Podobenstvá z Matúša

O poslednom súde

Je zaujímavé to, že keď Pán Ježiš hovorí o udalostiach, ktoré sa udejú v posledných dňoch. O tých, ktoré budú vyhodnotené, teda o takých čo sú posúdené a z toho je odvodený určitý výsledok. Ten výsledok je taký , po ktorom je možná náprava, alebo z toho vyplýva určitá činnosť. Sú aj také, z ktorých je vyslovený tak povediac výsledok s "konečným riešením." Uvedieme príklad: V Matúšovom evanjeliu v 24,45-51 sa hovorí o "Vernom a nevernom sluhovi," kde verný dostáva konečnú odmenu a neverný konečný trest. Ten trest bez možnosti nápravy. Iné podobenstvo o "10 pannách" je o tom, že nemúdre panny dostávajú možnosť nápravy. Náprava možná aspoň pre niektorých. Táto skutočnosť nás vedie k tomu, že je tu "súd pred Kristovou stolicou." Podľa Písma v 2.Kor. 5,10, kde je napísané: "Všetci sa totiž musíme postaviť pred Kristovu súdnu stolicu, aby si každý odniesol odplatu podľa toho, čo vykonal, kým bol v tele - či dobré, alebo zlé." Pre, ktorú dogmu platia slová Pána Ježiša Krista v Jn. 5,22-26 toto uistenie: "Veď Otec nikoho ani nesúdi, lež celý súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. Amen, amen, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Amen, amen, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby aj on mal život sám v sebe." Tie slová nám jasne hovoria to, že už dnes keď čítame slová Pána Ježiša Krista. Môžeme sa v poslušnosti postaviť pod Jeho posúdenie - ako myslieť, čo hovoriť a čo robiť. Postaviť sa otvorene pred Pána Ježiša, aby sme vieru naplnili našim spôsobom života. Tým sme prešli pred "súdnou stolicou Kristovou" a Jeho pomocou aj naplnili to čo veríme. Prešli sme zo smrti do života. Už pred iným súdom nebudeme musieť stáť. V 25. kapitole podľa Matúša a v posledných veršoch 31-46 nachádzame nadpis: "O poslednom súde." Teda o konečnom riešení, bez možnosti nápravy. Ľudia, predsa aj keď to tak Pán jasne nevyjadril správne porozumeli slovám Pána Ježiša Krista. Pomenovali tento úsek Písma správne a aj my si ho v tomto zmysle prečítame a zamyslíme: "Keď príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy. On oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví napravo a capov naľavo. Potom kráľ povie tým po pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou. Vtedy mu povedia spravodliví: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako cudzinca a prichýlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za tebou? Kráľ im odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Potom povie aj tým po ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom. Lebo som bol hladný a nedali ste mi jesť, bol som smädný a nedali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a neprichýlili ste ma, bol som nahý a nepriodeli ste ma, bol som chorý a vo väzení a nenavštívili ste ma. Vtedy mu aj oni odpovedia: Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti? Tu im on odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili. A títo pôjdu do večného trápenia, ale spravodliví do večného života."

Druhý príchod Pána Ježiša Krista

S prvým Pánovým príchodom mali problém práve tí čo mali všetkému dobre porozumieť a tak sa aj správať. Ale... Poznáme históriu Izraelského národa. Zopakuje Cirkev tú istú chybu ako to urobil Izrael? To, čo sa udialo zhruba pred 2000 rokmi, to by nám malo byť úplne známe. Nie žeby nevedeli, ale nechceli pochopiť to, že Pán príde ako trpiaci Spasiteľ a Kráľ. Oni svoje predstavy kládli pred Slovo Božie. To je veľmi často sa opakujúci prípad pre človeka. Rozumie iba to čo chce, a rozumie často iba tak ako si to on predstavuje. Toto je tiež jeden z prípadov "nedostatku oleja." Sú samozrejmé ešte aj iné dôvody, ako vlažnosť, ľahostajnosť, nezodpovedný postoj k Božej láske a milosti. Volá sa to aj prosperujúce evanjelium, alebo lacná milosť. Skúmajme samy seba, to je to najdôležitejšie. Pokiaľ samy v sebe nemáme postoj k väčšej horlivosti, tak inému nepomôžeme, ale iba mu poškodíme. O tichom, nenápadnom príchode. O prí chode ako "zlodej" nám mnoho hovorí sám Pán Ježiš. Varuje nás. Diabol berie tieto slová vážnejšie ako veriaci ľudia a pripravuje svoju klamnú predstavu: "Tých ľudí, ktorých niet zobralo UFO - mimozemšťania." Sledujete ako táto klamná fáma napreduje a silnie. Koľko financií, času, energie sa na to vynakladá. Oproti tomu príprava na náhle premenenie - vytrhnutie, bdelosť je aj v Cirkvou tému, skoro neznámou. Kristova neviestka zase pripravuje rôzne zjavenia, ktoré nie sú v zhode s Božím slovom. Ak sa už hovorí o druhom príchode, tak nanajvýš v súvislosti z príchodom Pána Ježiša v sláve a moci. Čo je veľmi správne a presné, ale tu sa musí vedieť, že ide o príchod s konečným riešením...→

(Zmena a Rast)

Galería obrázkov

Jeruzalem

Patrí k najstarším mestám sveta. Je starší ako 4000 rokov a jeho história je plná výšok a pádov, krvi a sĺz, je v dejinách ľudstva absolútne výnimočným. Tiež geografická poloha Jeruzalema je výnimočná. Jeruzalem sa nachádza presne na rozhraní troch kontinentov, Európy, Ázie, Afriky a teda na križovatke centra troch starovekých civilizácií, Sumerov, Egypťanov a Grékov. O to lepšie teda rozumieme, ako prorok Ezechiel napísal v 5,5; že Božie Slovo hovorí: "Takto vraví Hospodin, Pán: Tento Jeruzalem som umiestnil do stredu národov a okolo neho som rozmiestnil krajiny." Z biblického pohľadu tvorí Jeruzalem geografické centrum Božieho plánu spásy s nami ľuďmi. Jeruzalem, po hebrejsky sa nazýva Jerušalaim, znamená to niečo ako mesto pokoja. Vieme však, že medzi názvom a skutočnosťou je veľký rozpor, realita dneška je, úzkosť, napätie. Súčasný boj o Jeruzalem sa čoraz viac koncentruje na oblasť chrámu, na týchto 144 tisíc metrov štvorcových vo východnej časti Jeruzalema. Prečo sa práve o toto miesto bojuje tak urputné? Tu sa nachádzal po tisíc rokov židovský chrám. Od približne 10. storočia pred Kr. až po r. 70 po Kr. Bol geografickým centrom židovskej viery. Na tom istom mieste stojí od 7. storočia až po dnes, Skalný dom. Pre moslimov je toto miesto považované za tretie najdôležitejšie, najsvätejšie miesto islamu, po Mekke a Medine. Sme svedkami násilia a nad istotou mieru a pokoja na celom svete visí otáznik. My, ale chceme dnes ísť naspäť ku koreňom mesta a chceme sa na túto tému pozrieť zo širšieho pohľadu. Nie iba tak, ako to je prezentované súčasnými médiami. Je zvláštne, ako médiá podávajú správy s "odseknutými koreňmi" a práve tieto sú podstatné na to, aby sme vôbec a správne porozumeli, čo sa teraz deje a čo sa bude diať z Izraelom a jeho hlavným mestom. V roku 1004 pred Krist. dobyl kráľ Dávid enklávu jebuzitov v Jeruzaleme, vtedy mestečko na južnom úbočí hory Sion, alebo ako sa tiež nazýva Moria. Vidíme, že doba v ktorej žijeme je jubilejné obdobie, v ktorom sa oslavuje už vyše 3000 rokov existencie Jeruzalema, ako židovského hlavného mesta. Prostredníctvom Božieho zjavenia bolo Dávidovi oznámené, že tu je to miesto, kde by mal stáť vyvolený chrám podľa Tóry (Božieho zákona). Preto tiež Dávid priniesol k tejto hore v Jeruzaleme truhlu zmluvy ponad mohutnú skalu Millo a postavil si tu stan dokiaľ jeho syn nezačne na tomto mieste stavať chrám. Šalamún rozšíril mesto na sever a postavil na úpätí vrchu prvý chrám z kameňa. Podľa Mojžišovho zákona mohol mať Izrael iba jeden chrám. Jedno miesto na prinášanie obetí a uctievanie ako svedectvo, že existuje len jeden pravý Boh. Pohanské národy mali množstvo bohov a množstvo chrámov. Izrael poznal len jedného Boha, Boha Stvoriteľa, Boha Svätého Písma a ako svedok toho bolo, že Izrael smel mať len tento jediný svätostánok. V 5. Mj. 12,13-14, Mojžiš v rozlúčkovej reči krátko pred vstupom Izraela, do zasľúbenej zeme povedal: "Chráň sa obetovať svoje spaľované obete na ktoromkoľvek mieste, ktoré uvidíš, ale svoje spaľované obete obetuj na mieste, ktoré vyvolí Hospodin v jednom z tvojich kmeňov; tam konaj všetko, čo ti prikazujem." V Tóre sa hovorí o tomto vyvolenom mieste 21 krát. Trikrát sedem. Miesto v 5. Kn. Mojžišovej, nie je označené to miesto menovite, ale o storočia neskôr dostal Dávid zjavenia od Boha, že tu v Jeruzaleme je toto vyvolené miesto, kde Boh nechá prebývať svoje sväté meno. Na konci svojho života sa Šalamún od Boha odvrátil. Začal vzývať modly, ktoré uctievali okolité národy. Národ Izraelský sa opakovane dostával na takéto scestie. Boh im posielal prorokov, aby vyzývali celý Izrael k obráteniu. Oznamovali, že ak sa národ Izrael neobráti k Bohu, k jedinému pravému Bohu, príde na Izraelský národ hrozná katastrofa. No vo všeobecnosti boli tieto prorocké výzvy prepočuté a ignorované. Proroci často veľmi detailne predpovedali, čo sa stane. Tak sa to aj plnilo. Všetko sa vyplnilo doslovne. V rokoch 605-586 pred Kristom pod velením Nebúkadnecara II viedla babylonská armáda tri osudné vojny proti židovskému národu a mestu Jeruzalem. Napokon v r. 586 bol prvý chrám, ten skutočne úžasný Šalamúnov chrám, rozmetaný a spálený na popol. Jeruzalem bol úplne spustošený a židovský národ deportovaný do babylonského otroctva - do dnešného Iraku. Všetky nádeje boli rozšliapané až po zem. Vtedy sa vyplnilo tisíc rokov staré Mojžišove proroctvo, ktoré vyriekol už pri svojej rozlúčkovej reči v 5. Mj. 28,36: "Hospodin zavedie teba i tvojho kráľa, ktorého ustanovíš nad sebou, k národu, ktorý si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, a tam budeš slúžiť iným bohom z dreva a kameňa."...→

(Časopis Rozsiievač)

Nasleduj ma!

Pripravenosť byť služobníkom všetkých

"Keď im umyl nohy a obliekol si rúcho a znovu si sadol, riekol im: Či viete, čo som vám učinil? Vy ma nazývate Majstrom a Pánom, a dobre hovoríte, lebo tým som. Keď teda ja, Pán a Majster, umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy, dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil. Veru, veru, vám hovorím: Nie je sluha väčší ako pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, blahoslavení ste, ak podľa toho aj konáte."(Jn. 13,12-17).

Náš Majster Ježiš Kristus prišiel, aby slúžil

Ježiš Kristus neprišiel na túto zem, aby vládol ako kráľ, On prišiel, aby slúžil. Tak samozrejme ako slúžil On, to má byť aj pri Jeho nasledovníkoch. Keď raz dvaja z Jeho učeníkov vyjadrili ich sebecké želanie o najlepšom mieste v nebi, povedal Ježiš Kristus všetkým učeníkom: "Viete, že tí, čo sú pokladaní za vladárov národov, panujú nad nimi, ich mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. Nie tak je medzi vami, ale kto by medzi vami chcel byť veľký, nech vám je služobníkom, a kto by medzi vami chcel byť prvý, nech je otrokom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých."(Mk. 10,42-45). Tým Ježiš Kristus jasne vyjadril, prečo prišiel, a že tak ako pri ňom, tak aj pri Jeho nasledovníkoch nemá platiť panovať, ale slúžiť. Veríme, že je Božie Slovo aktuálne a že to, čo Ježiš Kristus učil vtedy, platí aj dnes? V dnešnej spoločnosti je slúžiť niečo podradné, ale u Boha má služba vysokú hodnotu. V Lk. 6,35 čítame: "... Ale milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre a požičiavajte nič neočakávajúc za to a vaša odplata bude hojná a budete synovia Najvyššieho, lebo On je dobrotivý aj k nevďačným a zlým."

Čo znamená slúžiť, neučil Ježiš Kristus teoreticky, ale prakticky

Až potom, čo umyl svojim učeníkom nohy, hovoril o službe (v.12). Nedával im len inštrukcie, ale najprv im ukázal príklad. Najprv si obliekol zásteru a umyl nohy dokonca aj svojmu zradcovi Judášovi. Až keď to všetko urobil, spýtal sa: "Rozumiete, čo som vám urobil?" - Porozumeli sme Ježiša? Počas celého svojho života na zemi ukazoval vždy znova svoj slúžiaci postoj. Nemyslel najprv na seba, ale dával čas a silu ľuďom, ktorí potrebovali pomoc. Čítame to aj u Marka 3,20: "Potom vošiel do domu, kde sa zase zišiel zástup, takže si nestačili ani chleba zajesť." Aj keď bol Majstrom a Pánom, slúžil...... "Vy ma nazývate Majstrom a Pánom, a dobre hovoríte, lebo tým som"(v.13). V tom čase bolo nemysliteľné, aby majster umýval svojim služobníkom nohy. Ani dnes to nie je inak. Ale Ježiš to predsa urobil. Preukázal tým neprehliadnuteľný dôkaz a jasne ukázal, k čomu zaväzuje svojich nasledovníkov: "Keď teda ja, Pán a Majster, umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy"(v.14). Ježiš Kristus urobil to, čo mali iní Jemu vykonať ako Majstrovi. Raz učil svojich učeníkov. Takto: "Všetko, čo si želáte, aby vám ľudia vykonali, konajte aj vy im." - Tu takto konal sám a zaviazal svojich učeníkov, aby konali tiež takto. Tajomstvo spásy je v tom, že najprv Ježiš Kristus slúžil nám, aby sme potom my mohli slúžiť ostatným. Našou povinnosťou je dávať ďalej to, čo sme zadarmo dostali od nášho Majstra. Znamená to, že len keď si najprv necháme od Ježiša Krista umyť nohy a nebránime sa proti tomu ako Peter, potom môžeme konať takto u druhých. Služba, ktorú Ježiš na nás koná, nás vyzbrojuje do služby blížnemu. Nie to, čo my konáme pre Ježiša, ale čo koná Ježiš na nás, je základom našej viery.

Plášť pokory

V 1.Petra 5,5 sme vyzývaní obliecť si odev pokory. Ani tento plášť pokory si nemusíme šiť sami, lebo už je ušitý a je nám k dispozícii z milosti. Ježiš Kristus pre nás svojim životom a službou pripravil dobré skutky, ktoré sme vyzvaní konať (Ef. 2,10). Bol pripravený v pokore a poslušnosti opustiť slávu Božiu, aby nám slúžil k našej záchrane: "Aj keď mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobným sa stal ľuďom a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži"(Fil. 2,6-8).

Ježiš príklad - my Jeho nasledovníci

Vo veršoch 15-16 sa píše: "dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil. Veru, veru, vám hovorím: Nie je sluha väčší ako pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal." Ako služobník vstúpiť do šľapajov majstra znamená podriadiť sa majstrovi a konať tak, ako konal on. Čo to potom pre mňa znamená, keď Ježiš Kristus dokonca svojmu zradcovi umyl nohy? Mám tiež také široké srdce, ako ho mal Ježiš Kristus, alebo je to pod moju úroveň, slúžiť nepriateľom? Určujem ja, komu chcem slúžiť, alebo vidím príklad v Ježišovi Kristovi? Zostúpiť, aby som druhému slúžil, je pre nás pyšných ľudí ťažká cesta, ktorá vyžaduje pokoru. "V pokore pokladajte iných za hodnejších než seba"(Fil. 2,3).

Dôraz je na konať nie vedieť, ale...

Verš 17 na to poukazuje: "Keď to viete, blahoslavení ste, ak podľa toho aj konáte." Tie najlepšie znalosti nám poslúžia len natoľko, nakoľko budú použité v praxi. V rôznych biblických veršoch sme upozorňovaní na dôsledky nekonania.......... "Čo ma oslovujete: Pane, Pane! A nečiníte, čo hovorím?"(Lk. 6,46). "Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane!, vojde do kráľovstva nebeského, ale kto činí vôľu môjho Otca nebeského"(Mt. 7,21). "Buďte však činiteľmi slova a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú samých seba" (Jk.1,22). Príklady ľudí, ktorí takúto službu presadili do praxe. Jozef, jeden z dvanástich Jákobových synov, bol pripravený slúžiť svojim bratom, ktorí ho nenávideli. Čítame o tom v 1.Mojžišovej 37,12-13: "... Keď jeho bratia odišli pásť ovce svojho otca k Síchemu, Izrael povedal Jozefovi: Ty vieš, že tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď sem, chcem ťa poslať k ním. Jozef mu odpovedal: Som pripravený." Rovnako oslovujúci je aj príklad Rút, ktorá bola pripravená zostať pri svojej svokre napriek jej rade. "Ale Rút povedala: Nenúť ma opustiť ťa a odísť od teba! Lebo kam ty pôjdeš, pôjdem i ja, a kde ty budeš bývať, budem bývať i ja! Tvoj ľud bude mojím ľudom, tvoj Boh bude mojím Bohom! Kde ty zomrieš, zomriem i ja, a tam chcem byť pochovaná! Tak nech mi učiní Hospodin, ba nech ešte pridá: len smrť ma rozlúči s tebou!"(Rút 1,16-17). Aj Pavol bol rozhodnutým služobníkom: "Lebo hoci aj slobodný od všetkých , dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal"(1.Kor. 9,19). Je služba dobrovoľná, či povinná? V našom texte píše Ježiš Kristus jasne o povinnosti. Inak to zneje v Jánovi 12,26 kde Ježiš hovorí: "Ak mi niekto chce slúžiť, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude i môj služobník, ak mi niekto slúži, toho bude môj Otec ctiť." Aj keď tu ide predovšetkým o to, kto chce Pánovi Ježišovi Kristovi slúžiť, predsa je v týchto slovách zahrnutá všetká služba. Lebo Ježiš v súvislosti so svojím príchodom ako Syn človeka v Matúšovi 25,40 povedal: "Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili." Zo slov "chce mi niekto slúžiť..." môžeme prísť k záveru, že služba sa zakladá na dobrovoľnosti. Čo teda platí? Dobrovoľnosť, alebo povinnosť? Keď sa na to dobre pozrieme, majú oba biblické verše, v ktorých sa nachádzajú tieto výpovede, niečo spoločné. Obe nám ukazujú, že služba a nasledovanie sa od seba nedajú oddeliť. V Jánovi 13 čítame, že ten, kto chce Ježiša nasledovať, je k službe povolaný, dokonca zaviazaný. A v Jánovi 12 Ježiš Kristus jasne hovorí, že ten, kto mu chce slúžiť, je povolaný aj k nasledovaniu. Slúžiť je možné len v nasledovníctve, lebo bez slúžiaceho ducha nášho Pána Ježiša Krista zostáva služba len vlastné dielo, ktoré neprináša žiadne ovocie pre večnosť. Naopak sme len vtedy skutočnými nasledovníkmi Ježiša, keď konáme tak, ako konal on. V tomto zmysle sme ako jeho nasledovníci zaviazaní slúžiť. Wilhelm Löhe raz o sebe povedal: "Neslúžim ani kvôli vďake, ani kvôli odmene, ale z vďačnosti a z lásky, mojou odmenou je, že smiem slúžiť." K takémuto duchovnému postoju sme vyzvaní aj my. Zistíme pri tom, že slúžiť je obšťastňujúcim životným obsahom. Na Božích cestách je každý krok krokom viery a každá služba, ktorá je konaná z radosti pre Ježiša Krista, sa stane požehnaním.

(Zmena a Rast)