Od strachu k viere/Martyn Lloyd-Jones

2. Kapitola

Prorokove rozpaky

(Habakuk 1,12-17, najmä verše 12 a 13)

Je dôležité, aby kresťania nielen čítali noviny a pochopili, čosi z to­ho, čo sa deje vo svete, ale aby rozumeli významu udalostí. V na­šich časoch je Cirkev vystavená veľkým nebezpečiam, a ak nebude opatrná, podobne ako staroveký Izrael môže vstupovať do politic­kých zväzkov v snahe vyhnúť sa práve tomu, o čom Boh rozhodol, že sa má stať. Je dôležité, aby Cirkev neposudzovala veci politicky, ale aby sa učila vysvetľovať ich duchovne a chápať ich vo svetle Bo­žích pokynov. To, čo sa prirodzenému človeku javí ako nehoráznosť a dokonca katastrofa, môže byť prostriedkom, ktorý si Boh používa na to, aby nás upravoval a obnovil do správneho vzťahu k Nemu. Nesmieme preto robiť unáhlené závery.

Dôležitosť správneho prístupu k veci

Väčšina problémov a zmätkov v kresťanskom živote pochádza z toho, že chýba správny prístup k veci, metóda. Oveľa dôležitejšie než hotové odpovede na jednotlivé problémy je to, aby sme vedeli k veci pristupovať správnym spôsobom. Ľudia spravidla chcú na konkrétnu otázku jasnú odpoveď, ale Biblia nám nie vždy dáva to, čo v tomto ohľade žiadame. Avšak učí nás metóde. Sme náchylní upadať do zmätkov a robiť nesprávne závery, keď sa stane voľačo nečakané a keď Boh s nami nakladá zvláštnym, nezvyčajným spôso­bom. V 73. žalme sme vyučovaní, ako je nebezpečné, keď sa ponáhľame s nepremysleným názorom. Žalmista pri pohľade na isté zlá vykríkol: "Nuž teda je to daromné, že čistím svoje srdce od zlého a umývam svoje ruky v nevine!" Či to teda malo zmysel, byť náboženským? Ale náhle sa spamätal; pokračuje: "Keby som takto hovo­ril..." uvedomujúc si, že vyriekol nerozumné slovo a vlastne začal hovoriť skôr než premýšľať. V každej takejto situácii musíme zistiť, aký je správny spôsob ko­nania. Problém môže byť osobný; môže byť národný; alebo k nám môže prísť ako k občanom sveta v širšej sfére dejinných udalostí. A preto starostlivo preskúmajme tento dokonalý príklad správnej metódy, jeden z mnohých v Biblii.

Opis metódy

1). Zastav sa a premýšľaj. To prvé pravidlo znie: radšej skôr premýšľať ako hovoriť, "...nech je rýchly, keď treba počúvať," hovorí Jakub, "pomalý hovoriť, po ­malý do hnevu."(Jk. 1,19). Naše ťažkosti sú v tom, že sme rýchli ho­voriť, rýchli do hnevu, ale pomalí premýšľať. Podľa tohto apoštola však, prvou vecou je premýšľanie, uvažovanie. Skôr než vyjadríme svoje reakcie, musíme sa podrobiť disciplíne premýšľania. Zdôraz­ňovať to môže sa zdať nadbytočným, ale predsa všetci dobre vieme, že v tejto veci neraz zlyhávame.

2). Vráť sa k prvotným princípom. Ďalšie pravidlo spočíva v tom, že keď začneš uvažovať, nemáš sa vrhnúť hneď na bezprostredný problém. Začni ďalej smerom dozadu. Uplatni stratégiu nepriameho prístupu. Takýto postup je v duchov­nom živote niekedy základne dôležitý, najmä ak nám príde čeliť problému, aký máme aj tu. Treba začať s premýšľaním posunutým ďalej dozadu a k aktuálnemu problému sa priblížiť nepriamo. Najprv si musíme pripomenúť tie veci, ktorými sme si absolútne istí, o ktorých nieto žiadnych pochybností. Zapíš si ich a povedz si: "V tejto nedobrej a nepochopiteľnej situácii, v ktorej sa práve na­chádzam, aspoň tu je pevná pôda." Keď sa pri potulkách močaristou krajinou dostaneš do ťažkostí, vyhľadávaš miesta, na ktoré by si mo­hol stúpiť s istotou, pevnú pôdu. Tak aj v duchovných problémoch: musíš sa vrátiť k večným a absolútnym zásadám. Psychológia tohto postupu je zrejmá, lebo v okamihu, keď si sa vrátil k základným princípom, opúšťa ťa panika. To má veľký význam, uistiť sa v duši faktmi, ktoré sú mimo diskusie.

3). Aplikuj princípy na svoj problém. Keď si toto urobil, môžeš pristúpiť k ďalšiemu kroku. Vlož svoj konkrétny problém do kontextu týchto pevných princípov. Skutoč­nosť je taká, že všetky problémy sa dajú riešiť iba tak, že sa umiest­nia do správneho kontextu. Spôsob ako vysvetliť obťažné miesto v Písme leží v tom, aby sa chápalo v jeho kontexte. Neraz chybne vyložíme význam vety, lebo sme ju vytrhli z jej kontextu; ale keď svoj problém vložíš do jeho kontextu, kontext vo všeobecnosti po­skytne výklad. To isté platí aj o probléme, ktorý ťa práve znepokoju­je.

4). Ak pochybnosť pretrváva, zver problém vo viere Bohu. To nás pri tejto metóde privádza k poslednému kroku. Ak ešte stále nemáš jasnú odpoveď, prines vec na modlitbe k Bohu a nechaj ju u Neho. Tak to urobil prorok (1,12). V texte pred týmto veršom a na začiatku verša ešte stále nemá pokoj, a tak vkladá problém do Božích rúk. Keď máme správnu metódu, môžeme ju použiť pri akomkoľvek probléme; či už sú to predivné a ťažko pochopiteľné cesty Božie v národe, problémy vo svete alebo osobné ťažkosti. Bez ohľadu na zdroj a povahu ťažkostí zastavme sa a premýšľajme, pripomeňme si zásady, uveďme ich do kontextu, a keď nám ešte stále nevzišlo svet­lo, prinesme ich k Bohu a zanechajme ich u Neho...→

Galería obrázkov

Zákon a milosť

1. Zákon ako svedok nevery

- Deut. 31,26-27: "Vezmite túto knihu zákona a uložte ju k truhle zmluvy Hospodina, svojho Boha, a tam bude svedkom proti tebe. Lebo ja poznám tvoju vzdorovitosť a tvrdohlavosť."

- Gal. 3,19: "Čo teda zákon? Ustanovený anjelmi v rukách prostredníka bol pridaný pre prestúpenie, kým nepríde potomok, na ktorého sa vzťahuje zasľúbenie."

- Rim. 5,20: "Do toho ešte popri tom prišiel zákon, aby sa poklesok rozhojnil..."

- Rim. 4,15: "Lebo zákon spôsobuje hnev; ale kde nieto zákona, nieto ani priestupku."

Môžte nedôverovať svojmu doktorovi v srdci, ale nedôvera nie je viditeľná dokiaľ vám nedá predpis a vy ho nezahodíte do koša. Zahodený predpis je viditeľným prestúpením neviditeľnej rebélie. Čiže, keď Pavol vraví v Gal. 3,19, že zákon bol pridaný kvôli priestupkom, myslí tým, že funguje podobne ako predpis od doktora, na ktorom vidíme, kto doktorovi dôveruje a kto nie. Predpísaním poslušnosti viery zmenil zákon skrytú neveru a rebéliu na otvorený priestupok z neposlušnosti. Význam slov, že zákon bol pridaný, aby sa rozmnožil hriech môžme chápať aj inak. Zákon nielenže dáva najavo hriech, ale ho aj rozhojňuje. Rebélia, nepodriadenosť a nevera ľudského srdca sa zvýraznila a rozšírila, keď sa stretla so zákonom. Je to zjavné z Rim. 7,5: "Lebo keď sme boli v tele, hriešne vášne, ktoré vyvolal zákon, pôsobili v našich údoch, aby sme prinášali ovocie smrti." Hriešne náklonnosti srdca sú nielenže odhalené, ale aj rozmnožené. Prečo? Bez Ducha Svätého sú naše srdcia seba-stredné a keď sú úmysly srdca spochybňované a kritizované autoritou, všemožne sa snažia obhájiť. Čiže zákon rozmožil hriech cez zatvrdzovanie sa ľudí a v ich zvýšenej snahe po sebauspokojení. Rim. 7,8: "Ale hriech, keď sa mu prikázaním dostala príležitosť, vzbudil vo mne všelijaké žiadosti..." V tomto prípade sú žiadosti druhom túžby po niečom, keď nedôverujete, že milosť Božia uspokojí všetky vaše potreby. Zákon ponúkal požehnania, ktoré ap. Pavol chcel. Namiesto pokornej dôvery v ich naplnenie cez Božie milosrdenstvo, Pavol preberá striktný program pridŕžania sa zákona pomocou vlastnej morálnej sily, snaží sa požehnanie si zaslúžiť a naplniť tak túžbu osláviť seba.

2. Láska napĺňa Zákon

- Rim. 13,8-10: "Nikomu nič nedlhujte, len to, aby ste sa milovali. Lebo kto blížneho miluje, naplnil zákon. Veď prikázania: nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepožiadaš, a ak je nejaké iné prikázanie, v tomto slove sú zhrnuté: Miluj blížneho ako seba samého. Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je teda láska."

- Mat. 7,12: "Preto čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy; lebo to je zákon aj proroci."

- Jak. 2,8: "Iste, ak plníte kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš blížneho ako seba samého! dobre činíte."

- Mat. 22,36: "Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone? Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci."

Verš Rim. 13,8 nie je predovšetkým o požičiavaní. Je hlavne o splatení toho čo dlžíte. Daní, komu dane patria. Výplaty, komu výplata náleží, atď. Na rozdiel od daní, pôžičiek a úverov láska nemôže byť splatená. Keď niekoho milujete o 11tej, dlžíte mu lásku aj o 12tej. Vo všeobecnosti môžme povedať, že kap. Rim, 1-11 nám ukazujú lásku Božiu cez dielo Krista. Rim. 12-16 nám zas ukazuje efekt tejto lásky na našich životoch skrze našu lásku k blížnym. Ako je aj napísané v 1.Jn. 4,11: "Milovaní, keď si nás Boh takto zamiloval, aj my sa máme milovať navzájom." alebo 1.Kor. 16,14: "Všetko nech sa deje medzi vami v láske!" Zakaždým, keď platíte účty alebo hocijaký dlh alebo vraciate čo ste si požičali, ukazujeme či sme milujúca osoba, či to robíme s radosťou v pravde a s vďačnou ochotou poniesť aj ťažšie požiadavky s tým súvisiace. Nemyslime však na lásku iba vo vzťahu k nejakej konkrétnej osobe; je to postoj, náklonnosť robiť ľuďom dobre. Všetky tieto veci produkujú vonkajšie správanie, ktoré však nie je samotnou esenciou lásky. Je ňou trpezlivosť, nezávidenie, nearogantnosť, nepotráždenosť, neradovanie sa zo zlého, ale z pravdy, dôvera, dúfanie a vytrvalosť. Toto sú skutky duše, nie tela. Tento dlh voči veriacim aj neveriacim máme nie preto, lebo nám niečo dali. Dlh máme preto, že Kristus spravil pre nás všetko, keď sme si to nezaslúžili ešte viac ako si svet nezaslúži našu lásku...→

(Zmena a Rast)

Kráľovstvo Božie

V Lukášovom evanjeliu 19,11-27 čítame: "Keď to počúvali, povedal ešte jedno podobenstvo, pretože bol blízko Jeruzalema, a mysleli si, že sa zakrátko zjaví kráľovstvo Božie. Hovoril teda: Jeden šľachtic odišiel do ďalekej krajiny, aby prevzal kráľovstvo, a potom sa vrátil. Zavolal si teda desiatich sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: Obchodujte s nimi, kým neprídem. Ale občania ho nenávideli a poslali za ním posolstvo s odkazom: Nechceme, aby tento kraľoval nad nami. Keď prevzal kráľovstvo a vrátil sa, dal zavolať sluhov, ktorým rozdal peniaze, aby zvedel, koľko ktorý vykupčil. Prišiel prvý a povedal: Pane, tvoja hrivna získala desať hrivien. Riekol mu: Správne, dobrý sluha; keď si nad málom bol verný, vládni nad desiatimi mestami. Potom prišiel druhý a povedal: Pane, tvoja hrivna vyniesla päť hrivien. I tomu riekol: Aj ty vládni nad piatimi mestami. Prišiel iný a povedal: Ajhľa, pane, tu tvoja hrivna, ktorú som mal odloženú v šatke; lebo som sa ťa bál, pretože si prísny; berieš, čo si si neodložil, a žneš, čo si nerozsieval. I riekol mu: Ty zlý sluha, podľa svojej reči budem ťa súdiť. Vedel si, že som prísny; že beriem, čo som si neodložil a žnem, čo som nerozsieval; prečo si teda nedal peňažníkom moje peniaze a ja, vrátiac sa, bol by som si ich vzal s úrokmi? A povedal tým, čo tam stáli: Vezmite mu hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien. Povedali mu: Pane, má desať hrivien. Hovorím vám: Každému, kto má, bude dané; kto však nemá, tomu vezmú aj to, čo má. Ale tých mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som kraľoval nad nimi, priveďte sem a pobite ich predo mnou." Dôraz v tomto podobenstve, ktorý tu položil Pán Ježiš Kristus, je v závere a znie takto: "Hovorím vám: Každému, kto má, bude dané; kto však nemá, tomu vezmú aj to, čo má". Tento dôraz, ktorý môžeme aj parafrázovať je takýto, že za dobre vykonanú prácu dostaneme odmenu! Ak za dobre vykonanú prácu by sme mali dostať spasenie, tak sme "vedľa" pretože platí: "Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží"(Ef. 2,8). Spasenie nie je zo skutkov a ako náhle by sme šli týmto smerom, tak by sme "vyprázdnili Kristov kríž". Toto by bolo evanjelium skutkov a nie evanjelium milosti. Je nám nad slnko jasnejšie, že "milosťou ste/sme spasení". V iných prekladoch jasnejšie vyznieva to, že načúvajúci majú záujem o "kráľovstvo". Pán Ježiš na to reaguje, ako odpoveď, týmto podobenstvom. Toto podobenstvo v sebe teda zahrňuje odpoveď. Táto neodporuje tomu, že "kráľovstvo" by nemalo byť, ale k nemu dáva toto vysvetlenie: 

1). Do času pokiaľ toto "kráľovstvo Božie" nastane dostanú jeho účastníci zamestnanie, ako obchodníci. 

2). "Kráľ" odísť musí, lebo má prevziať iné "kráľovstvo". 

3). Z toho kráľovstva do ktorého odišiel "sa vrátil", aby potom "sa zjavilo kráľovstvo Božie". 

4). Bez toho, aby poznali výnos za "obchodovanie", tí, ktorým bolo obchodovanie uložené, ani to ako bude s týmto ziskom naložené, vopred reptajú a kladú odpor, slovami: "Nechceme, aby tento kraľoval nad nami." 

5). Za vykonanú prácu dostanú odmenu podľa kritérií, ktoré určí "Kráľ". Predmetom záujmu tých, čo "Ho počúvali" bolo teda "kráľovstvo"...→

(Zmena a Rast)