ROKY VZBURY/PETER MASTERS

Jedinečný ohľad na mladých

Naša súčasná spoločnosť je k mladým ľuďom krutá a zaobchádza s nimi prakticky ako s pokusnými králikmi. Milióny mladých sú v ranom veku hodené vlkom alkoholu, drog, nemanželského sexu atď., pričom ich rodičia si predstavujú, že takto to má v modernej, slobodnej a mysliacej spoločnosti byť. Takmer celá jedna generácia je v súčasnosti vydaná do pazúrov milionárskych producentov populárnej hudby, pornografie a narkotík, a nikoho veľmi nezaujíma dlhodobý dopad. Mladí ľudia sú povzbudzovaní považovať za legitímne a dokonca neodmysliteľné rôzne predmanželské sexuálne dobrodružstvá v nedospelom veku, a sú bombardovaní časopismi propagujúcimi sexuálnu žiadostivosť a techniky na dosiahnutie maximálneho uspokojenia. Bezohľadní, bezcitní producenti týchto časopisov zneužívajú milióny tínedžerov bez náznaku akéhokoľvek záujmu o dopad na ich emócie a psychiku - nevýslovné utrpenie, ktoré budú žať mnohé roky. Čo ich majú čo zaujímať ľudské životy, ktoré hádžu do experimentálneho kotla svojho ťaženia proti morálke? Pokiaľ ide o mladých ľudí, žijeme v neuveriteľne skazenej dobe. Ak chceme vôbec nájsť nejaký dôraz na súcit a starostlivosť, musíme sa obrátiť na Božiu knihu. V knihe Prísloví tento dôraz opakovane nachádzame v tom hlboko dojímavom výraze - "Môj synu!" Bohu záleží na mladých ľuďoch! "Poďte," hovorí Pán, "poviem vám niečo o ľudskej prirodzenosti. Opíšem vám jednotlivé charakterové typy, budem vás varovať v súvislosti s hlbokými otázkami života a ukážem vám, kam vedú rôzne rozhodnutia." Takáto je kniha Prísloví - ďaleko láskavejšia ako akákoľvek iná literatúra v tomto hriechom nakazenom veku. Mali by sme chváliť Boha za Jeho nežnú a chrániacu lásku ku všetkým a obzvlášť k mladým ľuďom. Prvý verš knihy Prísloví nám predstavuje kráľa Šalamúna, ľudského autora väčšiny tejto knihy, no jej skutočným autorom je Boh, ktorý ju celú inšpiroval. Ide o neomylnú Božiu analýzu ľudskej prirodzenosti a správania. Šalamún hovorí, že jeho cieľom je priviesť nás k "poznaniu múdrosti a kázne, porozumeniu slovám rozumnosti". Tieto príslovia sú zjavením, ktoré nám umožňuje získať kontrolu nad našimi životmi. Ukazujú nám, kde sú skryté pasce hriechu a ako ich rozpoznať. Inštruujú nás v umení robenia rozhodnutí. Učia zručnosti. Tieto príslovia sú určené aj nato, aby dali "prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť". Mladí ľudia si musia uvedomiť, že nech majú akékoľvek talenty a silné stránky a nech sú akokoľvek chytrí, rané roky života sa vždy spájajú s istou mierou zraniteľnosti. Keď sme mladí, sme náchylní padnúť do pasce falošných ideí a výrokov, a kniha Prísloví sa podujíma zjaviť nám bahno klamlivosti tohto sveta a naučiť nás bystrosti a umeniu rozsudzovania...→

Láska k človeku

Niekedy prejavený záujem, spoluúčasť s človekom, ktorý má radosť, alebo bolesť je veľmi vysoko ohodnotený, ocenený. Často je to však viac, ako iba záujem a prejav ako spoluúčasť, je to prejav lásky a milosrdenstva, najmä vtedy ak to vyžaduje aj nasadenie a niečo preto urobiť, alebo obetovať sa. Pozrime sa na ďalšiu časť Jánovho evanjelia, na 11.kap. na verše 34-44.

"Pravá láska" prejavená slovom a skutkom. Toto demonštruje Pán Ježiš Kristus. Do Betánie prišiel Pán, zdanlivo neskoro a to Mu mohol aj niekto vyčítať nedostatok tej pravej obetujúcej sa lásky tu nebolo. Hovorí so zarmútenými, utešuje ich, sám plače. Čo to všetko rieši? Keď to nerieši to podstatné - "keby" tu bol, či by nemohol zabrániť smrti. Toto je všetko v rovine uvažovania ľudí. Avšak Pán Boh myslí a koná nad naše pochopenie a očakávanie. To, že 4 dni mŕtveho, už zapáchajúceho, je možné znova oživiť, to sa do ľudskej mysle nezmestí. Otec nebeský a Jeho Syn na zemi medzi ľuďmi, nás však o tom presvedčili, že je to možné a reálne. Je to možne a ešte aj spôsobom, ktorý sa nezmestí do ľudského myslenia a predstáv. Pán Ježiš nemiluje iba slovami, prejavom súcitu, čo však k tomu všetkému tiež patrí, ale hlavne tým skutkom, ktorý sa vymyká ľudským možnostiam. Prejav dokonalej, nespochybniteľnej, obetujúcej sa lásky a milosti. Nik z ľudí podobným spôsobom sa nemôže prezentovať, iba čiastočne napodobniť Pána Ježiša Krista a sa snažiť kráčať v Jeho stopách, ktoré nám predznačil. To jedine čo môžeme a čo by sme mali aj robiť z lásky k Pánovi a ľuďom. Pán Ježiš prejavil záujem - "kde ste ho položili" a ide k hrobu. Prejavuje súcit, neskrýva ho, nehanbí sa za prejavené slzy. Potiaľ Ho môžeme aj my doslova nasledovať.

"Odvaľte kameň" Tu už začína prejav, ktorý patrí do Jeho kompetencie. Odvaliť kameň žiaľu a bolesti v spoločnej modlitbe, či konkrétnou pomocou to môže urobiť aj človek. V tomto prípade mohol byť kameň odstránený Božím slovom, ale nie Pán chce súčinnosť ľudí pri Božom prejave a konaní. To patrí do spôsobu Božích milostivých a zázračných znamení, ktoré aj dnes platia. Nechoďme cestou "keby," ale reálne verme, že dnes koná Pán Boh zázraky a divy, ako znamenia. Koná ich vtedy, keď ON to uzná za dobré a správne. Takýto bol aj tento prípad. Do detailov sa musel odohrať podľa Božieho scenára, pre Pánom určený výsledok. Ľudské úvahy a reči sú tu na to, aby sme sa z nich poučili, čo a ako nasledovať Pána Ježiša Krista. Ako Mu veriť a dôverovať. Nie na zbytočnú kritiku, prípadne odsúdenie našim ľudským chápaním, ale na naše poučenie o Pánu Bohu. Poznať Pána Ježiša Krista. Na to začína aj tento Boží scenár. Začína slovami: "Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?" Čo nie vidieť živého Lazara, Božia sláva?! To majme na pamäti, najprv a to najdôležitejšie je, aby Pán Ježiš bol oslávený. Berme to smrteľne vážne a nech sa nám to stane charakteristickým prvkom, teraz v našom pozemskom živote a najmä potom pre večnosť. Pozrime sa s Jánom, do neba, čo sa tam deje. Jemu bolo ukázané otvorené nebo. Oslavuje sa tam Pán Ježiš Kristus, ktorý sedí na večnom tróne. Človek mŕtvolne zapáchajúci, či v hrobe, alebo na ceste svojvoľného života. Bez Boha na svete, zapácha mŕtvolným zápachom od tej večnej, druhej smrti, ale Pánovi Ježišovi to nevadí. On to vyrieši. Jemu to nie je na prekážku. Láska a milosť Božia to prekonajú. On to prekoná, On to vykúpi, očistí, On to oživí. Dobre to pochopil ap. Pavol keď o človeku vraví: "Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, zo svojej nesmiernej lásky, ktorou si nás zamiloval, keď sme boli pre poklesky mŕtvi, oživil nás s Kristom - milosťou ste spasení!"(Ef. 2,4,5). Náš Pán Ježiš vyžaduje to: "Odvaľte." Inými slovami aj vy niečo urobte - to čo môžete a uvidíte zázrak. Poslúchli, odvalili a napriek tomu, že sa z hrobu valil mŕtvolný zápach - nastával čas keď sa Pán Boh, totiž, Otec v jednote so Synom prejavili k ľuďom tak - aby uverili, verili a dôverovali, aby mali život večný.

"Vyjsť živý, nevidiaci a poviazaný" Už som počul na toto aj kritiku a oponenciu. Napr. takú: Vyšiel a šatku mal na tvári, nevidel a nohy poviazané a nemohol kráčať. Prečo až potom bolo povedané rozviažte mu nohy, aby odišiel? Nuž preto, lebo do tejto chvíli pôsobila Božia moc a potom sa mal opäť prejaviť človek. Tu má problém iba ten, čo zmýšľa iba ako telesný človek. Duchovne uvažujúci vie, že Pán povie "nebojte sa," že tie to nie sú iba slová, ale slová nesúce aj Božiu moc. Moc, ktorá premieňa strach na pokoj a istotu. Ten čo oživil už zapáchajúce telo, Ten mal vo svojom slove moc postaviť ho čistého rovno do dverí. Odkiaľ má už sám vyštartovať. Iba šatku z tváre a z nôh obtočené plátno, mu treba bratsky pomôcť odstrániť. "Iba" - áno to je "iba" pretože to, vzkriesenie a postaviť človeka na novú štartovaciu čiaru je viac ako to "iba odstrániť." Tu už majú byť nápomocní, tí čo už chodia v novote života. Nehovorí toto jasnou rečou aj o našom obrátení a znovuzrodení? To nejasné a šatkou zatienené videnie, tie rôzne povíjadla, to sa odstraňuje za pomoci bratov a sestier. Kráčať však už musí každý sám? Už ruka v ruke s Pánom Ježišom! K tomu sa musí už rozhodnúť tiež každý sám ten, koho Pán Ježiš vzkriesil a vykúpil. K slobodnému rozhodnutiu dostal tiež súhlas Pánov - dostal slobodnú vôľu.

(Zmena a Rast)

Lepšie ako hnev

Veľkým problémom súčasnosti sa stávajú teroristické útoky, proti ktorým je pre ich nepredvídateľnosť ťažké postaviť účinnú obranu. Ich hlavným motívom býva hnev alebo nenávisť. Keď som bol mladý, ako učni sme mali práce v dielni. Majster niekam odišiel a jeden z mojich spoluučňov začal do mňa zapárať. Ja som mu odpovedal rovnakým spôsobom a o chvíľu bola z toho zvada. Potom sa ku mne priblížil a hrozivo sa postavil predo mňa. Keď som ho odstrčil, zrazu ostal nehybne stáť. Vo zverákoch sme mali upevnené železné špice, na ktoré potom mali ísť násady. On sa na jeden z nich napichol. Hnev okamžite zmizol a všetko sa zmenilo. Vážnosť situácie pripomínala slová Pána Ježiša, keď povedal: "Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! Kto by však zabil, musí ísť pred súd. Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd"(Mat. 5,21-22). Železný špic prenikol do neho niekoľko centimetrov a zastavil sa v blízkosti ľadvín! Keď som ho potom v nemocnici navštívil, bolo nám obom ľúto, že sme sa takto správali. Bol som vďačný Bohu, že sa z toho zotavil a nestalo sa niečo horšie. Po čase som odovzdal svoj život Pánovi Ježišovi a prosil za odpustenie všetkých hriechov. Pán postupne premieňal môj život. Učil som sa odpúšťať a vnímať ľudí novým spôsobom. Teraz po mnohých rokoch mám skúsenosti, že Božie zbrane miernosti sú omnoho účinnejšie ako hnev. Nespôsobujú žiadne škody, naopak, pôsobia úžitok. Na vojenčine ma jeden vojak z inej čaty, ktorého som poznal iba z videnia, z nejakej príčiny nenávidel. Raz sa opil, postavil sa na chodbu a začal na mňa nadávať, aby ma vyprovokoval. Keď som vyšiel z izby, zakričal na mňa: "Počai je největší blbec na celé rotě!" Ja som mu jednoducho odpovedal, že to viem. To ho tak prekvapilo, že sa už nezmohol na nič, iba začal kričať: "On to ví, on to ví!" A odišiel. Od tej chvíle sa jeho vzťah ku mne zmenil a nepriateľstvo sa stratilo. Vtedy mi k víťazstvu dopomohla aj moja skleslá nálada, ale v ďalších rokoch som postupne získaval viac podobných skúseností, kde sa lámali hroty hnevu a teraz môžem konštatovať, že je celkom zaujímavé, vzrušujúce a neraz aj zábavné vidieť, ako ľudia na miernosť a vhodné slovo reagujú. V živote však prichádzali aj situácie, ktoré ma dokázali rozhádzať, a až neskôr som si uvedomil, že to boli dôležité skúšky, v ktorých som neobstál. Hromadiace sa problémy súčasnosti sú dôsledkom toho, že ľudia sa masovo odvrátili od Boha. Pritom nám Boh dal službu zmierenia. Zmierenia s Bohom a zmierenia medzi sebou. V 2.Kor 5,17-18 je napísané: "Ak niekto odovzdal svoj život Kristovi, stal sa novým stvorením. Čo bolo predtým, pominulo a začalo sa niečo celkom nové. To všetko je z Boha, ktorý nás prostredníctvom Pána Ježiša Krista zmieril so sebou. A on nás poveril, aby sme do celého sveta niesli zvesť, že Boh v Kristu zmieril svet so sebou, odpustil ľuďom ich previnenia a neráta im viacej ich hriechy." Teda nie politická korektnosť, ale iba takáto zmena zvnútra je najúčinnejším spôsobom, ako zabezpečiť pokoj, bezpečnosť a mier, po ktorom v podstate každý túži. V tomto Božom spôsobe je okrem milosti zahrnutá aj spravodlivosť, pravda, múdrosť a Božia ochranná moc. Oproti súčasným obrovským nákladom na bezpečnostné opatrenia je Božia pomoc beznákladová. Vyžaduje iba poslušnosť viery. Na Božie slovo sa dá plne spoľahnúť, pretože kým zákony štátov sa neustále menia, Božie slová, prikázania aj zasľúbenia sú po stáročia, ba aj tisícročia pevné, nemenné, spoľahlivé a dokonalé. Preto navrátiť sa k nemu je to najlepšie, čo môžeme urobiť.

(Ľ. Počai)

                                                                             BIBLIA

     "Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi"