Naša  záchrana  je

Millosť vyučujúca/J.F.Strombeck

Kapitola 3

Milosť za milosť

Je dôležité nielen to, aby sme poznali význam milosti, ale je potrebné poznať aj mieru, podľa ktorej milosť vstu­puje do života veriaceho. Toto má zásadnú dôležitosť ako pozadie, na ktorom môžeme porozumieť vyučovaniu milosťou. V predstavách mnohých je milosť iba prostriedkom, kto­rým Boh odpúšťa hriechy; neuvedomujú si však, že milosť je spôsob, akým Boh jedná s človekom, ktorý prijal Krista, a to nielen tu v časnosti, ale i počas celej večnosti. Táto zjednodušená predstava a nedostatočné učenie o plnosti milosti napáchali veľa zla. Nízka úroveň kresťanského života v prítomnej dobe je z veľkej časti dôsledok nedostatočného pochopenia milosti. Všetky mylné predstavy mnohých, že zdôrazňovanie milosti by znamenalo povolenie hrešiť, by sa rýchle rozplynuli, keby bola milosť vyučovaná a chápaná vo svojej plnosti. "Milosť a pravda sa stala skrze Ježiša Krista"(Ján 1,17). Pravda neodlučiteľné súvisí s milosťou. Je výsledkom milosti, lebo to, čo Boh koná, je milosť a to musí byť i pravdou. Iba keď milosť vstúpi do každej fázy života veriaceho, môže byť v ňom pravda. "A z jeho plnosti sme my všetci vzali, a to milosť za milosť "(Ján 1,16). Je to milosť za milosť, ktorá odstraňuje bázeň a dáva istotu, stabilitu a usmernenie nášmu životu. Už bolo povedané, že to bolo milosťou Božou, že Ježiš, spasi­teľná všetkým ľuďom. V dôsledku tohto pôsobenia milosti, každý človek môže byť spasený; ale iba tí sú spasení, ktorí uveria. Spasenie je z milosti, ale skrze vieru. "Lebo ste milosťou spasení, skrze vieru"(Ef. 2,8). Keďže spasenie má tri aspekty - vyslobodenie z trestu za hriech, z moci hriechu a z prítomnosti hriechu - sú aj tri aspekty milosti. Milosť dáva postavenie pred Bohom, poskytuje všetko potrebné k pozemskému, každodennému životu a budúci vek bude svedkom prenesmierneho zjavenia milosti.

Z milostí postavenie pred Bohom

Toto je to prvé dielo milosti a je plne dokonané v okamihu, keď hriešnik uverí v Ježiša Krista ako v toho, ktorý na jeho mieste uspokojil požiadavky Božej spravodlivosti. Uvedieme iba niektoré z vecí, ktoré tvoria postavenie veriaceho a sú uskutočnené Jeho milosfou. Je napísané, že v Kristu "máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti"(Ef. 1,7). Všetci, ktorí uverili, sú "ospravedlňo­vaní zdarma, Jeho milosťou, skrze vykúpenie v Kristu Ježišovi"(Rim. 3,24). Pre svoju neposlušnosť a vzburu v záhrade Eden sa ľudské pokolenie stalo nepriateľom Bohu. Zmierenie sa stalo skrze smrť Ježiša Krista, ktorú On okúsil milosťou Božou. "I vás, ktorí ste boli kedysi odcudzení a nepriatelia mysľou v zlých skutkoch, teraz zmieril jeho ľudským telom skrze smrť"(Kol. 1,21-22). Tieto a všetky ostatné skutočnosti, ktoré tvoria postavenie veriaceho pred Bohom, sú - podľa Slova Božieho — priamo alebo nepriamo dané milosťou...→

Byť svedkom

Pán Ježiš sa pred svojim nanebovstúpením rozprával so svojimi učeníkmi. Ich rozhovor bol nasledovný: "Keď boli spolu, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali zasľúbenie Otcovo - o ktorom tak im riekol počuli ste odo mňa, totiž že Ján krstil vodou, ale vy o niekoľko dní budete pokrstení Duchom Svätým. A oni, tam zídení, spýtali sa Ho: Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael Odpovedal im: Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme. Len čo to povedal, vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí"(Sk. 1,4-9).

Situácia, či stav vecí

Je to len krátky čas od toho, čo učeníci prežili niekoľko veľmi, ale veľmi rušných a vzrušujúcich dní. Po v krátkosti si pripomeňme. Po pokojných dňoch vyučovania, zabezpečenia a starostlivosti zo strany Pán Ježiš Kristus, teraz odrazu Jeho zatknutie. Hoci ho predpovedal predsa sa im to zdalo byť hrozné a uviedlo ich do strachu a pochybnosti. Krátky, ale krutý proces vypočúvania a k tomu ešte aj hrozná a potupná smrť, ich Pána do ktorého vkladali všetku nádej. Ešte sa z toho všetkého dobre nespamätali, už ich prekvapila správa o z mŕtvych vstaní. Ešte viac ich prekvapil sám Pán Ježiš Kristus keď sám živý vstúpil medzi nich do uzamknutej miestnosti. Nuž a opakované stretnutia rýchlo navracali nádej, nádej v to čo On prišiel založiť tu na zemi. Založiť svoje kráľovstvo. Ani si nevšimli to, že vlastne práve teraz Ho Izrael ako celok, ako národ odmietli. V nich ešte vždy vrela túžba po založení toho prečo On sám prišiel. Otázku, ktorú Mu položili iste prezentovala túžbu viacerých z izraelského národa. Predstavy Božie sa však tu diametrálne rozchádzali s predstavami ľudí. Hoci ľudí Bohu milých. Odpoveďou im bolo v láske a v milosti to čo začalo veľkým: ALE. To veľké "ale" neodmieta, ani nezavrhuje, ani nezazlieva, ani nevyčituje, iba odďaľuje a upresňuje Boží zámer a plány. To veľké ale znamená nový začiatok. Začiatok v novej Božej réžii. Nie je teraz zrelý čas na detaily, tie prídu o 40-50 rokov neskôr, cez miláčika Jána vo zvláštnom zjavení, či odhalení.

Ale

Vám už niekto odpovedal tak, že začal slovom "ale"? Iste ste ihneď pochopili, že nedostanete odpoveď podľa vašich želaní, prianí a predstáv. To bolo asi aj veľmi jasne samotným učeníkom. To "ale" má však veľké opodstatnenie - Sám nebeský Otec to takto chce a tak si to praje. Dokonca je tu možné pochopiť to, že kráľovstvo a vláda Pána Ježiša Krista bude, ale začne obetavou a tvorivou činnosťou. V prvom momente si uvedomili to "ale." Tu si treba uvedomiť, všemohúci Boh, Darca života, lásky a milosti na to má plné právo. To si snáď jasne uvedomujeme aj my pri čítaní a zamyslení sa nad tým slovkom "ale." Učeníci ešte nemali čas sa zamyslieť a jedným dychom počuli ďalšie slová: "Prijmite moc Ducha Svätého" Nuž o tom treba vedieť aj viac. Oni vedeli, že ako budú pokrstení Duchom svätým. Počuli príkaz a posluchli. Spolu zotrvali v Jeruzaleme a čakali, že dostanú to čo im Otec nebeský prisľúbil. Neskôr sa zakúsili, že je to duchovná moc. Moc, ktorá im dáva nebývalu schopnosť, vykonať Božie ciele a Božiu vôľu. Duchovný stav, ktorý vedie do poslušnosti a dáva moc konať skutky podľa Božích príkazov. To je a bolo čosi konkrétne a prejavujúce. S takou stálosťou a istotou sa taký prejav a v takom rozsahu ešte nekonal. V SZ to bolo, ale nie v takom rozsahu a stálosti. Ľudia touto mocou vybavení začali evanjelizovať a súčasne budovať nebeské kráľovstvu tu na zemi. Pri čítaní tohto odseku Písma sa môžeme zamýšľať a poučiť sa od učeníkov. Títo ľudia sú pre nás "pionierské vzory," prototypy, tak ich budeme sledovať a sa z nich sa poučíme. Doposiaľ to takto ešte nebolo. Príklad, ktorý treba nasledovať, ale aj dobre poznať. Boh pre svoje zámery človeku dáva duchovnú výzbroj, či schopnosť. Je to schopnosť pre konkrétnú činnosť. Ap. Pavol k tomu hovorí: "V Ňom aj vy, keď ste počuli slovo pravdy - evanjelium o svojej spáse - a uverili ste v Neho, boli ste spečatení zasľúbeným Duchom Svätým, ktorý je závdavkom nášho dedičstva, aby sme ako Jeho vlastní boli vykúpení na chválu Jeho slávy"(Ef. 1,13,14). Človek z milosti dostáva vieru, vieru v istotu spasenia. Má v sebe pečať a inak ani svedčiť nemôže, iba takže je isto milosťou a dielom vykúpenia spasený pre večnosť s Pánom Ježišom Kristom. Keby inak svedčil, alebo hovoril musí cítiť rozpor vo svojom vnútri, musí cítiť, že klame a nehovorí pravdu podľa Božieho poriadku. Človek nespasený to má zas opačne, ale obyčajne o tom ani nevie a preto hovorí iba neisto, nie jednoznačne, alebo iba všeobecne. V čase pozemského pôsobenia, už takéto niečo ľudia vedeli a aj vyznávali. Napr. "Marta mu odpovedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň"(Jn. 11,24). Ďalej tiež hovorí: "Lebo skrze Neho obaja máme prístup k Otcovi v jednom Duchu"(Ef. 2,18). Duch svätý dáva priamy prístup k trónu milosti, k nebeskému Otcovi. Duch svätý zjednocuje a odstraňuje národnostne a rasové rozdiely - to ap. vysvetľuje o niekoľko veršov pre týmto citovaným veršom. "To Duch teraz zjavil Jeho svätým apoštolom a prorokom,..." Duch svätý dával a dáva zjavenia -  "Vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku..."(Ef. 3,16). Duch svätý dáva vnútornú istotu, istotu viery, silu ducha, ktorý prebýva vo veriacom človeku. "A On ustanovil jedných za apoštotolov, iných za prorokov, zase iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov,..." Duch, ktorý aj určuje náplň činnosti, či povolania. Uvedomme si rozdiel medzi zamestnaním a povolaní, ktoré má určenú náplň Duchom svätým. On dáva silu a moc aj schopnosti, ktoré majú rastúcu tendenciu. Týchto päť bodov ešte zďaleka nedávajú vyčerpávajúcu odpoveď čo všetko dáva Duch svätý. Ale aj to je niečo, čo spôsobuje pohnutie mysle. Jeden kazateľ pri podobnej téme, ktorú preberal s mladými ľuďmi zažil takúto príhodu: Cez prestávku k nemu pribehla dievčina, ktorá ho poprosila, aby s ňou prešiel na miesto kde, by ich iní nepočuli a nerušili. Keď sa vzdialili, položila mu otázku: "Keby som sa teraz obrátila, obdržala by som dar Ducha svätého? A potom by som musela prestať spávať so svojim priateľom?" Odpoveď znela: "Áno správne si to pochopila, tak by to iste bolo a muselo byť." Dievčina sa zarmútila a povedala: "Tak to teraz radšej nie!" Zamyslene a smutná odišla. Iná príhoda: Kazateľ mal na tú istú tému inú skupinu mladých. Po skončení pribehla k nemu dievčina celá nadšená a s otázkou mu strčila snubný prsteň pod nos: "My sme sa s priateľom práve tento týždeň zasnúbili. Chceli by sme v čistote a zdržanlivosti vydržať až do svadby. Keby sme sa teraz obaja obrátili, svoj život odovzdali Pánu Ježišu Kristu, dostali by sme moc Ducha svätého, ktorý by nám v tom pomohol?" Odpoveď znela pozitívne s doplnením, aby sa potom neustále modlili a prosili o moc a vedenie Ducha svätého v mene Pána Ježiša Krista. Ukončenie toho tábora bolo veľmi radostné a požehnané. Takýmto zamýšľaním sa stáva živé a účinné čítanie Slova Božieho, keď k nemu priložíme celé srdce a celú myseľ. Súčasne je to vyjadrenie lásky voči Bohu. Pokračujme ďalej so zamyslením sa hlavne nad 8. veršom, ktorý v nás vzbudil, možno najväčšiu pozornosť a záujem. Možno sme si ho vybrali práve preto počiatočné a vzrušujúce "ale."...→

(Zmena a Rast)

Znovuzrodenie

"...musíte sa narodiť znovu..."(Jn. 3,7). Slovíčko "musíš" nemáme veľmi radi, hoci ho často používame v bežnom živote. Ak sa ušpiníš pri práci a chceš byť čistý, sa umyť. Ak si hladný a nechceš zomrieť od hladu, sa najesť a pod. To platí aj v tomto dôležitom rozhodovaní. Ak chceš vidieť kráľovstvo Božie a žiť v ňom, sa do neho narodiť. Preto, že si sa už raz narodil, a si v stave, ako nám svedčí Biblia: "že si mŕtvy vo svojich vinách a hriechoch"(Ef. 2,1) - musíš sa narodiť znovu, ak chceš žiť v kráľovstve Božom. Presnejší preklad hore uvedeného citátu je: "Musíte byť narodení znovu." Tak ako ani jedno dieťa sa nenarodilo zo svojej vlastnej vôle, tak isto aj duchovné narodenie je celé dielom Ducha Svätého. Život sami sebe dať nemôžeme a dokonca ani nevieme, ako sa to udeje. "Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha, že nevie odkiaľ prichádza a kam ide"(Jn. 3,8). Môžeme však pripraviť priaznivé podmienky pre prijatie nového života. Celá záležitosť v prijatí nového života má aj ľudskú stránku, o ktorej sme hovorili v predchádzajúcich kapitolách. Videli sme, čo musí urobiť človek. Musí sa obrátiť, a aj toto obrátenie, aby bolo životodarné, musí spôsobiť Duch Svätý. A to ďalšie, ako sme spomenuli, je už celkom záležitosť Ducha Svätého. "Ale všetkým, ktorí Ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno, ktorí ...z Boha sú splodení"(Jn. 1,12-13). Ak som prijal Boží plán záchrany, činil som pokánie a uveril v Pána Ježiša Krista, narodil som sa do nového života. Tento prechod zo smrti do života prežívame celkom prirodzene a normálne. Nech nikto nečaká nejaké duševné extázy, alebo "vytrhnutie" alebo iné neprirodzené citové prejavy. Tento prechod zo smrti do života sprevádza často iba úprimná vďačnosť Bohu a radosť zo spasenia, ale aj úľava a pokoj. Narodil som sa do nového života. Čo to vlastne pre mňa znamená? Čo sa to so mnou stalo? Na začiatku sme spomínali, ako si chodil a hľadal uspokojenie svojej duše. Chodil si hnaný žiadosťami svojho tela, žiadosťami očí, pýchou života, ovládaný kniežatstvami a mocnosťami a svetovládcami temností a duchovnými mocami zlosti (Ef. 6,12). Hnaný nenásytnou žiadosťou. Tvoj život bol takto poznačený pýchou, nenávisťou, nespokojnosťou, hnevom a rôznymi žiadosťami tela. V tomto stave si kráčal v ústrety večnej smrti a ani si netušil, že v tomto stave si "mŕtvy vo svojich vinách a hriechoch"(Ef. 2,1). Snáď si sa chvíľami snažil aj niečo opraviť, avšak výsledok bol ešte žalostnejší ako predtým. Možno boli aj dni, o ktorých sa dá povedať, že boli pekné, ale len do času, lebo všetko sa zase obrátilo na zlé. Prišiel však deň, keď si počul, že je možnosť zmeny v tvojom živote a ty si bol ochotný počúvať. Bol to hlas Boží, ktorý ťa volal ku pokániu. "Boh nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli ku pokániu"(2.Pt. 3,9). V tejto radostnej správe sa nejednalo o opravu starého života, ale o zrodenie nového života. Ten starý, jeho túžbami a vášňami, treba pochovať: "Vediac to, že náš starý človek je spoluukrižovaný, aby bolo zmarené hriešne telo"(Rím. 6,6). Za tvoje hriechy, za tvoj starý život, ktorý si teraz pochoval, zomrel Ježiš Kristus a tak zaplatil požadovanú sumu za tvoje hriechy a teraz platí aj o tebe: "Pohrobení sme tedy s Ním skrze krst v smrť, aby sme ako Kristus vstal z mŕtvych, slávou Otcovou, tak aj my chodili s novom živote"(Rím. 6,4). Ježiš Kristus na kríži nezomieral za lepšieho, ale za nového človeka. "Takže ak je niekto v Kristu, je novým stvorením, dávne pominulo a hľa, všetko je nové"(2.Kor. 5,17). To staré sa opraviť nedalo, narodil si sa znovu. Si občanom Božieho kráľovstva. "Lebo naše občianstvo je v nebesiach"(Fil. 3,20). Tvoj rozum, cit a vôľa poslúchajú teraz Ducha Božieho, ktorý si urobil v tebe svoj chrám (1.Kor. 6,19). To, čo Adam stratil - schopnosť rozumieť duchovným veciam - sa ti vrátilo. Ako telesný človek si duchovné veci nechápal, bol ti bláznovstvom (1.Kor. 2,14), ale teraz si dostal Ducha Božieho, aby si vedel, čo všetko ti je darované od Boha (1.Kor. 2,12). Takže, čo stratil Adam tým, keď Duch Boží odišiel od neho, dielo vykúpenia a očistenia od hriechov spôsobí zase to, že Duch Boží sa vráti do nás. "Boh, ktorý dáva svojho Svätého Ducha do nás"(1.Tes. 4,8). To je tá znovuzrodzujúca moc - Duch Boží v nás. On nás vodí v ďalších dňoch života a pôsobí mnoho nových vecí v nás a skrze nás. "Sám ten Duch spolu svedčí s naším duchom, že sme deťmi Božími, lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími" - "Ale ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete žiť" - "ale vy nie ste v tele, ale v Duchu, akže Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, ten nie je Jeho," - "a jestli Duch Toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, prebýva vo vás, tak tedy ten ... obživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás"(Rím. 8,9-16). Otvorilo sa ti nesmierne bohatstvo duchovných darov nebeského kráľovstva, večného života, a to všetko zadarmo (Rím. 3,24). Je to dar Boží. Kúpený si však za veľkú cenu, (1.Kor. 7,23). Nikdy sa viac neobzeraj, ak si položil ruku svoju na pluh (Lk. 9,62) a bež svoj beh o závod (1.Kor. 9,26), ku tomu dňu, keď skončí život tohto tela, tela, ktoré sa už zachrániť nedá a oblečieš si nové, oslávené telo, príbytok to prichystaný aj pre teba v nebesiach (Jn.14,2). A čo ďalej? "A tak očistiac svoje duše poslušnosťou pravdy skrze Ducha cieľom nepokryteckého milovania bratstva, vrúcne milujte jedni druhých z čistého srdca znovu splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného, živým slovom Boha a zostávajúcim na veky" - "ako priam teraz zrodené nemluvniatka, žiadostiví buďte mlieka bezo ľsti, Božieho slova, aby ste nám rástli na spasenie," (1.Pt. 1,22-23; 2,2). Všetko, čo si prežil si prijal vierou. Vierou si prijal aj nový rod, ak si činil pokánie a obrátil sa k Pánu Ježišovi. Stal si sa dieťaťom Božím, splodeným súc z Boha. Boh sa teraz pozerá na teba tak, ako by si nikdy nebol nijaký hriech urobil. "Krv Ježiša Krista, Božieho Syna, očisťuje nás od každého hriechu"(1.Jn. 1,7). Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Boh je, ktorý ospravedlňuje (Rím. 8,33). Medzi Bohom a tebou stojí teraz prostredník, tvoj brat a priateľ, tvoj Spasiteľ Ježiš Kristus. Tvoje hriechy sú na dne oceána (Mich. 7,19). Tvoje hriechy sú odpustené. Si prijatý za syna, (Ef. 1,5) - a stal si sa členom nebeskej kráľovskej rodiny. Z tvojej tváre navždy zmizol zármutok, máš sa neustále radovať (1.Tes. 5,16). Zmeny na tebe si všimli aj tvoji priatelia. Tvoja vôľa bude chcieť poslúchať Boha. Veríš Písmu i Slovu, ktoré pochádza od Neho. Zmenou prechádzajú tvoje záľuby, náklonnosti a aj ostatné záležitosti každodenného života. Budeš vyhľadávať spoločenstvo druhých kresťanov, budeš mať rád Bibliu. Budeš sa rád modliť a tak všetky oblasti tvojho života prekonajú veľkú zmenu. Prežívaš pokoj duše, pokoj svedomia a pokoj s Bohom. Aj cez všetky starosti a problémy, ktoré ešte prídu, môžeš prežívať hlbokú radosť. Stal sa z teba nový človek, si úplne niekto iný. PREŽIL SI ZNOVUZRODENIE? A to, čo si práve prežil, je Ježišov krst Duchom Svätým. On ťa spojil s cirkvou - Svojím Telom. "Lebo v jednom Duchu my všetci sme pokrstení v jedno telo ... všetci sme napojení v jedného Ducha"(1.Kor. 12,3).

(Zmena a Rast)