Naša  záchrana  je

Poznanie a poslušnosť/Mikuláš Zavilla

Poznaním k poslušnosti

Stretli ste sa už s názorom, že bývalí žiaci povedali učiteľovi, že mal byť ešte prísnejší, ešte náročnejší, "akým bol?" Možno, že ste k takému poznaniu prišli aj samy. Na základe životnej skúsenosti, na základe poznania prichádzame k názorom, ktoré sme predtým vôbec nemali, alebo neuznávali. Tejto zmene hovoríme aj dozrievanie. U mladých ľudí hovoríme o dospievaní. Nuž náš terajší život má tak mnoho spoločné aj so životom večným, so životom s Pánom Ježišom Kristom. U apoštolov môžeme vysledovať taký to priebeh. Žili v období ešte s platnosťou SZ. V čase keď izraelský národ už vedel, že má prísť Spasiteľ - Mesiáš. On má vládnuť a napraviť beh sveta. Niektorí z nich sa o to intenzívne zaujímali. Napr. v Jn. 1,45 napísané: "Filip našiel Natanaela a povedal mu: "Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone i Proroci, o Ježišovi, Jozefovom synovi z Nazareta." Z týchto slov je samozrejmé isté, že menovaní dôsledne študovali v tom čase už celú existujúcu Starú zmluvu. Nielen to, ale oni HO úprimne hľadali. Najprv sa pridali k Jánovi krstiteľovi, aby preskúmali kto je a čím je. A práve táto ich aktivita ich priviedla k Pánovi Ježišovi. To vyplýva so slov z citovaného textu. Pre nás teraz nie sú zaujímavé podrobnosti okolo tohto diania. Pre nás je teraz ich nepopierateľná aktivita príkladom. Tá sa skladala z dôsledného štúdia a z fyzického nasadenia, v hľadaní. Ak sa im niekto pozdával, že to by mohol byť Spasiteľ. Tak išli k nemu, aby ho lepšie spoznali. Najprv šli k Jánovi. Potom im Pán Boh túto iniciatívu požehnal tak, že sa mohli oboznámiť s Pánom Ježišom a zistiť kým je i kto je. Toto by k nám malo mocne prehovoriť. Malo by nám byť výzvou k usilovnému a poctivému štúdiu Písma svätého a prípadne k aktivitám kde môžeme skúmať život Pána Ježiša a spoznávať Krista. Nešlo to bez počiatočných pochybností a ťažkosti. Tie však počas dlhodobého nasledovania prerástli v istotu. S tým môžeme s istotou aj my počítať. Učeníkov sa jedneho krásneho dňa, že Pán Ježiš: "Opýtal sa ich: "A vy ma za koho pokladáte?" Šimon Peter odpovedal: "Ty si Kristus, Syn živého Boha." Ježiš mu odpovedal: "Blahoslavený si, Šimon, syn Jonáša, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tej skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Dám ti kľúče od nebeského kráľovstva; čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi." Vtedy učeníkom prikázal, aby nikomu nehovorili, že on je Kristus."(Mt. 16,15-20). Istota poznania viedla ešte ďalej. Peter, hovorca za všetkých ešte v Jn. 13,36-38 povedal to: "Šimon Peter sa ho opýtal: "Pane, kam ideš?" Ježišmu odpovedal: "Kam ja idem, tam teraz so mnou ísť nemôžeš. No pôjdeš za mnou neskôr!" Peter mu povedal: "Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život za teba položím!" Ježiš mu odpovedal: "Život za mňa položíš? Amen, amen, hovorím ti, kohút ešte ani nezaspieva, a ty ma tri razy zaprieš!" Ľudské úprimné dobre odhodlanie. Peter pozná Pána Ježiša, ale Pán vie viac. On človeka aj podporí v ťažkej situácii. To je pre nás ohromné poznanie, ktoré aj nás vedie do istoty, žiť vo viere, ba viac v dôvere s Pánom Ježišom. Pretože keď všetko zvážime, čosa udialo cez človeka a s človekom tak môžeme len žasnúť a byť povďačný za toto obdivuhodné jednanie Božie s človekom...→

Pád ľudstva

Boh vytvoril perfektný svet - raj bez nevľúdneho počasia, mrazu, bleskov, sucha, krupobitia, bez smrti, bez rozpadu ľudských tiel. Muž so ženou však neposlušnosťou vpustili smrť a ničenie do sveta a zmenili podstatu ich bytia a udalostí sveta spôsobiac, že hnev Boží bude pred ich očami. Táto neposlušnosť a jej dôsledky boli predurčené od počiatku. Zlo však existovalo ešte predtým, datujúc ho od pádu Satana (medzi Gn.1,31 - Gn. 3,1) a my o ňom nevieme a nepotrebujeme vedieť podrobnosti. Boh však posiela svojho Syna, ktorý nesie trest za náš hriech zakorenený v Adamovi. So zmrtvýchvstaním Boh víťazí a človek môže byť obnovený k životu skrze vzkriesenie.

O hadovi

Genesis 3 predstavuje prvý výskyt satana v Písme, vraviac nám ako pracuje skrze hada pri pokúšaní Evy. Nepriateľ je nazvaný ľstivý , z hebrejského arum. Táto vlastnosť sama o sebe nie je zlá, kedže rovnaký výraz sa prekladá aj ako opatrný v Prísloviach 12,16. Je to schopnosť vychádzať s ľuďmi obozretne. Je to vlastnosť, ktorá môže byť použitá k dobru aj, v Satanovom prípade, k zlu. Satanova ľstivosť je zjavná v tom, že nevystupuje ako zjavný protivník, ale radšej spochybňuje Božiu dobrotu. Dopytuje sa Evy spôsobom, ktorý vykresľuje Boha ako prísneho a panovačného. S jemnosťou spochybňuje povesť Božieho nariadenia a robí ho neistým, nerozumným a vťahuje ľudí do hriechu. Satan v podstate Eve povedal: "Je to naozaj tak, že vás Boh obmedzil využívať toto miesto? Nevyzerá to, že vás má rád a je k vám dobrý. Niekde sa stala chyba." Dnes na nás skúša Satan rovnakú taktiku, takže buďme opatrný, aby nás nezviedol a neuposlúchli by sme radu Božiu.

- Zj 12,9: "Veľký drak, starý had, nazývaný diablom a satanom, zvodca celého sveta, zvrhnutý bol na zem a jeho anjeli s ním."

Má schopnosť nadobudnúť iný vzhľad:

- 2.Kor. 11,14: "A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla."

- Jn. 13,27: "A po tom kúsku chleba vošiel do Judáša satan."

O strome poznania dobra a zla

(MacArthur): Na samom strome nebolo nič magického. Pre zákaz jesť zo stromu poznania nie je uvedený žiadny iný dôvod ako že šlo o skúšku. Keď však človek pojedol z jeho ovocia, hoci mu to Boh zakázal, skutočne získal poznanie zla, lebo zlo môžme definovať aj ako neposlušnosť voči Bohu. Človek tak poznal čo je dobré aj zlé - nie však vďaka svätej vševedúcnosti, ale z vlastnej skúsenosti.

(Piper): Strom reprezentoval nezávislosť od Boha. Nie je nič zlé na poznaní dobra a zla (Gen. 3,22). V príbehu stvorenia mať poznanie dobra a zla znamená nárokovanie si nezávislého práva na rozhodovanie o tom, čo je dobré a čo zlé, pravé a falošné, krásne a škaredé. Bolo to správne, aby túto schopnosť mal iba Boh, nie človek. Boh vedel, že to bude úplne devastujúce pre človeka prestrihnúť šnúru závislosti na Bohu a nárokovať si poznanie dobra a zla pre seba.

O nevyhnutnosti pádu

Asi to niekoho urazí, keď sa povie, že Boh si želal tento pád, ale ako inak nazvať Jeho povolenie, ktorý mal moc tomu zbrániť a do ktorého rúk bola celá vec položená ako jeho vôľu? Zároveň nie je nič tak nevhodné ako tvrdenie, že Boh stvoril človeka za účelom uvedenia ho do stavu neistoty a pochybností. Tvorca však predurčil budúci stav človeka.

Príklady ako Pán Boh riadi hriech:

- Gen. 20,6; 2.Kron. 18,22; 2.Kron. 25,20; Pr. 16,4 - k akému účelu? Aby bol Kristus vyvýšený!

- Kol. 1,16: "lebo v Ňom bolo stvorené všetko, čo je na nebesiach aj na zemi, viditeľné aj neviditeľné: tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnárstva, všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho."

O zle pred pádom

Mnoho ľudí je prekvapených, že Mojžiš vyrozpráva príbeh pádu človeka do večného zatratenia po popude satana, ale ani slovom nevysvetľuje ako sa pokušiteľ sám vzbúril voči Bohu. Vynecháva pád satana, aby nás poučil o tom ako spadol Adam svojou vlastnou vinou.

(Piper): Malé vodítko k tomu ako mohol zhrešiť satan: "že anjelov, ktorí si neuchránili svoje panstvo, ale opustili vlastný príbytok, drží v tme vo večných putách pre súd veľkého dňa"(Júda 1,6).

O pokúšaní Evy

Keď žena videla. Tento nečistý pohľad Evy, nakazený jedom žiadostivosti bol poslom a svedkom nečistého srdca. Predtým sa mohla pozerať na strom s úprimnosťou, že žiadna túžba jesť z neho neovplyvňuje jej myseľ. Viera, ktorú mala v slovo Božie, bola tým najlepším strážcom jej srdca a všetkých jej zmyslov. Ale potom čo sa jej srdce odklonilo od viery a od poslušnosti slovu, nakazila seba a svoje zmysly a skazenosť sa rozšírila do všetkych častí jej duše a tela.

O povahe hriechu

Nevera bola koreňom ich zlyhania; práve tak ako viera samotná nás zjednocuje s Bohom. Preto pretiekla ambícia a pýcha najprv u ženy a potom u jej muža povýšiť sa na Boha. Taktiež ich zrádza obrovský nevďak sám.

O načasovaní pádu

Toto stanovisko bolo celkom všeobecne prijaté, že to bolo v deň ich stvorenia. Z rozprávania Mojžiša môžme usúdiť, že si dôstojnosť dlho nezachovali; hneď ako dorozpráva o ich stvorení, prechádza bez zmienky hocičoho iného k ich pádu.

O naznačení záchrany

(MacArthur): Toto "prvé evanjelium" prorocky hovorí o výsledku bitky, ktorá začala v záhrade medzi satanovým potomstvom (neveriacimi) a Eviným potomstvom (Kristus s veriacimi). Uprostred kliatby zažiari správa o nádeji. Ženin potomok nazvaný "ono", je Kristus, ktorý jedného dňa hada porazí. Satan bude schopný iba rozdrviť Kritovu pätu (donúti ho trpieť), zatiaľ čo mu On rozdrví hlavu...→

(Zmena a Rast)

JEŽIŠ JE CESTA DO NEBA

Jedno staré rímske príslovie hovorí: "všetky cesty vedú do Ríma." Tak sa chceli rimania pochváliť ako veľká ríš sú, že vojaci dobývajú nové územia a týmto stavia cesty ďalej od Ríma. Ako je tomu dnes? Všetky cesty dnes vedú do Bruselu..., možná ak zháňate dotácie a pod! U Jána 14,6 Ježiš hovorí: Ja som cesta! Každý z nás hľadal nejakú cestu. Ak to neviete kde to je, tak musíte nahliadnuť do dobrej mapy, podrobnej mapy, alebo ste použili GPS..., a alebo keď všetko zlyhá, tak sa musíme pokoriť a opýtať sa na cieľ vašej cesty. Nestalo sa vám, že mapa aj GPS zlyhala a vy ste nevedeli kadiaľ ďalej? Sú takí, ktorí dnes to staré príslovie zmodernizovali a hovoria: všetky cesty vedú k Bohu... na koniec. Tak prečo z toho robíte takú vedu? Proste Boh je na vrchole hory a všetky cesty, ktoré vedú nejakým spôsobom nahor nás k Nemu nakoniec dostanú! Je to pravda? Taký obraz neexistuje, to potom by ste tiež mohli povedať: všetky huby sú jedlý! Tak nerobte z toho vedu. Dajte to na na panvicu, potom na stôl a moc nedbajte, žiadne atlasy húb a rady, proste verte, že sú jedlý a bude to tak. Len hlúpy človek predsa takto koná. Áno všetky sú jedlý, pravda, ale niektoré len raz. Potom umrieš alebo v najhoršom si budeš pamätať ten deň a komplikácie týmto spôsobené do konca svojho života. To predsa nechceme. My chceme ísť po ceste, ktorá nás dovedie do cieľa. Chceli sme dnes tu byť tak sme zvolili tú správnu cestu, ktorú buď už poznáme 14 rokov naspamäť alebo možno niekto je tu tiež prvýkrát. Cieľ ale sa naplnil zvoleniem správnej cesty. Ak by sme vybrali cestu, ktorá mala iný cieľ, tak by sme skončili niekde úplne inde. Ježiš je cesta. On je najlepšia cesta v tomto živote, pretože je tiež najlepším sprievodcom. On pozná život, pozná aj cieľ, takže keď pôjdeš za ním, chybu neurobíš. To nie je stávka, ani nejaký test, ale istota. O tom tu chceme hovoriť - o tom, že niektorí z nás sme takúto istotu nadobudli v živote a len si prajeme, aby si túto cestu zvolili aj ďalšie. Nenútime vás, len zvestujeme, ukazujeme, svedčíme a povzbudzujeme vás, aby ste o tom premýšľali a rozhodli sa slobodne. ON Kristus je cesta do neba. Ak sa chcete dostať do neba, nejde to bez Krista. ON povedal: Ja som dvere do Božieho kráľovstva - obrazné povedané, aby ste sa dostali do budovy nie ako zlodej, tak musíte prejsť dverami. Aby ste sa dostali do Božieho kráľovstva, do neba, musíte si zvoliť Krista. ON Je tá cesta, ktorá tam vedie. Kristus nepovedal: Ja som jedna z mnohých ciest k Bohu, ale Ja som tá cesta. A keď to vyhlásil (mimochodom nikto iný niečo také nemohol povedať) tak to z jeho strany nebola arogancia, obmedzenosť alebo nedostatok súcitu. Bola to pravda - lebo jedine Kristus prišiel z neba, aby zaplatil za naše hriechy. Nasledujete preto Krista a nikdy sa nestratíte.

Príslovia 3,6: "Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky".

Príslovia 3,31: "Nezáviď násilníkovi a nevoľ ani jednu z jeho ciest".

Príslovia 10,29: "Cesta Hospodinova je hradom bezúhonnému, ale záhubou páchateľom neprávosti".

Príslovia 12,26: "Spravodlivý sa odvracia od zlého, ale cesta bezbožných vedie na scestie".

Príslovia 12,28: "Na chodníku spravodlivosti je život, ale cesta odpadnutia vedie k smrti".

Príslovia 13,15: "Dobrý rozum získava priazeň, ale cesta neverných je ich záhubou".

Príslovia 14,2: "Kto sa bojí Hospodina, žije statočne, ale kto Ním pohŕda, chodí nerovnými cestami".

Príslovia 14,7: "Odíď od blázna, aj tak tam nepoznáš rozumné pery".

Príslovia 14,8: "Opatrný múdrosťou chápe svoju cestu, blázon sa svojou hlúposťou oklame".

Príslovia 14,12: "Nejedna cesta vidí sa človeku správnou, ale jej koniec môže byť cestou k smrti".

Príslovia 14,14: "Odpadlík sa nasýti svojimi cestami, ale dobrý človek svojimi skutkami".

Príslovia 15,9: "Cesta bezbožného je Hospodinovi ohavnosťou, miluje však toho, kto sa usiluje o spravodlivosť".

(Zmena a Rast)