ROZJÍMANIA NAD PÍSMOM

Ranná Cirkev to takto učila, po smrti Augustína, sa učenie o spáse tak ako ju učil Pavol postupne vytráca. Keďže sa prechádza na skutky, spása je v tom prípade na konci, lebo na konci Boh bude bilancovať, ako človek zo skutkov žil. Ale toto nie je evanjelium, to je cesta do pekla! Lebo Pavol to zhrnul v jednom verši takto: "Lebo zo skutkov podľa zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek. Veď len zo zákona je poznanie hriechu."(Rím. 3,20). Preto prijmite svoje spasenie, prijmite svoje ospravedlnenie, prijmite svoje povolanie kresťana, zabudnite v počiatočnej fáze na skutky, na posväcovanie, lebo to sa bude diať až potom, keď prestanete piť ako malé deti mliečko a príde tvrdý pokrm. To je možné len vtedy, keď milosť, vieru, ospravedlnenie - už máme pevnú ako skala - tak ako keď dietko už vie chodiť a rozprávať! Prijmite spasenie už dnes! Písal som si z viacerými kresťanmi a ako keby som si písal s jedným a tým istým. Rozhovor prebiehal asi takto: - Veríš v Krista a jeho kríž? Toto sú problémy. Ľudské slovo udusilo slovo Božie. Ľudské slovo sa dalo vyššie, ako slovo Boha. A evanjelium je preč. Iba z viery je možná spása a stratou viery sa stráca - nijako inak! Všetky iné cesty, či už sú to skutky alebo hriechy - nemôžu pripraviť človeka o spásu! Len stratou viery. Iný problém. Väčšina ľudí nemá vieru - takže nie je čo stratiť! Ako v rozhovore hore. Prijmite evanjelium, prijmite svoju spásu a nebudete ľutovať. Spása stojí na Bohu a Jeho Synovi, potvrdená je Božím slovom. Na Božie slovo, to detské, ľahké, jasné - na to postavte svoju spásu a nebudete ľutovať. Ak by ste takto neboli spasení, Božie slovo klamalo a ak klamalo, klamal Boh, ak vôbec nejaký Boh bol... Ale Boh je, Boh si stojí za svojim slovom a - spásu ktorú takto učil Pavol, potvrdili všetci Apoštoli, keď sa Pavol ukázal v Jeruzaleme potom, ako zvestoval evanjelium pohanom. Sám Pavol svedčí, že evanjelium ho nikto neučil, nebol v kontakte s Apoštolmi - ale učil ho sám Kristus. Keď Pavol zvestoval toto evanjelium samotným Apoštolom, tým žasli, lebo sa do bodky zhodovali s ich evanjeliom. Evanjeliom o milosti Boha a Božej spáse. Na čom staviaš svoju spásu? Beda ak na slove ľudskom a ľudských vynálezoch! Postav sa na Krista, daj mu svoje problémy, starosti, svoje srdce, absolútne všetko. Si aj tak jeho výtvor, teda mu iba vrátiš to, čo ti daroval. Prijmi jeho evanjelium o milosti, daroch, viere - bez ktorej nie je spása možná. A v tejto viere sa upevni až po dobu, kedy ti nebude tiecť z uší a z nosa. Potom môžeš prijať pevný pokrm. Toto nie je nič iné, iba vystrašené svedomie pohladiť, utíšiť, upokojiť. Potom toto vystrašené svedomie, ktoré sa bojí súdu, pekla, Božieho hnevu, nedostatočnosti, hriechov proti Bohu, upevňovať nie skutkami, ale upevňovať vierou - posilňovať pokoj, pohladenie, utíšenie. Tak svedomie sa zakorení vo viere a spolu s Duchom Svätým môžeš vyznať: "Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti."(Rím. 8,16). Ak budeš skrze vieru na 100% presvedčený, že si Božie dieťa, potom môžeš prijímať tvrdší pokrm, chodenie s Bohom, v jeho skutkoch, ničením a opúšťaním hriechov. Ale vždy sa treba mať na pozore, aby človek neskončil ako Galaťania v skutkoch. Preto Pavol sa raduje na konci života, že vieru zachoval. Lebo viera dáva večný život, nie skutky a výkony človeka, nech by boli akokoľvek sväté - to je len zdanie. Práve v tom je nebezpečenstvo kresťanstva - ako ľahko sa dá skĺznuť od Boha k sebe - teda od spásy k skutkom. Och Bože dobrotivý. Pevniem a rastiem v poznaní, čo si pre mňa nehodného pripravil. Ešte upadám do hriechov ale už si ich nevšímam. Viem totiž, že mi pripravuješ iné skutky a odpratanie hriechov, preto sa nepoddávam skľúčenému zmýšľaniu, ktoré diabol vo mne vyvoláva, lebo je žalobca, ktorý neustále Tebe na mňa žaluje. Keďže poznám tvoje zasľúbenia, diablovi iba môžem odpovedať to, čo ma učíš: "Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje?"(Rím. 8,33). Tvoj súdny dvor ma ospravedlnil cez Kríž tvojho Syna, očistil si ma krvou Krista od hriechov, dal si mi synovský prsteň - ako by som sa mal teraz báť diabla a jeho žalovania? Keď ma ty ospravedlníš - kto sa opováži voči mne sa postaviť a odsúdiť ma!? Ten starý had, chce obžalovať Božie dieťa?! Ako sa opovažuje! Ľudské učenia, farizeji, zákonníci ma chcú uvrhnúť do žalára aby som mlčal, varia svoj hnev proti mne, lebo neslúžia Tebe Pane, i keď sa tak tvária. Kto ma z nich môže obžalovať? Pre mňa už nieto odsúdenia! "Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi;"(Rím. 8,1). Namýšľam si vari, že sa takto odvažujem hovoriť? Ó nie Pane, práve naopak - takáto viera sa ti páči, lebo to nie je viera, ale dôvera v Tvoje slovo. Uchoval som si všetky spisy, všetky verše, ako keď si právnik uchováva spisy k súdu, aby som sa mohol nimi hájiť a dávať ich ďalším ľuďom, ktorí v Teba uveria v dôvernom zväzku. Postavil si ma Pane do raja, do rajskej záhrady, čím som si to zaslúžil? Iba tvoja milosť, iba tvoja láska, iba tvoja dobrota. Moje ďakujem je ničím, moja mizerná láska a mizerná chvála na Tvoje sväté meno, je slabou odplatou za tvoje milosrdenstvo voči mne a aj tieto skutky vychádzajú ako prvotiny od Teba. Upevňuj moju vieru prosím, upevňuj ma v láske, pretože sa už dnes radujem z tvojej spásy...→

(Zmena a Rast) 

Bičovanie

Pilát vydal Pána Ježiša Krista na bičovanie. Pod bičovaním, ktoré podstúpil Pán, si však nemáme predstaviť bežné bičovanie, napríklad také, aké zažil Pavol so Sílasom, keď boli vo väznení, a ani ďalšie bičovanie, ktoré sa dostalo Pavlovi od Židov. Teraz pred Pilátom išlo o bičovanie, ktoré malo pomenovanie flagrum – bolo to rímske bičovanie, ktoré bolo určené ľuďom, ktorí mali ísť na kríž. Toto bičovanie nemalo ohraničenie. Nebolo určené, koľko úderov smel bičovaný maximálne dostať. Okrem toho bol tento spôsob bičovania nesmierne krutý. V remeňoch bičov sa nachádzali kúsky kostí – boli do nich vpletené. Keď nimi šľahali človeka, biče trhali pokožku a vytrhávali z neho mäso. To spôsobovalo silné krvácanie a často sa obnažili aj vnútorné orgány bičovaného alebo ich časti. Nebolo to žiadne bežné bičovanie (!). Nový zákon neposkytuje detaily o tomto bičovaní. Možno aj preto, že toto rímske bičovanie nebola tá najhoršia vec, ktorú Pán Ježiš Kristus musel podstúpiť. Bičovanie a všetko ostatné predtým, bola nevysloviteľná bolesť, ale oni k najväčšiemu utrpeniu, ktoré Pána ešte len čakalo, iba pridávali. To najhoršie, čo Pán Ježiš musel podstúpiť, bolo komplexné utrpenie, ktoré niesol za naše hriechy, keď visel na kríži. K zbičovaniu dochádza v pretóriu. Slovo pretórium znamená vojenská čata, ktorá má chrániť rímskeho prokurátora. Ale pretórium tiež označuje budovu, v ktorej táto čata sídlila. K bičovaniu dochádza vo vnútri, v priestore pretória. Vojaci vzali Pána a voviedli ho do pretória, kde ho bičovali. Vojaci tejto vojenskej čaty sa však neobmedzili len na bičovanie, ale: Zvolali celú túto čatu a obliekli ho do purpuru, upletúc z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a začali ho pozdravovať: "Nech žije kráľ Židov!"(Marek 15,16-19). Vojaci ho nesmierne ponižovali, bili po hlave, pľuvali na neho, posmievali sa mu. Toto všetko sa stalo po krutom rímskom bičovaní. V ďalšom texte budeme priebeh udalostí pred Pilátom sledovať podľa Jánovho evanjelia. Uvidíme, že Pilát sa ho bude snažiť po tretíkrát oslobodiť a prepustiť. Pripomeňme si, že Židia do pretória nevstúpili. Pána Ježiša Krista priviedli pred vchod (pred bránu) a tam zostali stáť. Z pretória vyšli vojaci, vzali Ježiša a voviedli ho dnu do pretória, kde sa s Pánom diali všetky tie zlé veci. Keď vojaci Pána zbičovali, naposmievali sa mu a bili ho po hlave, Pilát vyšiel z pretória k Židom: "Vtedy zase vyšiel von Pilát a povedal im: Hľa, vediem vám ho von, aby ste poznali, že nenachádzam na ňom nijakej viny"(Ján 19,4). Aj Pán vyšiel von z pretória – podľa všetkého sa to udialo tak, že von z pretória ho vyviedli rímski vojaci: "Vtedy vyšiel Ježiš von nesúc tŕňovú korunu a šarlátový plášť. A Pilát im povedal: Hľa, človek!"(Ján 19,5). Pilát chce Pána tretíkrát vyslobodiť. Každému, kto sa pozrel na Pána Ježiša po tomto rímskom bičovaní, a po tom všetkom, čo s ním vojaci v pretóriu robili, ale aj tam pred Herodesom, bolo zrejmé, že: Z toho už nič nebude. – Pán bol na tele veľmi zničený a dobitý. Pilát im na neho ukazuje so slovami: "Hľa, človek!" čo je dobre známy Pilátov výrok, ktorý v latinčine znie: Ecce Homo (Hľa, človek! alebo Ajhľa, človek!). Tým ako by im hovoril: Keby sme ho teraz prepustili, či nám on ublíži? Či nám takýto človek môže prekážať? "Hľa, vediem vám ho von, aby ste poznali, že nenachádzam na ňom viny." Inými slovami – Aký kráľ? O akom kráľovi hovoríte? Aký Mesiáš? Pozrite sa na neho! To je obyčajný človek – Ecce Homo, nemá žiadnu moc! Pozrite, môžeme s ním robiť, čo chceme! Ja nenachádzam na ňom žiadnej viny! "A keď ho uvideli najvyšší kňazi a tí služobníci, skríkli a vraveli: Ukrižuj, ukrižuj! A Pilát im povedal: Vezmite ho vy a ukrižujte, lebo ja na ňom nenachádzam viny. Židia mu odpovedali: My máme zákon, a podľa nášho zákona má zomrieť, lebo sa robil Synom Božím. A keď počul Pilát to slovo, ešte väčšmi sa bál"(Ján 19,6-8). A keď Pilát počul ešte tieto slová (robí sa Synom Božím), veľmi sa bál. Pilát sa pýta Pána Ježiša Krista: "Odkiaľ si ty? Ale Ježiš mu nedal odpovedi. Vtedy mu povedal Pilát: So mnou že nehovoríš? Či nevieš, že mám moc ukrižovať ťa a že mám moc prepustiť ťa? Na to mu povedal Ježiš: Nemal by si nado mnou nijakej moci, keby ti to nebolo dané zhora; a preto ten, kto ti ma vydal, má väčší hriech. Od tej chvíle ho hľadal Pilát prepustiť…"(Ján 19,9-12). Pán Ježiš je už po bičovaní, po opľuvaní, po znevážení, už je v stave, keď odsúdení ľudia idú na kríž, ale Pilát sa ešte snaží prepustiť ho – už po tretíkrát. Ale: "…Ale Židia len kričali a vraveli: Ak tohto prepustíš, nie si priateľom cisára; každý, kto sa robí kráľom, protiví sa cisárovi"(Ján 19,12). Židia týmto vyhlásením pritlačili na Pilátove ambície a týmto jedným krokom dotlačili Piláta tam, kam chceli, aby naplnil ich vôľu. Toto: Ak tohto prepustíš, nie si priateľom cisára, Piláta zlomí a vydá Ježiša Krista na ukrižovanie. "Vtedy im ho vydal, aby bol ukrižovaný. A tak pojali Ježiša a odviedli" (Ján 19,16; pozri tiež Lukáš 23,24-25). "A keď videl Pilát, že nič neosoží, ale že povstáva ešte väčší rozbroj, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a povedal: Som čistý od krvi tohto spravodlivého; vy už teraz vidzte"(Matúš 27,24). Pilát si umýva ruky, ale neumýva si svoju vinu. Nato všetok zhromaždený ľud zvolá: "Jeho krv na nás a na naše deti!"(Matúš 27,24). Toto hrozné zvolanie: "Jeho krv na nás a na naše deti" sa vskutku naplnilo pri páde Jeruzalema. Bola to Božia odpoveď na to, čo urobili s jeho Synom. Pohanský vladár sa trikrát za Pána Ježiša prihováral. Trikrát ho chcel prepustiť. To jasne svedčí o tom, že Pilát nenašiel na ňom žiadnu vinu. Pohanský vladár prehlasuje, že je nevinný. Židia nástoja na svojom rozhodnutí a tlačia na Piláta, aby vydal Pána Ježiša Krista na smrť ukrižovaním...→

(Zmena a Rast)

Ohodnotení tu a teraz

"Anjelovi cirkevného zboru tyatírskeho napíš: Toto hovorí Syn Boží, ktorý má oči ohnivé ako plameň a nohy podobné lesklému kovu: poznám tvoje skutky, i lásku, i vieru, i službu, i tvoju trpezlivosť a tvoje posledné skutky, hojnejšie než prvé. Mám však proti tebe, že trpíš ženu Jezábel, ktorá hovorí o sebe, že je prorokyňa, učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli z mäsa obetovaného modlám. Dal som jej čas kajať sa, a nechce sa kajať zo svojho smilstva. Hľa, vrhám ju na lôžko, aj všetkých, čo cudzoložia s ňou, do veľkého súženia, ak sa nebudú kajať z jej skutkov. A jej deti zahubím; a všetky cirkevné zbory poznajú, že ja som ten, ktorý skúma vnútro a srdce a odplatím vám každému podľa vašich skutkov. Ale vám ostatným v Tyatíre, ktorí sa nepridŕžajú tohto učenia, ktorí - ako vravia - nepoznali hlbiny satanove, vám hovorím: nekladiem na vás iné bremeno. Len sa držte toho, čo máte, kým neprídem! Kto zvíťazí a až do konca vytrvá v mojich skutkoch, tomu dám moc nad národmi a bude ich spravovať železným prútom a rozbije ich ako hlinené nádoby, ako som i ja prijal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom!"(Zj. 2,18-29). Je to z tých siedmych listov asi jeden z najdlhších. Je v ňom dôraz na prezieravosť, moc, istotu, neomylnosť a o súde Syna Božieho. Pán Ježiš prišiel na svet, aby svojmu stvoreniu preukázal a dokázal svoju lásku a milosť, ktorá má spôsobiť pokoj a radosť. Koná to v nenapodobniteľnej trpezlivosti a otvorenosti. Iba ten kto nechce ten nevidí, nevníma a neporozumie. Pán prišiel pre všetkých, ale účinnosť Jeho diela má iba pre tých a mnohých, čo Ho prijmú a akceptujú. Keby toto komukoľvek pripadalo nemožné, nech si to úprimne vyskúša. Stačí ak úprimne poprosí a tak nastane zmena aj v jeho viere, myslení, nádeji a konaní. Boh pomôže tomu čo klope. Kto volá a prosí, dostane. Tak to funguje a platí Božie zasľúbenie. Kto, ale i toto neprijme a neurobí ten dostane "svoju spravodlivú" odmenu, ale o tom neskôr.

"Poznám tvoje skutky, i lásku, i vieru, i službu, i tvoju trpezlivosť a tvoje posledné skutky, hojnejšie než prvé." - Viete si to predstaviť, že ste ako spoločnestvo a vy osobne ste jedným z tých komu patrí toto ohodnotenie a uznanie? Boh vie, pre Neho nie je nič skryté a ukryté, to si iba my možno naivne myslíme. On rozpozná i ten najvnútornejší postoj, postoj lásky, alebo strachu a obavy. On vie prečo robíme to, alebo ono. Vie z akým úmyslom a postojom konáme a ako žijeme. Je nám Boží poriadok a Božie požiadavky, Božie ciele a zámery vlastné? Prijímame ich z láskou, alebo so svätou bázňou, alebo iba tak zo strachu, z vypočítavosti či z iných pohnútok? Alebo s kadejakými inými postojmi? Rastie naša službu súčasne so vzťahom k Pánu Ježišu Kristu? Toto všetko ba ešte aj viac vyjadrujú vyššie citované slová Pána Ježiša Krista pre tento zbor. Niet tu výčitiek, ani taký vyčítavý charakter a obsah v Ježišových slovách ako u iných zboroch.

"Hovorí o sebe, že je prorokyňa" - Vydobyť si postavenie, alebo prísť k určitému postaveniu, z ktorého možno o sebe, alebo o svojej činnosti rozhlasovať to čo nie je pravda! To sa stáva. Nie je vám to povedomé? Nemáte typy, alebo snáď neviete o takých, ktorý to robia teraz a tu. Viete ich však v láske uzemniť? Takí boli aj v čase prvej Cirkvi. Takýchto bolo už v čase keď si Pán Boh ustanovil Izrael a kráčal s nim, aby takto naplnil svoje ciele a zámery. Tvrdia o sebe, že sú svätou inštitúciou a bojujú o svetskú moc. Hovoria o sebe, že hlásajú Božie slovo a Písmo sväté, nie je im Slovom Božím. Prorokujú zle a falošne - prorokujú o lepšej budúcnosti bez vernosti Ježišovi Kristovi a Jeho nasledovania. Nad týmto hriešnym svetom visí Boží súd, odplata, Boží spravodlivý hnev ale aj v tom je ešte plno milosti a lásky. Keď milujúci otec trestá, tak ho to viac boli ako neposlušného syna.

"Učí a zvádza mojich služobníkov" - Niekto si vydobyl postavenie a svetskú pozíciu, ktorú zneužíva k zvodu. Hriech nepomenovať správnym menom, znevažovať Písmo sväté a stavať sa do pozície, ktorá mu neprislúcha. Sú to kroky často zdanlivo neškodné, ale v skutočnosti svet, ktorý tomu verí a prijíma tak satanské úmysly sa ráti do zatratenia. Žial, ale že sa to vkráda aj do spoločnestva veriacich. Víťaz je však istí - je Ním Pán Ježiš Kristus. Vidíme zo slov nášho textu, že to bolo už na samom začiatku a dnes je to v širšom a silnejšom pôsobení. Písmo nám na inom mieste hovorí: "Veď tajomstvo neprávosti potajomky už pôsobí, ale prv musí byť odstránený ten, čo ho doteraz zdržiava. Potom sa zjaví ten rušiteľ zákona, ktorého Pán Ježiš zahubí dychom svojich úst a zničí, keď sa zjaví pri svojom príchode. Tamten príde satanovým pôsobením so všetkými prejavmi moci, znameniami a lživými zázrakmi, so všetkým zvodom neprávosti k tým, čo hynú, pretože neprijali lásku k pravde, aby boli spasení. A preto dopúšťa Boh na nich silu zvodu, aby verili lži a boli odsúdení všetci, čo neverili pravde, ale obľúbili si neprávosť"(2.Tes. 2,7-11). Učiť zvod a umožňovať prijemný zvod to zahmlieva zdravý úsudok a potom je veľmi ťažké a problematické rozoznávať pravdu i správne sa z orientovať. Upustiť od jednoznačnačných výpovediach Písma svätého, nebrať Písmo ako jediný a pravdivý zdroj Slova Božieho, to je proces, ktorý satan už dávno začal a v poslednom čase sa mu to viac a viac darí - žiaľ. Ale akosi musí prísť k prorocky predpovedaným skutočnostiam aj v knihe "Zjavenia". "Smilstvo a hodovanie" telesné či duševné všetko to, sú prostriedky, ktoré používali satanoví posluhovači už v dávnoveku a používajú to aj dnes. Majú svoje neškodné vyzerajúce mená a pomenovania. Dnes máme tu ich pokračovateľov a to vo väčšej sile a účinnosti. Presakuje to aj do cirkvi a často niet toho kto by to rozoznal a sa postavil proti tomu zlu. Je pozoruhodné, že toto veľké, ale nenápadné zvádzanie, sa rieši už prvej Cirkvi a rieši to sám Pán Ježiš Kristus. Sám prehovára ku skupine zvanej "Jezábel" a dáva im návod i čas na nápravu, ale... Ak náprava nenastáva príde riešenie. To je láskyplné a milostivé upozornenie. Riešenie už tu na svete, zjavné a strašné.

"Dal som jej čas. Hľa, vrhám ju na lôžko, aj všetkých,..." - "Je hrozné upadnúť do rúk živého Boha"(Hb. 10,31) hovorí Písmo. V iných listoch sú uvedené nedostatky a hriechy s príkazom, aby ich riešili vedúci spoločenstva, alebo spoločnestvo veriacich samo, prípadne aby to riešili sami dotyční previnilci. Tu je však reč o tom, že sám Pán s nimi hovoril a jedná. Pán koná podľa svojho zvrchovaného milosrdenstva a lásky. Najprv varuje a dáva možnosti, ale potom ak náprava nepríde aj trestá. Celá história s Izraelom je takýmto svedectvom, ba vidíme, že takéto milostivé jednanie sa aj opakuje, len aby to donieslo slávu Bohu a blahoslavenstvo ľuďom. Ale... ako to už s nami ľuďmi býva - tu často platí "komu niet rady, tomu niet pomoci." Dodajme ešte jedno, o pomoc a milosť treba prosiť na správnej adrese a - "dostaví sa pomoc i záchrana."(Jn. 16,24 a inde). Pán to v tom prípade vzal do riešenie vlastných rúk, pretože jeho verní by nešli tak ďaleko a do hĺbky, aby vyriešili to, čo sa dialo v skupine "Jezábeliných nasledovníkov". Pán to dokonca ani nevyžadoval od nich, ale požadoval zotrvať v tom správnom myslení a konaní, čo bolo už samozrejmosťou pre veriacich v tomto spoločenstve. Je však hrozné dostať sa do rúk živého Boha a to sa stalo a stane s nasledovníkmi Jezábelinými. Uvrhnúť niekoho na lôžko bezmocnosti a zahynutia. Postaviť niekoho na piedestál výsmechu a to ešte spôsobom takým, aby to bolo každému celkom jasné a nespochybniteľné to o čo tu ide. Ten čas a tá doba nastala a preto je tu "vrhám", teraz a tu konám. My dnes, ako vidíme riešenie a trest naprišiel, ale príde.

"Ale vám ostatným v Taytíre, ktorí sa dŕžite" - Vám, ktorí sa držíte v odstupe od nepravostí i hriechu, ste v "Taytíre" vôňou Bohu milou. To je doporučenie ísť tým správnym smerom a vytrvať. Možno to ľudia necítia, ale Ja, Ježiš Kristus to vidím a aj s vami rozpoznávam, pretože vy nie ste dosť jemnocitní. Na toto Vás všetkých jasne upozorňujem a vám to prízvukujem. Zatiaľ pre verných v tomto zbore a aj pre všetkých platí toto niekoľkokrát opakované a zdôraznené "kto vydrží až do konca - kto zachová až do konca." O takom niečom sa môžeme presvedčiť v Písme svätom aj na iných miestach, stačí zobrať do ruky konkordanciu a čítať. List na záver má takýto odkaz: "Bude ich spravovať železným prútom a rozbije ich ako hlinené nádoby,..." Takýto prísľúb nemá ani jeden z listov. Dá sa z toho urobiť takýto záver: Ste dobrí, ale chybuje vám trochu jemnocitu, tak vydržte aspoň v tom čo ste a budete spoluvládcami Kristovými. Kde? Nuž, keď sa vráti na túto zem v "Jeho tisícročnom kráľovstve". Budú tam mať spoluúčasť na vláde Kristovej. O tom hovorí aj ap. Pavol v 1.Kor. 6,2-3 takto: "A či neviete, že svätí budú súdiť svet? A keď vy máte svet súdiť, či nie ste hodní súdiť malichernosti? Či neviete, že anjelov súdiť budeme?" Je to nádherný prísľub, ale súčasne aj varovanie. Vyzýva to k ešte väčšej svätosti a dôvere v Boha a v Jeho slovo.

(Zmena a Rast)

                                                                             BIBLIA

     "Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi"