Večera Pánova/Peter Masters

"Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj vydal, že Pán Ježiš v noci, v ktorej bol zradený, vzal chlieba poďakujúc lámal a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás láme. To čiňte na moju pamiatku"(1.Korintským 11,23-24).

3. Vzbudzuje vďačnosť a chválu

Ľútosť pri Večeri Pánovej má bez pochyby za cieľ viesť kúžasnej vďačnosti a chvále. Symbolicky okúsiť telo a krv Krista znamená pripomenúť si, že sme prijali úžitok zo spasenia, menovite nový život, obrátenie, duchovné porozumenie, novú prirodzenosť, duchovnú a morálnu silu, potešenie, útechu a istotu večnej slávy. Symbolika Večere Pánovej hovorí: "Všetko toto je tvoje v Kristovi." Uvedomujeme si, že Večera Pánova bola určená na to, aby nás povzbudila tým, že si všimneme okolnosti, za akých sa konala prvý raz. "Pán Ježiš v noci, v ktorej bol zradený, vzal chlieb." Predtým než išiel na Golgotu, skôr než sa učeníci rozutekali, ich pripravil na smútok tým, že upriamil ich zrak na pozitívny cieľ, ktorý mal byť dosiahnutý cez Jeho utrpenie. "Ja budem vzatý," povedal, "ale to nebude koniec. Toto telo bude zlámané, ale bude to pre vás avy sa budete na to pozerať späť a budete sa z toho radovať." Večera Pánova bola uvedená do funkcie, aby sprostredkovala svetlo a povzbudenie. Keď sa kvôli udalostiam ponárali do zúfalstva, s dôverou si pripomínali Jeho slová. A určite to robili i neskôr, keď im Duch Svätý priniesol na myseľ ich plný význam. Záznam z tej prvej Večere uvádza: "A poďakujúc, lámal (chlieb)." Podobne, vzdal vďaky pred vyliatím vína, pretože záznam hovorí: "Tak tiež i kalich." Hoci chlieb a víno symbolizovali Jeho násilnú popravu, Pán predsa za ne poďakoval. Vzdávanie vďaky, nie žiaľ, bola hlavná téma prvej Večere; tak by tomu malo byť aj dnes. Večera Pánova je určená na to, aby bola príležitosťou, keď sa duša pozdvihne a spieva, jasajúc v úžasných Kristových požehnaniach. Slová "Vezmite, jedzte," ako sme si všimli, hovoria o úžitku. Boli sme pozvaní na večeru, a to je príležitosť pre radosť.

4. Symbolizuje pripočítanú spravodlivosť

Lámaný chlieb a nalievané víno, ktoré sa rozdávajú pri Pánovom stole, nesporne symbolizujú Kristovu pripočítanú spravodlivosť, ktorá odieva duše Jeho ľudu, a tak im umožňuje blížiť sa k svätému Bohu a byť Mu príjemnými. Opäť sa pozrite na Kristove slová. Povedal: "Vezmite, jedzte: toto je moje telo, ktoré sa za vás láme." Jeho telo bolo nielen lámané v zmysle, že trpelo rany Božieho súdu, ale aj v tom zmysle, že Jeho zásluhy boli "rozdelené" Jeho ľudu. (Toto je samozrejme symbolický pohľad. Kristovo telo nebolo doslovne rozlámané na kúsky, ani Jeho spravodlivosť nebola doslovne rozdelená.) Syn Boží priniesol svoju dokonalú spravodlivosť pre vykúpených, aby im Jeho dokonalosť mohla získať večnú blaženosť. Zmierenie za hriech v istom zmysle nestačilo. Jednoznačne by hriešnikov zachránilo pred peklom, no kde by ich zanechalo? Síce by unikli súdu, ale stále by nemali žiadne právo na nebo. Stále by nemali žiadne zásluhy, žiadnu cenu a žiadne dobré skutky, ktoré by ich oprávňovali pre večnú odmenu. Kristus musel zarobiť aj ich večné požehnanie, a to zabezpečila Jeho nekonečná spravodlivosť. Pri stole Pánovom si pripomíname nielen zomierajúceho, trpiaceho Spasiteľa, ale i Toho, ktorého nekonečná spravodlivosť v živote bola obetovaná a "rozdaná" Jeho ľudu. Ukrývame sa pod Jeho krv a tiež pod Jeho večný odev spravodlivosti.

5. Pripomína výsadu a bezpečnosť

Ďalšia pozitívna téma, ktorú symbolizuje Večera Pánova, je večná zmluva milosti. "Tak tiež (vzal) i kalich, keď bolo po večeri, hovoriac: Tento kalich je tá nová zmluva v mojej krvi; to čiňte, koľkokoľvek ráz by ste pili, na moju pamiatku.", čo je to "nová zmluva"? Nad čím nás toto vedie uvažovať pri Pánovom stole? Vedie nás to premýšľať o našich výsadách a bezpečnosti, ale hlavne o našej bezpečnosti. Kristova krv bola preliata ako naplnenie zmluvy či dohody, ktorú medzi sebou uzavreli osoby večnej Božej Trojice dávno vo večnosti. Túto dohodu možno zhrnúť nasledujúcim imaginárnym rozhovorom medzi Otcom a Synom: Otec povedal Synovi: "Ak pôjdeš na Zem trpieť, krvácať a zomrieť na golgotskom kríži, aby si zaplatil cenu za hriech a vykúpil vyvolených, navždy Ti ten ľud dám. Požehnám ich a budú Tvoji naveky." Potom povedal Syn: "Rád pôjdem a budem trpieť a zomriem za nich, aby mohli byť navždy vykúpení a privedení bezpečne domov." Kristova krv je kúpna cena novej zmluvy. Tá cena je zaplatená. Transakcia prebehla raz a navždy. Nekonečne spravodlivý a verný Otec určite prijme tú najväčšiu zo všetkých transakcií, ktorá nemôže nikdy zlyhať alebo prepadnúť. Zmluva je zaručená a istá. Keď sme okolo Pánovho stola, berieme víno – symbol tej kúpnej ceny. Predstavuje tú najvyššiu cenu, aká bola kedy za čokoľvek zaplatená. Celý vesmír a celá história sa nemôžu rovnať cene jedinej kvapky tej nekonečne drahej krvi Krista – výkupnej cene Božích detí. Pri Pánovom stole berie tento symbol Kristovej krvi každý veriaci, čo znázorňuje našu vlastnú záruku zmluvnej bezpečnosti v Kristovi. Kristove slová sú jasné: "...kladiem svoju dušu za ovce... a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky." Táto krv, ako je nám povedané v liste Židom, je "krv večnej zmluvy". Sme privilegovaní príjemcovia večnej transakcie; večnej zmluvy. Naša spása je rovnako istá ako večne trvajúca hodnota Kristovej krvi, vždy ctená Otcom. Tak i Pánov stôl je miestom jedinečného bezpečia; miestom útechy a miestom priazne. Tu musíme venovať čas premýšľaniu nad absolútnou bezpečnosťou tých, ktorí sú zvláštnymi príjemcami Kristovej lásky a za ktorých On zaplatil cenu krvou...→

Galería obrázkov

Hriech a jeho vláda

Človek chce byť slobodný, mať slobodu, ale v podstate vždy hľadá aj to čo by mu vládlo. To čo nám určuje smer a kvalitu života, to hľadáme. Ale to nad nami aj vládne. Čo všetko môže ovládnuť človeka? Iste vás napadnú pri tejto otázke viacero odpovedí a argumentov. Prečítajme si z Písma z Jánovho evanjelia 8. kap. 35-59 verš a zamyslime sa: "To čo človek žije - tým je". Nie tým, čo o sebe hovorí, alebo si o sebe namýšľa. Život je pohyb, je dynamika. Pred ľuďmi sme učiteľmi, robotníkmi, úradníkmi, ale pred Pánom toto práve nie je podstatné. Podstatné je či, sme hriešníkom - hriešníkmi, alebo vykúpenými krvou Pána Ježiša Krista. Či žijeme v otroctve hriechu a hrešíme, hoci kričíme, že sme slobodní. Žijeme oslobodení od hriechu a poznáme, čo je pravá sloboda v Ježišovi Kristovi? Pán o tom hovorí a my ľudia to nevieme pochopiť. Naša predstava a ponímanie o slobode je poznačené hriešnym myslením a predstavami. Preto, aby sme spoznali v pravde, čo je pravá sloboda, tak potrebujeme myslenie vedenie Duchom svätým. Vykúpeným, znovuzrodením t.j. mysľou zmenení, ako novorodenec o tom tu hovorí Pán Ježiš Kristus. To sa udeje cez vieru - vierou v Pána Ježiša Krista. Vo verši 45 im Pán práve vytýka ich neveru v Neho. O viere v Pána Ježiša sme už hovorili aj mnohých iných miestach. Dôsledok tejto nevery, je nesprávne myslenie, konanie a podriaďovanie sa satanovi. Nie pôvod, rodokmeň, nie to čo si oni /aj my/ myslíme o sebe. Ako sa oni /my/ samy vyhodnocovali. To nie je podstatné, ale ako ich/nás vyhodnotil Pán Ježiš Kristus to bolo to podstatné pre nich/nás a je to v konečnom dôsledku veľmi dôležité aj pre dnešok. Myslenie, ale aj konanie sa v tomto smere majú zmeniť. To chce Pán Ježiš. Dovolávanie sa na dobrý a správny pôvod nepomôže. Tu pomôže iba zmena, ktorá dáva takú radosť a odhodlanie, že môžeme spoločne spolu s Pavlom prísť k poznaniu a premene. Píše: "Ale vďaka Bohu, že vy, ktorí ste boli otrokmi hriechu, stali ste sa zo srdca poslušnými tomu učeniu, ktoré vám bolo zverené. Boli ste oslobodení od hriechu a stali ste sa otrokmi spravodlivosti. Hovorím ľudským spôsobom pre slabosť vášho tela. Veď ako ste vydávali svoje údy do služby nečistote a neprávosti na páchanie neprávosti, tak teraz vydávajte svoje údy do služby spravodlivosti na posvätenie. Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní od spravodlivosti. Aký osoh ste mali vtedy? Teraz sa za tie veci hanbíte. Lebo ich koncom je smrť. Teraz však, oslobodení od hriechu, stali ste sa otrokmi Boha a máte svoje ovocie na posvätenie a nakoniec večný život. Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi"(Rím. 6,17-23). To je poznanie, ktoré máme mať od Pána Ježiša, myslenie potvrdené aj konaním apoštolov, ku ktorému viedol Pán aj svojich poslucháčov. Pravé poznanie toho, načo Pán Ježiš prišiel na svet, kým bol, čo vykonal a aký má ešte zámer so svojim stvorením. Množstva múdrosti a poznania dal Pán Boh ľuďom, najmä Izraelitom i poznanie cez Starú Zmluvu. Pán Boh vo svojej láske k ľuďom pokračoval a poslal Svojho jednorodeného Syna Pána Ježiša Krista medzi nás na zem. Z textu Písma vidíme, že ľudia, ktorí od Pána Boha zažili toľko zázrakov a znamení, ešte vždy mali problém v rozpoznávaní i prijatí Syna Božieho. Kto v tom čase poznal proroctvá SZ videl v Pánovi Ježišovi Mesiáša. Niektorí si to ešte upresňovali. Medzi nimi boli najmä na začiatku aj Jeho učeníci. Dokonca keď zažili šok a strach z ukrižovania, tak pochybovali. Až keď sa im zjavil, potom boli odhodlaní ísť pre Neho a Jeho evanjelium aj na smrť. O tom neskôr. Ako je to s nami? To je pre nás ten dôležitejší odkaz, ktorý nám dáva prečítaný text. S tými, čo túto udalosť s Pánom Ježišom priamo zažili, vieme ako to skončilo. Jeho nasledovníci sú dnes v nebi. Tam ich videl už aj ap. Ján. Pán Ježiš je tiež tam. Čas sa ubehol. Pred dvermi je vytrhnutie, blíži sa druhý príchod Pána Ježiša Krista. Čaká nás skutočnosť, že Pán založí Jeho kráľovstva tu na zemi. Sme na to pripravení? Vieme o tom? Žijeme v očakávaní na tieto udalosti? Žijeme pripravení na to? Vieme, že máme s Ním spoluvládnuť, vykonávať vládnu moc pod Jeho velením a s Jeho zmocnením? Alebo sme ako tie "nemúdre" nevesty, ktoré pre nepripravenosť k Ženíchovi nevošli?! (Mt. 25,1-13 a ďalšie podobenstvá k tomu sa vzťahujúce). Poučilo nás to? Uisťujeme sa v tom? Máme o tom dostatočné informácie, alebo si ich upresňujeme? Alebo stojíme celkom na druhej strane brehu, v opozícii? To sú otázky, ktoré tvorba názoru, mienky sú aktuálne aj dnes v súvislosti s Pánom Ježišom Kristom a s Jeho pôsobením na zemi. Dôverujme Božiemu slovu? Dôverujme Pánovi Ježišovi? Jeho slovám, ktoré nám povedal, skutky, ktoré robil a zjaveniu, ktoré cez Jána a ďalších prorokov vyjavil. Veríme Písmu doslovne a do detailov? O to ide Pánovi aj v udalosti, nad ktorou sa práve zamýšľame. Hovorí sa tu o Abrahámovi a o jeho reakcii na Božie slovo. Pán Ježiš zdôrazňuje, správne pochopenie Abrahámovho myslenia a konania, znamená to doslovne uveriť v Neho. Byť Mu poslušný a nasledovať Ho vo všetkom. Ak nepôjdeme touto cestou, tak ideme cestou satanovou do večného zatratenia. Pôjdete cestou hriešneho myslenia a konania? Pred takým niečim ich aj nás varuje. Pretože jednoznačne vie, že je to s ľudským myslením a konaním veľmi zle. On, Pán Ježiš v jednote s nebeským Otcom, poslušný Otcovi, to je príklad, ktorý máme nasledovať. Inak ideme cestou hriechu, zatratenia, večnej smrti. Ideme cestou, nesprávnych náhľadov a tvorby mienky aj tu v časnosti. V tom je hlavný dôraz v uvedenej argumentácii, ktorú nám ap. Ján predkladá zo slov Pánových a na zamyslenie stojí to, čo hovorí o Abrahámovi, ktorý videl Jeho deň. Z tej výpovede mali ťažkú hlavu nie len vtedajší poslucháči, a oponovali voči tomu svojským, ľudským spôsobom. Celkom prirodzene. Čo si my o tom myslíme? Čo nám k tomu povedia tí, ktorí poznajú pôvodné jazyky, ktorí prešli tieto texty viac tomu porozumejúc? Iste poznáte udalosť, v ktorej Pán Boh požaduje od Abraháma, aby obetoval svojho syna. On aj poslúchol a so synom šiel na miesto, ktoré určil Pán, na ktorom sa mala vykonať obeť. Cestou keď šli Abrahám so synom na miesto určenia a syn sa ho opýtal: "Izák povedal svojmu otcovi Abrahámovi: Otec! Ten odpovedal: Čo chceš, syn môj? Izák sa spýtal: Pozri, oheň a drevo je tu, no kde je baránok na spaľovanú obetu? Abrahám odvetil: Syn môj, baránka na spaľovanú obetu si obstará Boh. Tak šli obaja spolu ďalej."(1.Mo. 22,7-8). Abrahám odpovedal to, čo videl a v to čo veril. Pán mu ukázal "Jeho deň," že Syn Boží umrel a aj vstal z mŕtvych. Toto mu dodávalo istotu, že Pán vzkriesi aj jeho syna. Všeobecne teológovia, ktorí sa zaoberajú tým, kedy a kde mal Abrahám to videnie - "deň Pánov." Majú za to, že to videnie mal v čase, keď na príkaz Pánov pripravoval obeť - "Obeť zmluvy" ktorú Pán Boh uzavrel s človekom cez Abraháma (1.Mo. 15,9-11). Je to výklad, ktorý má v sebe mnoho pravdepodobnosti. Isté je, že Pán Ježiš hovoril pravdu o Abrahámovi. Abrahám tiež poslušne, s láskou a nádejou šiel vykonať to čo od neho požadoval Pán Boh. To je to podstatné. Žiaľ celú rozpravu musel Pán Ježiš ukončiť náhlym a nebadaným odchodom. Pre nás je lepšie keď budeme na strane tých, od ktorý Pán nemusí, ani zjavne, ani nebadane odísť, ale zostane navždy s nami.

(Zmena a Rast)

Veľkonočná zrada a láska

"A Judáš Iškariotský, jeden z tých dvanástich, odišiel k najvyšším kňazom, aby im ho zradil."(Marek 14,10).

"A v prvý deň nekvasených chlebov, keď zabíjavali baránka, povedali mu jeho učeníci: Kde chceš, aby sme odíduc prihotovili, aby si jedol baránka?"(Marek 14,12).

Podľa židovského počítania denného času, deň začínal nocou - najprv bola noc (tma; tmavá časť dňa) a potom deň (svetlo; svetlá časť dňa). Židovský deň (rozumej noc/tmu a deň/svetlo dohromady) začínal večerom, západom slnka a končil o 24 hodín neskôr, teda nasledujúcim západom slnka. Noc trvala 12 hodín a udalosti v noci sa počítali podľa nočných stráží, ktoré boli tri a pri jarnej a jesennej rovnodennosti trvali po štyri hodiny. Podľa židovského počítania dňa, deň (svetlá časť dňa) sa počítal od východu slnka. Keď vyšlo slnko, bolo ráno toho istého dňa a deň trval 12 hodín (pri rovnodennosti). Čiže pri východe slnka bolo ráno a nula hodín dňa (svetlej časti dňa) alebo 12 hodín z celého 24-hodinového dňa (takto je to pri jarnej a jesennej rovnodennosti). Rimania mali štyri nočné stráže, židia len tri. Jedna rímska nočná stráž pri jarnej a jesennej rovnodennosti trvala len tri hodiny. Preto počítanie času podľa nočných stráží treba rozlíšiť podľa toho, či sa hovorí o rímskych alebo židovských nočných strážach. Podľa nášho počítania dňa začína deň prvou sekundou po polnoci a končí nasledujúcou polnocou. Môžeme povedať, že ak podľa nášho počítania je piatok a 15,00 hod., podľa židovského počítania je to 9. hodina dňa, svetlej časti dňa piatku. Ak podľa nášho počítania je piatok a povedzme 20,00 hod., podľa židovského počítania sú to už 2 hodiny nasledujúceho dňa, teda soboty (sabatu). Mesiac nísan sa pôvodne menoval abíb. Tak je nazvaný aj v Mojžišových knihách (pozri 2.Mojžišova 23,1-44; 3.Mojžišova 9,1-14, 28,16-25; 5.Mojžišova 16,1-16): "Ostríhať budeš mesiac abíb, aby si slávil Veľkú noc Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo v mesiaci abíbe ťa vyviedol Hospodin, tvoj Boh, z Egypta, v noci."(5. Mojžišova 16,1). Mesiac abíb v dobe Mojžiša bol prvým mesiacom roka. K tejto zmene pomenovania došlo pravdepodobne po babylónskom zajatí. Vstupujeme do 14. kapitoly Evanjelia podľa Marka, do textu veršov 12 až 26. Je to text, ktorý je jedným z najmocnejších v Evanjeliu podľa Marka, a predsa je skrytý telesným očiam. Môže sa nám zdať, že ho veľmi dobre poznáme a rozumieme mu. Musíme byť ale veľmi opatrní v prístupe k textom, o ktorých si myslíme, že ich už dobre poznáme, aby nebolo v nás vedomie, že tým, že text už poznáme, nič nové pre nás v ňom už nie je. Našou najväčšou potrebou totiž je tieto najjasnejšie texty mať Svätým Duchom aplikované do svojich životov. Text 12. verša nás privádza do prvého dňa nekvasených chlebov, keď zabíjavali baránka. Je to 14. deň mesiaca nísan. Sme asi v roku 30 n. l a podľa nášho kalendára niekde v apríli. Vieme, že Pán Ježiš Kristus sa narodil asi 4 roky, alebo trocha viac, pred začiatkom nášho letopočtu a zomrel asi v roku 30 n. l. Nachádzame sa v období, v ktorom mysle ľudí, žijúcich v tej dobe v Izraeli, boli pri veľkonočnom baránkovi. Baránok, vyslobodenie a Egypt - to bola téma týchto dní. V synagógach sa dva i viac týždňov pred dňom paschy kázala téma Veľkej noci a baránka. Ide sa sláviť Pascha a po nej bude nasledovať 7-dňová slávnosť nekvasených chlebov. Nášho Pána sa učeníci pýtali: "Kde chceš, aby sme, odíduc prihotovili, aby si jedol baránka?" A vtedy poslal dvoch zo svojich učeníkov a povedal im: "Choďte do mesta." Text veršov 12 až 26 môžeme rozdeliť do troch častí, ktoré opisujú tri udalosti. Prvá časť od verša 12 po verš 17. uvádza prvú udalosť: Pán Ježiš Kristus určuje miesto pre jedenie veľkonočného baránka a svojim učeníkom hovorí: "Veľmi som si žiadal s vami jesť veľkonočného baránka." Z toho usudzujeme, že táto večera je pre neho veľmi dôležitá. Druhá časť je od verša 18 po verš 21 - v nich je opísaná prvá z dvoch udalostí, ktoré sa počas tejto večere udejú. V týchto veršoch sa hovorí o zrade, ktorá sa mala vykonať. Druhá udalosť: zrada. Tretia časť je od verša 22 po verš 26. Na tejto večeri Pán Ježiš Kristus ustanovil Večeru Pánovu. Tretia udalosť: ustanovenie Večere Pánovej ako prejavu Kristovej lásky k nám. Ďalšie, čo si potrebujeme uvedomiť, je, že text, hoci je daný chronologicky, neobsahuje všetko, čo sa v ten večer udialo. Marek vybral tieto tri udalosti (témy), a preto budeme sledovať tieto tri témy. Ak si otvoríme Lukášovo evanjelium, zistíme, že nie je usporiadané chronologicky, lebo Lukáš učil Teofila rôzne veci a potreboval ich pre lepšie didaktické účely usporiadať inak ako Marek, preto nás nemá zmiasť, keď veci a udalosti nie sú usporiadané chronologicky. Najprv sa sústredíme na prípravu večere, na 14. deň mesiaca nísan a večere, ktorá nasledovala, keď nastal večer a prišiel 15. deň mesiaca nísan. Je očividné, že 15-ho bola polovica mesiaca a Mesiac bol v splne. Vieme, že na večer tohto dňa bol daný príkaz jesť veľkonočného baránka. V týchto dňoch bolo v Jeruzaleme obrovské množstvo ľudí, a kto môže, prenajíma svoj dom. Ľudia sa chystajú jesť veľkonočného baránka. Prax bola taká, že baranček sa predtým kúpil a práve 14. dňa mesiaca nísan, to ráno, keď Ježiš posiela svojich učeníkov, aby pripravili hod baránka, jeho učeníci odchádzajú do mesta, aby ho prihotovili. Pán Ježiš im hovorí: "Stretne sa s vami človek, ktorý ponesie krčah vody. Choďte za ním a kdekoľvek vojde, povedzte domácemu pánovi: Učiteľ ti odkazuje, kde je tá jedáleň, kde mám jesť baránka so svojimi učeníkmi? A on vám ukáže veľkú vrchnú dvoranu, očalúnenú a hotovú. Tam nám prihotovte."(verše 13 až 15). Jeho učeníci vyšli, prišli do mesta, našli všetko tak, ako im Pán Ježiš povedal a prihotovili baránka. Prečo Marek spomína túto udalosť? Možná odpoveď je: Pravdepodobne sa dopredu dohodol s domácim pánom v tomto dome jesť večeru. Ale Pán Ježiš po večeri povedal: "Vstaňme, poďme odtiaľto!", pretože vedel, že toto sa ide udiať. A teda vojaci prišli a na hrmot sa asi zobudil Marek a bežal v pyžame do Getsemanskej záhrady pozrieť sa, čo sa deje. Vojaci v dome Markovho otca nikoho nenašli a Judáš si spomenul na Getsemanskú záhradu, že tam Pán so svojimi učeníkmi chodieval. Išli teda tiež do Getsemanskej záhrady, kde nakoniec Pána Ježiša aj zajali. Takto to mohlo byť. Dôležité je, že Pán Ježiš dáva učeníkom pokyny, kam majú ísť a ako postupovať pri príprave večere. Máme tu teda baránka, ktorého Peter s Jánom berú a ktorého ako zástupcovia tejto rodiny (alebo tohto spoločenstva) majú obetovať. Doobeda zabezpečia a pripravia miestnosť, zoberú barančeka a idú hore do chrámu. Stretávajú zástupy pútnikov, ktorí prichádzajú z celej krajiny, ktorí prinášajú barančekov, ktorých idú práve obetovať. Spievajú sa pútnické žalmy. Spieva sa Egyptský hallel (židovský chválospev), čo sú žalmy 113 až 118. V týchto učeníkoch je niečo, čo nie je v ostatných ľuďoch - ich srdce je smutné, ako píše Ján. Ich srdce je smutné, pretože títo učeníci, ako je napísané, našli všetko tak, ako im Pán povedal a cez zázrak, ktorý Pán urobil tým, že im povedal, kde koho stretnú, a že tam a tam prídu, si uvedomujú, že On má veci pod kontrolou. Ale nielen že má všetko pod kontrolou, ale že to, čo Pán povedal o sebe, sa naozaj aj plní. Toto je veľmi dôležité: Čo Pán povie, to sa naozaj plní. A oni vidia, že to, čo Kristus povedal, sa plní do najmenších detailov - našli všetko tak, ako povedal. Čo musia títo učeníci cítiť, keď niekoľkokrát a opakovane počuli: "Syn človeka musí byť vydaný do rúk zákonníkov a najvyšších kňazov, odsúdia Ho a zabijú, tretieho dňa vstane z mŕtvych." Baranček je zarezaný, krv je vyliata, prinesená na oltár a ostáva očistenie baránka. Baranček je pripravený a Peter a Ján ho zoberú a odnášajú na veľkonočné slávenie. Vracajú sa do určeného domu. Na stôl sa musí nachystať nekvasený chlieb, trpké byliny a ocot. Dostávame sa do verša 17, v ktorom je napísané: "Potom večer prišiel s dvanástimi." Obetovanie a príprava museli skončiť do konca 14. dňa, do večera, kedy slnko začína zapadať. Pascha prebiehala obvyklým spôsobom. Urobme si krátky exkurz o pasche. Pri slávení paschy (sederovej večeri) sú dôležité 4 kalichy, z ktorých sa pije. Kalichy symbolizujú Božie zasľúbenia dané Mojžišovi pri jeho povolaní vyslobodiť Izraelcov z Egypta, ako sú zapísané v knihe Exodus, v 6. kapitole, vo veršoch 6 a 7. Zrada je vec srdca. Zrada vychádza zo samotnej hĺbky Judášovho srdca, ktoré je od istého okamihu v nenávistnom nastavení voči Kristovi. Judáš bezpochyby videl Krista atraktívneho, ale pravdepodobne čakal, že sa stane Mesiášom pozemským, a on bude kraľovať s Ním. Očakával pravdepodobne, že Kristus pomôže jeho cieľu byť možno bohatý. V Jánovi je napísané, že mal pokladničku, dokonca z nej kradol, a že miloval peniaze. Pavol píše, že koreňom všetkého zla je milovanie peňazí. V Judášovi nezostáva láska ku Kristovi, ale iná túžba a Kristus je len prostriedok k dosiahnutiu jeho cieľa. A to je prostredie, v ktorom prichádza zrada. Ak stratíme všetko, po čom najviac túžime a ostane nám Kristus, sme na dobrej pôde. Ale ak prídeme do bodu, v ktorom nám povedia: "Keď chceš Krista, stratíš toto alebo toto", a my sa radšej vzdáme Krista než toho ostatného, sme v pozícii zrady a sme v pozícii. kedy sa ukážeme v pravom svetle - čo v nás je. Takže ako sa to udialo u Judáša? Aké je z toho poučenie pre nás? V prvom rade si všimnime, ako reagujú učeníci. Jeden za druhým sa pýtajú. Verím, že s tým nezačal Judáš. Pýtajú sa, rmútia sa a hovoria. Čo to znamená, že sa rmútia a hovoria? Hovorí to o ich znovuzrodenej prirodzenosti. Nová prirodzenosť, nový život, keď je daný, je si človek vedomý toho, že je totálne závislý na Božej milosti. Je si vedomý toho, čo je v jeho srdci. Som presvedčený, že Judáš sa spýtal to isté ako ostatní len z pokrytectva, aby nevyznel inak ako ostatní. A či som to ja, pane? Skúmaj sa, aký je tvoj vzťah ku Kristovi! Si úprimný, si priamy, alebo si pripravený Ho predať, keď na to príde? Preto, keď prichádzame k Večeri Pánovej, musíme mať na mysli: Kristus dáva sám seba za mňa - a to máme dnes v tomto texte vidieť a prijať očami viery. Večera Pánova pripomína realitu: Kristus dáva sám seba za mňa. On dáva celý svoj život, všetko, čím je, svoje telo a svoju krv za mňa. On je ten dobrý Pastier. Všetko dáva za mňa ako Baránok Boží. To je úžasná pravda: Kristus sa dáva za mňa! Rozmýšľajme nad tým chvíľu! Kristus sa dáva za mňa, On ma musí milovať. Peter a Ján už majú v súvislosti s barančekom v mysli: Všetky tie predpovede sa týkajú priamo nás. My sme tí, ktorých On miluje. My sme tí, za ktorých On ide zomierať. Nová zmluva sa podľa prorokov prejaví tým, že títo ľudia dostanú nové srdcia. Budú napojení do novozmluvnej komunity. Budú poznať Boha. Nikto nebude hovoriť blížnemu "Poznaj Boha!", lebo oni Boha poznajú. Každý, kto je v Novej zmluve, vie povedať: "Nemám dokonalé poznanie, ale viem, že On je mojím Bohom, On je mojím Spasiteľom." Je to skúsenostné, hlbšie prežité poznanie, ktoré v Starej zmluve bolo veľmi zriedkavé. Kto uverí v Krista, patrí medzi Jeho ľud: "a budem im Bohom a oni mi budú ľudom." Je to sľub novej zmluvy. A Zjavenie Jána hovorí, že tento sľub dostáva svoje plné vyjadrenie až na konci vekov, keď príde nové nebo a nová zem: "A počul som veľký hlas od trónu z neba, ktorý hovoril: Hľa, stán Boží s ľuďmi, a bude bývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Boh, bude s nimi a bude ich Bohom."(Zjavenie 21,3). Ber Pána Ježiša Krista ako toho, ktorý sa vydal za teba. Veríš tomu opravdivo? Nikdy nepochybuj o tom, že On ťa miluje. Očakávaj na ten deň, keď budeš s Ním. Niečo pre tých, ktorí ešte neprišli ku Kristovi (možno váhajú). Čo je lepšie na tomto svete ako takáto zmluva? Čo je lepšie ako mať Pastiera, ktorý kladie život za ovce? Čo je lepšie ako krv, ktorá očisťuje tvoj život? Začo to zameníš? Čo ti je prednejšie? Je to svet? Je to láska k peniazom? Ku kariére? Sebectvo? Snaha, rozhodovať si v živote sám a nepodriadiť sa Pánovi? Čo je lepšie ako mať Krista, ktorý takto miluje? Nielen učeníkov, ale aj všetkých ostatných, ktorí kedy v Neho uveria. Kiež by dnes bol ten deň, kedy by si k Nemu prišiel a kedy by si v Neho uveril.

(D.V.)