majiteľa nebies a Zeme poukazujú na "všetko", čo je pridané spolu so Synom (Rim. 8,32). Tu je - "milosť za milosť". Bola to milosť Božia, prinášajúca spasenie, ktorá vyučovala Abraháma že Boh, pretože je majiteľ nebies i Zeme, má všetku moc, aby mu mohol dať všetko čo potrebuje. Bolo to pripomenutie, že bohatstvá, ktoré Boh dáva, sú omnoho väčšie, než akákoľvek priazeň bezbožného kráľa, Božie dary, ako duchovné tak aj dočasné, uspokojujú potreby ducha i tela, že Abrahám odpovedal kladným spôsobom na toto vyučo­vanie milosťou vidíme podľa toho, ze dal desiatok zo všet­kého čo mal. Dal desiatok, lebo jeho srdce prekypovalo oddanosťou k Najyyšsiemu Bohu, Niet najmenšieho názna­ku, že by to bol urobil z prinútenia. Dary chleba, vína a požehnanie mu bolí udelené nepodmienečne. Abrahám dobrovoľne odovzdal desiatok a tým súčasne vyjadril svoju plnú závislosť na Bohu vo všetkom čo vlastnil. Toto je pravý stav v milosti. Avšak Abrahám bol vyučovaný nielen závislosti na Bohu, ale aj odriekaniu bezbožnosti a svetských žiadostí. Ako veľmi to bolo potrebné! Hneď po tom, čo ho Mcdchisedech požehnal, priblížil sa k nemu kráľ Sodomy, ktorý povedal: "Daj mi ľud, a majetok vezmi sebe". Tento majetok bol bohatstvom bezbožného mesta - Sodomy. Bolo to to isté bohatstvo, ktoré sa stalo pokušením pre Lota. A toto bolo teraz samotným kráľom ponúkané Abrahámovi. Bol to pre Abraháma kritický okamih. Či by sa mal stať priateľom bezbožného kráľa? Mohol by prijať bezbožné Bohatstvo z jeho rúk? Alebo či radšej zrieknuť sa bezbožnosti a svetských žiadostí zavrhnutím priateľstva a bohatstva krá­ľovho?! Z jeho rozhodnej odpovede vidno ako bol dobre vyučovaný a upevnený proti tomuto pokušeniu v obecenstve s Meldiisedecnom. "Pozdvihol som svoju ruku k Hospodi­novi, silnému Bohu najvyššiemu, majiteľovi nebies a zeme, že ani len niti ani remenca z obuvi, že nevezmem ničoho zo všetkého toho, čo je tvoje, aby si nepovedal: Ja som obohatil Abraháma". Abrahámovi nebolo povedané ani slova napomenutia alebo výstrahy. Obecenstvo s veľkňazom Božím zjavilo Abrahámovi bohatstvá milosti, a to prehojnej milostí Božej. Táto mu ukázala naprostú bezcennosť bohatstva bezbožného kráľa v porovnaní s požehnaním Najvyššieho Boha. Toto nám ukazuje, že už púhe pripomenutie toho, čo Kristus vydobyl svojou smrťou a čo Boh koná vo svojej láske pre Krista, je ohromnou silou pre oddelenie sa od svetských žiadostí. Nebolo to bohatstvo samo osebe, ktoré Abrahám zavrhol. Aj on sám bol už bohatým človekom. Avšak on by ho neprijal z rúk bezbožného kraľa. Hľadel na Boba v očakávaní, že On uspokojí každú jeho potrebu. Všímnime si ale, akými slovami odmietol Abrahám ponúkané bohatstvo! "Nevezmem ani len niti, ani remenca z obuvi", Prečo nit a remenec? Nit je najmenšou čacťou odevu. Odev v Biblii je symbolom spravodlivomti, v akej má variaci pred Bohom svoje postavenie. Remenec zase upevňuje obuv a napomáha k chodeniu. Pozemský život veriaceho sa označuje za putovanie. Význam toho všetkého je taký, že svet ani v najmenšom nemôže prispieť jak k posta­veniu veriaceho pred Bohom, tak i k jeho svätému ob­covaniu. Ako Melchísedech priniesol chlieb a víno Abrahámovi, tak raz Iný, "nazvaný súc od Boha veľkňazom podľa poriadku Melchísedechovho"(Žid. 5,10) tiež vzal chlieb a víno. Keď tak urobil, povedal: "Vezmite, jedzte, toto v je moje telo, ktoré sa za vás láme"(1.Kor. 11,24). "Toto je moja, tej novej zmluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov"(Mt. 26,28). Od tých čias po stáročia sú chlieb a víno pamiatkou všetkým veriacim - trvalou pripomienkou toho, čo Boh v milostí pre nich v Kristu vykonal. Ako bol Abrahám posilnený chlebom a vínom a obe­censtvom s Melchisedechom, podobne i veriaci je posilnený rozjímaním nad tým, čím je Kristus pre neho, ako je to symbolicky vyjadrené v chlebe a víne. Tak je potom vstave zavrhnúť ponúkané bohatstvo a pôžitky tohto sveta. Pohľad na Krista, na Jeho telo, ktoré bolo lámané a preliatu krv, vedie veriaceho k tomu, aby neprijímal obohatenie zo strany bezbožného sveta. Poznanie, že Boh je majiteľom nebies a Zeme a že je mocný, aby naplnil každú potrebu podľa svojho bohatstva v sláve, v Kristu Ježišovi (Fil. 4,19), umožňuje zavrhnúť priazeň sveta. Keď pravda z Rím. 8,32 (citovaná vyššie) uchváti život, význam bohatstva a všetkého čo svet môže ponúknuť, stráca svoju príťažlivosť. Syn "vydaný za nás za všetkých" je zárukou, že Ten, ktorý vydal Syna, ktorý je majiteľom nebies i Zeme, dá nám aj všetky veci, potrebné k nášmu pozemskému životu. Táto skúsenosť života Abrahámovho je teda názorným príkladom vyučovania milosťou na vylúčenie všetkého, čo je vo vzťahu k Zákonu, Abrahám bol veriaci. Melchisedech, najvyšší kňaz je predobrazom Krista, skrze ktorého sa stala milosť a pravda. Chlieb a víno sú predobrazmi tela a krve Pána Ježiša, v ktorom môže Boh v dokonalej slobode udeliť milosť. Požehnanie v mene Najvyššieho Boha poukazuje na plné pôsobenie milosti pre každú potrebu veriaceho. V odovzdaní desiatku vidíme uznanie plnej závislosti veriaceho na Bohu. Zavrhnutie bohatstva ponúkaného bez­božným kráľom je zriekanie sa svetských žiadostí, ako neschopných ani v najmenšom prispieť k postaveniu veria­ceho pred Bohom, alebo k jeho zbožnému životu...→

Výhody odpustenia

Naša schopnosť milovať tých, ktorí sa proti nám prehrešili, vyplýva z našej reálnej skúsenosti s Kristom. Ak sa nám zdá príliš ťažké milovať človeka, ktorý nám ublížil, pravdepodobne je to preto, že mu odmietame odpustiť.

Je to skutočne naša voľba

Naša schopnosť milovať tých, ktorí sa proti nám prehrešili, vyplýva z našej reálnej skúsenosti s Kristom. Ak sa nám zdá príliš ťažké milovať človeka, ktorý nám ublížil, pravdepodobne je to preto, že mu odmietame odpustiť. Asi by nás to nemalo prekvapovať, ale Ježiš bol v tomto priamy. Počas svojho krátkeho verejného vystupovania neustále poukazoval na silu a nevyhnutnosť odpustenia. V Lukášovi 7 k Nemu prišla žena hriešnica, ktorá mu odvážne začala umývať nohy, a Ježiš pred všetkými tými pobúrenými hosťami na párty hovorí: "Preto hovorím ti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje."(Lukáš 7,47). Jedným dychom opakuje, že jej hriechy sú odpustené za to, akú nezvyčajnú a nesebeckú lásku mu preukázala. Už ste niekedy uvažovali nad tým, ako priamo je naša schopnosť milovať daného človeka naviazaná na našu schopnosť odpúšťať mu? Podstata toho, čo Ježiš hovorí, je, podľa mňa, dvojaká. Po prvé, naša schopnosť milovať tých, ktorí sa proti nám prehrešili, vyplýva z našej reálnej skúsenosti s Kristom. Po druhé, ak sa nám zdá príliš ťažké milovať človeka, ktorý nám ublížil, pravdepodobne je to preto, že mu odmietame odpustiť. Všimnite si, že hovorím "odmietame odpustiť", namiesto toho, aby som povedal: "sme neschopní odpustiť". Nepochybne existujú aj extrémne prípady, ale myslím si, že väčšinou ľudia skutočne vlastnia silu odpustiť akékoľvek hriechy. Takže potom neúspech nášho odpúšťanie zrejme tkvie v nedostatku motivácie či túžby tak spraviť, a nie v našej nemohúcnosti. "Prečo by som mal/a odpustiť svojmu otcovi? Jeho závislosť odrovnala moju mamu a zničila náš rodinný život." "Prečo by som mal/a odpustiť svojmu pastorovi? Zničil moju dôveru." "Prečo by som mal/a odpustiť tým ľuďom, ktorí vyhlásia vojnu nevinným ľuďom?" "Prečo by som mal/a odpustiť svojmu partnerovi, ktorý ma tak nehanebne podviedol?" "Prečo by som mal/a odpustiť svojim rodičom to, že sa rozviedli?" "Ako môžem odpustiť sebe to, že som ten, ktorý ničí dôveru iných, ubližuje ľuďom okolo alebo je proste len príliš slabý a príliš nedokonalý?"

Prečo odpúšťať?

Skutočne existuje jasný teologický dôvod, prečo si vybrať odpustenie. Ježiš zomrel, aby mohli byť naše hriechy odpustené, tak kto sme potom my, že sa rozhodneme neodpustiť iným? Toto by mala byť naša motivácia, však? A hoci vieme, že Biblia toto káže, aj tak si vyberáme neodpustiť. A v nevôli odpustiť, v ktorej zostávame často aj celé roky, postupne nevedomky napájame naše duše jedom a bránime tak radosti, aby sa v nás rozvíjala. Ako hovorí autor a seminárny profesor Lewis Smedes, keď sa zamýšľal nad evanjeliom, zrazu mu bolo celkom jasné, že "odpúšťanie zlých vecí, ktoré nám boli spravené, sa podobá na podstatu kresťanskej skúsenosti" (Forgive and Forget, Harper San Francisco). Dokonca, ako uzatvára, odmietnutie odpustiť je príčinou nepokoja a frustrácie v prvom rade pre toho, komu bolo ublížené. V minulosti, ako píše "bolo odpustenie vnímané ako povinnosť lásky, ktorú dlžíme ľuďom, čo nám ublížili. Objav, ktorý ma celkom ohúril, je, že odpustenie je prínosom a požehnaním predovšetkým pre toho, kto odpúšťa." Nedávne psychologické výskumy skutočne potvrdzujú, že dávanie milosti a slobody iným napomáha osobnej, vzťahovej a sociálnej pohode. Dr. Glen Mack Harnden z Kansaskej Univerzity nadšene prehlasuje benefity odpustenia. "Odpustenie nielenže vytvára priestor pre ľútosť, ale zároveň uvoľňuje toho, kto bol ranený, z pút živeného hnevu, zúrivosti a napätia, ktoré sa následne môžu odraziť vo fyzických problémoch, v podobe kardiovaskulárnych chorôb, vysokého krvného tlaku, a iných psychosomatických ochorení." (Christianity Today, January 10, 2000).

Praktické kroky

Znie to dobre? Tak poďme ďalej: ako teda prakticky odpúšťanie vyzerá? Tu je konkrétny návod procesu odpúšťania.

- Nepotláčaj pocity bolesti, hnevu či hanby. Namiesto toho si tieto pocity priznaj a zaviaž sa niečo s nimi robiť.

- Nezameriavaj sa len na osobu, ktorá ti ublížila, definuj si všeobecný vzorec konkrétneho správania, ktoré tak na teba stále rovnako pôsobí.

- Urob vedomé rozhodnutie nehľadať pomstu a neživiť v sebe pocit neprávosti. Namiesto toho sa rozhodni odpustiť. Tento obrat srdca predstavuje kritický bod procesu odpustenia.

- Sformuluj si logické zdôvodnenia pre odpustenie. Napríklad: Skrze odpustenie mám možnosť byť vnútorne uzdravený/á a pohnúť sa ďalej vo svojom živote.

- Skús o tom, kto ti ublížil, premýšľať inak - vidieť veci z jeho prespektívy.

- Vyrovnaj sa s bolesťou, cez ktorú si prešiel a neprenášaj ju na iných ľudí vrátane toho, kto ti ublížil. Objav, ktorý ma celkom ohúril, je, že odpustenie je prínosom a požehnaním predovšetkým pre toho, kto odpúšťa.

- Vyber si možnosť šírenia dobrej vôle a milosti na iných, hľadaj ich dobro.

- Premýšľaj nad tým, aké to je byť oslobodený od bremena zášti.

- Uvedom si paradox odpustenia: keď uvoľníš niekoho zo zovretia pút neodpustenia, ty sám zakúsiš uvoľnenie a uzdravenie.

Týmto všetkým nechcem povedať, že odpúšťanie je ľahké a pôjde automaticky. Ale, ako poukazuje aj Ježiš, je absolútne nevyhnutné pre naše zmierenie a, vo svetle nedávnych štúdií, je dôležité pre všetkých, aby sme boli schopní oslobodiť sa a znovu sa navzájom objať. A kým sme ešte v procese, nezabudnite odpustiť aj sebe samým.

(Ken Fong)

Nájdenie útechy uprostred žiaľu

Môj manžel bol okamžite mŕtvy pri čelnej kolízii. Ostala som sama s 2-ročným synom a 3-mesačným pestúnskym dievčatkom. Bola som zničená. Môj manžel a ja sme sa v tej dobe veľmi ľúbili a lietali v oblakoch. On práve získal svoju vysnívanú prácu, veril si a bol vzrušený. Naša rodina bola zdravá, šťastná, dychtivo očakávajúca blížiacu sa prosperitu. Po jeho smrti moja duša krvácala, ako keď useknú končatinu. Potrebovala som nejako zastaviť krvácanie. Chytala som sa každej možnosti, ako nájsť útechu. Čítala som množstvo nádherných kníh o žiali, nebi a pokoji, všetko to bol úžasný materiál, ale zdalo sa, že nič z toho nelieči moju ranu. Napadlo mi, že Biblia, rýdze Božie Slovo, bola vždy knihou, ku ktorej som sa obracala, keď som v mojom živote mala problémy. Ale v srdci som zaváhala. Cítila som sa ako zranená ovečka, bezmocná, prežívajúca bolesť, bez nádeje, dokonca bez Pastiera. Časť zo mňa sa Boha bála. Vedela som, že táto tragédia sa stala podľa Jeho zvrchovanej vôle. Ako mu môžem veriť, keď dopustil takúto vec? Keď mu zverím svoj život, bude opäť chcieť, aby sa niečo podobné stalo? Skutočne sa o mňa stará? Takéto temné obavy vo mne bojovali niekoľko extrémne ťažkých týždňov. Ale povedomie o mojej hriešnej prirodzenosti ma však robilo opatrnou voči samej sebe. Boh mi bol verný počas celého môjho života. Dokázal sa mi mnohokrát a rôznym spôsobom. Budem ako deti Izraela, ktorí Ho chválili po zázrakoch, ale len čo prišli skúšky, stavali modly? Modlila som sa, aby posilnil moju vieru a vrátil mi nádej, po ktorej som túžila. Bola som ako muž, ktorý povedal Ježišovi: "Verím, pomôž mojej nevere!"(Marek 9,24).

Obnovenie mojej mysle

Duch Svätý odpovedal pripomenutím dvoch zasľúbení: "Slovo bolo Bohom"(Ján 1,1) a "Viera prichádza z počutia a počutie skrze Božie Slovo"(Rimanom 10,17). Keď som chcela poznať Boha novým spôsobom, poznať jeho úmysly, keď som chcela vieru, aby som verila, vedela som, že jediná cesta, ako môžem byť zmenená, bola obnoviť moju myseľ cez Božie Slovo (Rimanom 12,2). Začala som opäť čítať knihu ev. Jána - knihu, ktorá zdôrazňuje život. Príliš dlhý čas bolo moje srdce a moja myseľ naplnené príbehmi smrti a potrebovala som si pripomenúť, že existuje niečo silnejšie ako smrť. Je to večný život. Prvú noc som otvorila Bibliu a začala čítať, nemohla som sa nabažiť. Bolo to ako jemný balzam uzdravenia a milosť prúdiaca skrz moju dušu. Slová siahali až k môjmu žiaľu, aj k tým najslabším stopám horkosti a bolesti. Božia láska objala moje srdce, a nemohla som prestať plakať, premohol ma Jeho milosťou, silou a vôľou. Všetko - skaza, utrpenie a dokonca život ako celok - mali zrazu svoj význam. Kristove slová ma zachránili od utopenia sa v sebaľútosti, zdvihli ma z jamy, v ktorej som tápala. Spomenula som si, o čom je život (a smrť) - evanjelium. Faktom je, že všetci zomrieme - nikto tomu neunikne. Ale dobrou správou je, že Kristus porazil smrť a keď vložíme svoju nádej do Neho, budeme sa podieľať na Jeho živote. Zmyslom života je teda šírenie tejto správy každej žijúcej bytosti!

Príprava na boj

Smútok je bojové pole a Božie Slovo je zbraňou. Je to meč (Efezským 6,17) - znamená to, že nám pomáha bojovať duchovné boje, počas ktorých, podľa môjho názoru, je zármutok najväčší. Hľadiac spätne na niektoré z mojich pochybností a obáv, vidím veľmi reálny boj s kniežatstvami temnôt. Biblia nám hovorí o tom, že budeme prechádzať rôznymi skúškami viery, je to niečo, s čím sa stretne každý veriaci. Existujú rôzne druhy bojov u rôznych ľudí. Môže to byť neúspech alebo rozvod alebo kríza stredného veku. Akokoľvek je to dokonalé, určite budeme čeliť bojom. A nemôžeme bojovať bez vhodnej výzbroje. Keď bol Ježiš v púšti pokúšaný Satanom, všimnime si, akú zbraň si zvolil (viď Matúš 4,1-11). Satan použil Písmo, aby pokúšal Krista! Musíme bojovať ohňom proti ohňu. V duchovnej oblasti, Písmo je tvojou výzbrojou. Židom 4,12 hovorí, "Lebo slovo Božie je živé a mocné, a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutia a zmýšľanie srdca." Keď som čítala Bibliu, každá otázka, ktorú som mala, každý strach, každá túžba po význame bola zodpovedaná. Dalo mi to pokoj a porozumenie. Mala som novú nádej a pokoj, ktoré nemohli prísť z iného zdroja. Očividne nie som jediná, ktorá to takto cíti. Podľa Grief Share.org služby, ktorá pomáha ľuďom, ktorí stratili niekoho milovaného, sú ďalší: "Viem, že existuje veľa kníh, a ľudia mi ich dávali kopy, ale myslím si, že najlepšou knihou je Božie Slovo," povedal Bruce, vdovec. A Dr. Norman Peart píše, "Počas obdobia žiaľu a ťažoby, čas strávený pri Božom Slove je skutočne dôležitý, je to vyšší level, pretože ste vtedy viac otvorení tomu, čo On hovorí a čo ste si nikdy predtým nevšimli. Ste v situácii, keď každé slovo niečo znamená, každé slovo môže byť životom alebo smrťou." Špeciálne v čase, keď smrť prevláda v mysli, je dôležité plniť ju slovami života a svetla. Biblia je knihou života a Ježiš je svetlom pre ľudí. Ježiš povedal: "Zlodej prichádza len, aby kradol, zabíjal a ničil, ja som prišiel, aby život mali a hojne mali."(Ján 10,10).

Plán akcie

Keď nevieš, ako máš ovládať meč Ducha, je čas naučiť sa to. Samozrejme, keď si nikdy nečítal Bibliu, nevieš ako začať. Keď si ju prestal čítať kvôli zármutku, začni s knihou ev. Jána a pokračuj čítaním Nového zákona až po 3 listy Jánove. Potom čítaj Žalmy a Príslovia. A potom začni s 1. Knihou Mojžišovou. Keď nájdeš pasáž, ktorá ti pomáha, čítaj ju niekoľko krát viacero večerov za sebou. Toto je spôsob ako meditovať nad Písmom. Alebo ste možno takí ako ja. Čítate Bibliu a poznáte ju. Aj tak, čítajte to opäť. Božie Slovo je živé (Židom 4,12) a vaše oči uvidia nové pravdy v každom čase pri čítaní. Nezabudnite nájsť pasáže, ktoré vás zvlášť oslovujú a meditujte nad nimi. Dokonca sa môžete niektoré z nich naučiť naspamäť. Keď ste zahorknutý alebo nahnevaný na Boha, je to v poriadku. Čítajte Bibliu a nájdete odpovede, ktoré hľadáte. Boh rád počúva naše otázky. Pouvažujte nad slovami Jeho vlastného Syna, keď zomieral mučivou smrťou. "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?"(Matúš 27,46). Ježiš kričal v úzkosti tak, ako tí, ktorí zažili smútok a bolesť smrti. Biblia hovorí: "Pros, a bude ti dané, hľadaj a nájdeš, klop a bude ti otvorené."(Matúš 7,7).

(Sabrina Beasley)